9. február = pondelok = v našich končinách nie veľmi obľúbený pracovný deň + obzvlášť, ak je pre niekoho potrebných pár hodín cestovania, aby mohol zhliadnuť vystúpenie svojej obľúbenej kapely. Fidorkáči by povedali, že keď musíš, tak musíš. Ale my metalisti predsa nebudeme zaostávať za nejakými čokoládožrútmi, takže pondelok-nepondelok, ide sa na kultúru, nakoľko Octopus promotion nám opäť raz pripravili ponuku zúčastniť sa väčšieho a kvalitného eventu, ale oni to už prakticky majú nejako takto vo zvyku. Tentoraz padla voľba na švédskych heavy metalových vojnových hrdinov Sabaton a ich Heroes on Tour Europe 2015. Títo museli pomyselne svojím dvojtonovým pódiovým tankom prebíjať cestu do Refinery Gallery pre ich tour special guest DelainBattle Beast, keďže počasie sa v Bratislave opäť raz nepríjemne vyšantilo a vládla nefalšovaná severská pľušť. Keď už spomínam Sabaton tank, tak toto veľkolepé dielo vytvoril Jamie Sims alias Oberstleutnant Alder Master Sims, ktorý aj svoje dielo na každom koncerte skladá a následne rozoberá. Myšlienka na vytvorenie Sabaton tanku pochádza hlavne od Pära Sundströma, ktorý poukázal na to, ako si predstavuje tank v rámci zloženia a prial si na ňom rotačné kanóny, ktoré sa používajú na strieľanie pyrotechniky. Každý kanón dokáže vystreliť 27krát, čo už predstavuje slušnú zásobu vizuálneho pôžitku. Zvyšok plánovania a výroby prebiehal plne v Jamieho réžii a výsledok sme mohli obdivovať na vlastné oči. Apropo, tank, slúžiaci prakticky ako bubenícka rampa, je takmer kompletne ručná výroba, povrch je pokrytý fóliami používanými na skateboardy, takže je po ňom možné pohybovať sa pri hraní bez nejakého hroziaceho pošmyknutia sa a celá táto paráda stála okolo 50 000 libier.


Po vybavení vstupných formalít a šatne sa s mojím sprievodom rozhodujeme zvýšiť našu telesnú teplotu pri stánkoch s občerstvením, predsa len sme cestou dosť vymrzli. Po krátkej, no o to intenzívnejšej zastávke sa presúvame pod pódium v očakávaní prvej kapely, o ktorej som už tradične nemal ani len šajnu. Nastupujú Battle Beast a už hneď od prvej skladby Far Far Away čumím s vypleštenými očami ako žaba na bociana. Ako pozerám okolo seba, tak za žabu nie som iba ja sám, kedže sexteto v zložení Anton Kabanen (gitara, spev), Pyry Vikki (bicie), Juuso Soinio (gitara), Eero Sipilä (basgitara, spev), Janne Björkroth (klávesy, spev) a Noora Louhimo (spev) sa do nás vehementne pustilo svojím heavy metalom, kríženým s energiou poweru. Práve tá energia priniesla výborné skĺbenie celého setu s vďačným publikom, ktoré malo od prvej chvíle ruky hore. Pri skvelej Black Ninja usadá za svoje bicie aj Hannes Van Dahl a spolu s Pyrym to nakladajú pod kotlom dvojmo, miestami si po sebe vzduchom pohadzujúc bubenícke paličky, pekná jamovačka pre fanúšikov ocenená aplauzom.

Zvuk je veľmi dobrý a postupne ešte zaznievajú Touch In The Night, Madness, Iron Hand a Out Of Control. Výborný úvodný set, lepší sme si snáď nemohli ani zažiadať a asi nie som sám, komu je šesť skladieb málo a prijal by aj niečo navyše. A frontwoman Noora, tá čo dávala, to bolo jednoducho úžasné. Popri veľkej dávke energie, ktorou nás obdarila, má táto malá blondzka v hrdle pílku kríženú s britvou a mám pocit, že by sa mohla postaviť na pódium spolu s Robom Halfordom a Udom Dirkschneiderom. A možno to nie je iba môj názor, keďže ako prvý podmaz pri pauze zaznieva Metal Heart od velikánov Accept.

Delain som videl pred piatimi rokmi a bol som zvedavý, ako a kam sa za dané obdobie koncertne posunuli. V poslednom období sa v tábore Delain udiali z určitých dôvodov personálne zmeny, takže zakladajúcich členov Martijna Westerholta (klávesy) a Charlotte Wessels (spev) doplňujú Otto Schimmelpenninck van der Oije (basgitara), Ruben Israel (bicie) nahradil Sandera Zoera, ktorý zostal spolupracujúcim členom kapely a Merel Bechtold (gitara), ktorá na turné nahradila Tima Somersa. Pozastavím sa práve pri mladučkej Merel (MaYaN, Purest of Pain), ktorú som považoval za milú ladičku gitár počas pauzy. Po nástupe Delain mi spadla sánka ako teľaťu pri pohľade na maľované vráta, keďže to malé zlaté žieňa stojí zrazu na pódiu, drví sedemstrunku a hádže parádne vrtule. Až o dva dni neskôr sa mi podarilo zistiť, kto vlastne Merel je a momentálne mám pocit, že by som mal zvýšiť kapacitu môjho hard disku, nakoľko veľa podstatných informácií často pláva niekde v časopriestore a nie sú uložené v mojej hlave. Delain začínajú svoj set skladbami Mother Machine, Get The Devil Out Of Me a Army Of Dolls. Pri nasledujúcej Pristine si strihol growling Otto a som potešený zaradením tejto skladby, keďže mám v obľube klasický beauty & beast štýl. Pokračujeme rýchlejšou Go Away, pričom zvuk je opäť veľmi dobrý, možno by som o máličko vytiahol Charlottin spev vyššie počas celého setu. Po piatich rokoch môžem povedať, že jej hlas je stále jemný a zamatový, ale naživo zosilnel a je viac vyspievaný. No musím podotknúť, že hudba Delain je celkovo viac symfonická a jemná ako nadupane energická a hutná. Aj preto neakceptujem určité ohlasy okolia, že ich set bol nudnejší a nezáživnejší, ja som si to užil počnúc hudbou, pokračujúc spevom a končiac pri vizuálnej stránke, keďže na kočky bol veľmi dobrý pohľad. Svoje kvality, vytrénované aj spievaním na hodinách klasiky a jazzu, rozbalila Charlotte naplno pri Sleepwalkers Dream, ktorej ťahavý refrén dala famózne a s prehľadom, pričom som sa spokojne usmieval ako po prvom malom pive v živote. Nasleduje Electricity a o samotný záver sa postarali hitovky Not Enough a We Are The Others z rovnomenného albumu. Dovolím si len pripomenúť, že skladba s veľavravným textom We Are The Others vznikla ako pocta pre Sophie Lancaster, ktorú v auguste 2007 napadli a brutálne zbili. Ako dôvod napadnutia sa uvádza jej gotické oblečenie a výzor. Sophie po 13 dňoch v kóme zraneniam podľahla... mala len 21 rokov a patrila medzi nás, ktorí sme iní...

Po pauze zaznieva v Refinery Gallery nesmrteľná hitovka od Europe The Final Countdown, odspievaná a odtlieskaná fanúšikmi, za zvuku intra The March To War nastupujú na pódium headlineri večera Sabaton v zložení Hannes Van Dahl (bicie), Thobbe Englund (gitara), Chris Rörland (gitara), Pär Sundström (basgitara) a frontman Joakim Brodén dáva svojím wee aare Sabatooon and thiiis iiis Ghoost Divisioon povel na útok. Od prvých tónov skáče, tlieska a spieva väčšina z cca 1200 prítomných fans, na ktorých mieria rotačné kanóny Sabaton tanku zbaveného plachtovej čapičky a celková atmosféra je na parádu. Joakim nás s neskrývaným prekvapením nad početnosťou fans s radosťou víta a za pochodových zvukov píšťaly nasleduje To Hell And Back a po nej Carolux Rex. Eeešte jedno pivo, eešte jedno pivo... a je to tu, typickú vyvolávačku pre koncerty Sabaton na Slovensku a v Čechách skanduje celá hala. Joakim nás vyslyšal a obracia do seba prvé pivo, pričom sa smeje, že kdekoľvek po svete hrajú, tak ľudia skandujú Sabaton, Sabaton a u nás skandujú „ešte jedno pivo“. No ani nedopovedal a celá hala začala opäť zborovo eeešte jeedno pivo, eešte jedno pivo. To už nás Joakim s úsmevom označil za crazy, poukazujúc na to, že sem prišli zahrať nejaký ten heavy metal a nie len piť pivo a po dohode, že ďalšie pivo bude neskôr, uvádza Soldier Of 3 Armies.

Bojovníci odetí v maskáčoch piatich odtieňov šedej do nás ďalej energicky pumpujú Gott Mit Uns vo švédčine, The Art Of War, 7734. Joakim si v jednom momente doniesol na pódium gitaru s tým, že na koncertoch Sabaton ešte nehral, a tak to skúša tónmi od Miška Jacksonovie a taktiež sa mu páči Metallica a legendárna Master of Puppets. Popri tom si zahrajú gitarové trilky aj Chris a Thobbe, pričom Joakimova snaha vrcholí odohraním Resist And Bite, po ktorej všetko ukončuje Jamie Sims, ktorý mu strihá struny dlhými nožnicami. Zvuk je výborný a pokračujeme s 40:1 a skandovačka eešte jeedno pivo sa miestami mení na eešte dve pivá s vyvrcholením, keď Joakim podáva dve plechovky piva na malý battle medzi fanúšikmi. Všetko to z pódia sleduje aj plyšový krtko odetý do trička so znakom slovenského panzer battalion, ktorého tam doručili členovia fanklubu a miestami sa tancovanie mení na malý circle pit v takom jemnom vydaní, ale to skôr len tak pokusne. Pri A Lifetime Of War si fanúšikovia v hlasovaní vyberajú švédsky spievanú verziu En Livistid I Krig a zaznieva aj Far From The Fame, ktorá je venovaná československému vojakovi a hrdinovi Karlovi Janouškovi, ktorý ako jediný Čechoslovák získal hodnosť maršala RAF a hodnosť armádneho generála in memoriam. Základný set ukončuje White Death, ktorú uprednostnili fans pred Uprising. Po chvíľke pauzy a vytlieskavaní nastáva čas na prídavky v podobe Night Witches, už od začiatku požadovanú Swedish Pagans, následne nemôže chýbať Primo Victoria, pri ktorej sa ocitáme v inváznom útoku na plážach Normandie a celé skvelé predstavenie ukončuje Metal Crüe, v ktorej texte sa to hemží názvami 37 rockových a metalových kapiel. Sabaton dodržali predsavzatie, že z každého albumu zahrajú aspoň jednu skladbu, pričom z novinky Heroes ich zahrali rovno päť. Za zvukov Masters Of The World z podmazu nastáva lúčenie, ďakovačky a prísľub skorého návratu do našej krajiny neobmedzených zázrakov. Odchádzam vysmiaty ako kojenec po návšteve oboch matkiných švédskych stolov a poďakovanie patrí Octopus promotion za tento parádny event, ktorý dokonale naplnil moje očakávania a priniesol aj pozitívne prekvapenia, good job, vidíme sa opäť.