Život nám prináša množstvo udalostí, ktoré sa nám stanú prvýkrát. Jednou takouto v prenesenom význame by mohlo byť aj historicky prvé vystúpenie kapely BORKNAGAR v Bratislave, ktoré sa uskutočnilo 20. apríla 2016 v rámci ich európskeho Winter Thrice World Tour 2016 na podporu ich nového albumu Winter Thrice . Kapela sama o sebe veľmi neobľubuje vystupovanie po kluboch, o to viac potešilo, že zavítali aj do našich končín spolu so škandinávskou posilou KAMPFAR a DIABOLICAL. My sme si to, samozrejme, nemohli nechať ujsť.

 

Prví sa na pódium postavili diabolskí Diabolical, pod pódiom zhruba 80 ľudí a stále prichádzajú ďalší. Medzi nimi kopec známych tvárí. Jednou z takýchto postáv bratislavského Randalu je aj miestna stálica a najvernejší fanúšik metalu a špeciálne čierneho kovu Jerry. Ten sa na dnešný koncert poctivo pripravil a na prvú kapelu vytasil švédsku vlajku. Takže je hneď jasné, odkiaľ pochádzajú. Death/trashmetalová štvorica s basákom a vokalistom Danom Darfothom na čele to celé veľmi schopne odštartovala. Po intre nasledovala skladba Requiem, po nej hneď Reincarnation. Počas prestávok medzi skladbami sa k nám stále prihovárali v snahe trocha rozhýbať dav, stále hecujú, že chcú vidieť naše ruky atď. Podarilo sa im to aspoň do tej miery, že vyletelo do vzduchu niekoľko desiatok rúk ako odpoveď, ale aj tak publikum ostalo pomerne statické. Herne im ťažko niečo vyčítať, zahrali to na vcelku dobrej úrovni. Zvuk bol na randalovské podmienky taký štandard, spev občas zanikal vo zvuku gitár a basa a bicie boli občas prehúlené, ale nie veľmi. V ich pomerne rýchlom sete odzneli aj skladby Wolve´s, Vinkeln, Eye. Potom sa s nami rozlúčili s poďakovaním kapelám Borknagar a Kampfar.

 

Po takmer 20-minútovej pauze prichádzajú Kampfar, kapela s 22-ročnou históriou a siedmymi albumami na konte. Posledný im vyšiel minulý rok s názvom Profan. Napriek tomu, že sa na pódium postavili iba štyria, stačilo im len tak-tak. Za mikrofónom stál Dolk, ktorý do roku 2004 pôsobil v kapele ako bubeník. Na poste bubeníka ho potom nahradil Ask. Odštartovali skladbou Lavrencie Dinslep. Jerry tentokrát vytiahol z ruksaku nórsku zástavu. Pod pódiom to začínalo byť už riadne nahustené, ale stále statické, aj keď spevák sa naozaj snažil rozkývať dav. Jeho šou pripomínala trocha Axla Rosea. S pribúdajúcimi skladbami zhadzoval kusy hornej časti odevu a hecoval divákov divokou gestikuláciou a  slovami: "Poďme, chcem vás počuť, mám to rád.“  Popri tom sme sa od neho dozvedeli: "Dlhých osem rokov trvalo, kým sme sem opäť prišli“. Čo sa týka zvuku, človek mal pocit, že počuje iba kopáky, do toho vzdialený hlas zo samplov, gitara a basa sa zlievali do jedného zvuku a spevákov hlas zanikal. Občas mi chýbali screamové vokály, ktoré boli nahradzované niečím ako čistým vokálom a celkovo som mal pocit, že spevákovi dochádza dych. To však neodradilo fanúšikov, ktorí sa riadne bavili, dokonca vznikali aj malé náznaky mely v kotli, ktoré zatiaľ rýchlo aj zanikali. Zo skladieb, ktoré odzneli, by som spomenul Ravenheart, Tornekratt či Hymne, s ktorou sme sa podľa Dolkových slov vrátili do roku 1994.

 

Konečne na pódium prichádzajú Borknagar, kapela zložená takpovediac ako "all stars team". Každý z hudobníkov pôsobí vo viacerých vlastných projektoch a kapela si za tie roky prešla mnohými personálnymi zmenami. Naposledy to bol nečakaný odchod Vintersorga, ktorého potom nahradil Athera zo Susperie a Chrom Division. Ten v roku 2009 prekonal ochorenie srdca. Odvtedy nie je úplne stopercentne vo forme, ale napriek tomu nezanevrel na vystupovanie. Nie som si istý, či to odznelo aj v Bratislave, ale na koncerte v Krakove povedal: "Lekári mi povedali, že už v živote nebudem spievať, ale je.... na to.“ Ono to bolo vidieť aj na tom, že odspieval len asi každú druhú skladbu a miestami jeho hlas zanikal vo Vortexovom speve, takže pôsobil skôr ako sprievodný vokál a growler. Dosť často odchádzal do backstagu. Set bol v podstate mierne upravený tak, aby gro odspieval ISC Vortex, ktorý pôsobí zároveň ako basák v kapele, dopĺňaný klávesákom Lazarom. Na pódiu, kde sa tlačilo 6 vikingov, bola celkom plnka. To isté platilo aj pod pódiom, kde mohlo byť aj cez 300 ľudí, takže mali dosť statickú šou, ale nechýbali príhovory či spoločné spievanie s kapelou. Pri tejto príležitosti dal Athera mikrofón nad fanúšikov a tí mali doňho spievať. V dymovej clone, ktorá pohltila Randal, bolo len ťažko rozoznať Atheru, Jens F. Rylanda a Vortexa, lebo zo svojimi kučeravými vlasmi vyzerali, ako by ich jedna mater mala. Akurát Vortexa ešte ako tak, keďže celý set presedel na stoličke. Nekonalo sa žiadne šialené predstavovanie nového albumu, v podstate z neho odzneli len tri skladby  Rhymes Of The Mountain, Oceans Rise a Winter Thrice. Popri tom odzneli aj ich staršie hity a so skladbou Eye Of Oden sme si zacestovali dobrých 20 rokov v čase. Hudobne po všetkých stránkach úžasný výkon. Nebolo badať ani výpadok Vintersorga. Veľké plus patrí aj mladej krvi v kapele Karlovi Kolstadovi, ktorý na záver ich setu predviedol neskutočnú sólo drum show. Potom páni naoko odišli do backstagu, aby sa vzápätí v búrlivých ováciách vrátili a odohrali prídavok Colossus a Winter Thrice. Potom sa už naozaj, ale veľmi srdečne, rozlúčili, popodávali si ruky s fanúšikmi, letel aj nejaký merch k ľuďom a dokonca som videl, že si niekto odnášal aj nedopitú minerálku po kapele. Kto vydržal, tak sa dočkal aj odfotenia sa so svojimi idolmi, ktorí s tým nerobili žiadne "caviky" a v okolí Karpatskej ulice zotrvali až do ranných hodín.

 

Setlist: Rhymes Of The Mountain, Epochalypse, Oceans Rise, Cold Runs The River, Ad Noctum, Universal, Eye of Oden, Frostrite, Icon Dreams, Ruins Of The Future, Dauden, Dawn Of The End,  Colossus, Winter Thrice

 

O fotodokumentáciu sa postarala Alena Červeňanská.