Už štrnástykrát sa pri Sninských rybníkoch, tentoraz v dátume od 4. do 6. augusta, konal festival. Rock pod Kameňom nie je neznámy pojem a každoročne pritiahne až na východný kraj Slovenska množstvo rockových nadšencov. A nielen tých, ale aj veľa zaujímavých kapelných mien.


Prvý deň – štvrtok

Príjemné letné počasie prilákalo hneď na úvod nejakú tú stovku ľudí, ďalší ešte trávili čas na neďalekom kúpalisku. Úvod sprevádzalo malé sklamanie, keď kapela GLOOM kvôli natiahnutým zvukovým skúškam headlinerov dňa nevystúpila, aby sa neposúval harmonogram. Festival tak odštartovali punkrockeri z Humenného S.P.L.N., ktorí všetkých naladili na koncertnú vlnu, ktorá mala najbližšie tri dni prísť.

 

Po nich na pódium nastúpili DEREŠ. Na týchto pánoch bolo vidieť, že to nie sú žiadni nováčikovia, aj keď debutový album napriek mnohým rokom na scéne ešte len chystajú. Odohrali z neho niekoľko skladieb, pri ktorých niektorí fanúšikovia v publiku zhodili „bačkory“ a krepčili na horúcom betóne.

 

Keďže pódium bolo len jedno, muselo sa medzi vystúpeniami čakať na prehodenie nástrojov, zvučenie. Tieto dlhé chvíle spríjemňovali súťaže či okolité stánky s vôňami provokujúcimi žalúdok. Keď sa z reproduktorov ozvalo intro českej kapely WANASTOWI VJECY, ľudia sa zliezli pred pódium a takmer zaplnili celý priestor. Bolo jasné, že nie sú pre Slovákov neznámy pojem, a tak si spolu s nimi spievali hity ako Tak mi to teda nandey, Panic či Sbírka zvadlejch růží. No pozdávala sa im aj novinka Tři minuty po půlnoci.

 

Po ich šou už boli ľudia naozaj správne naladení na hviezdnych návštevníkov z Holandska. Po video intre pribehla na prestavaný stage pred logom albumu Hydra kapela WITHIN TEMPTATION s čarovnou Sharon den Adel v čierno-červených šatách a čiernom plášti. Ich vystúpenie malo všetko, čo má mať správna veľká šou. Staré obľúbené hity, novinky, videoprojekcie, ohne, milé gesto v podobe ďakovania v slovenčine, epický záver, no predovšetkým kvalitne odohratý set a tisícky spievajúcich, skákajúcich a spokojných fanúšikov.

 

Ak ste už pri predchádzajúcej kapele mali pocit, že areál je plný, pri KABÁTE ste sa čudovali, ako sa tam tí ďalší ľudia ešte napratali. Nie nadarmo sa Kabátu hovorí legenda. Možno predpokladať, že Within Tempatation bol vrchol večera pre mladších a Kabát pre starších. Ale kdeže. Kabát zbožňujú všetky vekové kategórie a dav bol vo vytržení od prvých tónov úvodnej Banditi Di Prag.  A kým hlas Sharon hladil na duši, ten Pepov sa zarezával pod kožu v každej už notoricky známej skladbe. Bez špeciálnych pódiových efektov nám dopriali kvalitný rockový náklad. Skladbu Žízeň dokonca nazvali hymnou východu.

 

Vydarený prvý festivalový deň uzavrela ďalšia česká partia DYMYTRY. Ich psycore metal, masky a temná pódiová šou určite zabezpečili ťažké sny každému, kto po Kabáte neušiel do postele či stanu nazbierať energiu na ďalší deň.

Druhý deň – piatok

Aj druhý festivalový deň sa niesol v znamení slnka, tepla, pohody a zaujímavých vystúpení. Tento deň tiež odštartovala takmer domáca kapela ROKSOUND, ktorá zahrala príjemný mladý alternatívny rock. Škoda len, že ich poctivo odohraté vystúpenie nepozrela viac ako hŕstka ľudí. Podobne to bolo aj pri českej kapele NARTTU, ktorá udržala príjemnú atmosféru.

 

Fanúšikovia symfonického metalu si prišli na svoje pri vystúpení ďalších dvoch kapiel. Až tisícku kilometrov prešli Česi WISHMASTERS, aby si mohli zahrať v Snine. Kapela veľmi pripomínala žánrových kolegov Nightwish, speváčka Iveta mala aj hlas veľmi podobný Tarji. Ako slovenskí zástupcovia tohto štýlu nemohli chýbať SYMFOBIA, ktorí sa v poslednej dobe objavujú takmer všade a ich hviezda pomaly stúpa, čo značilo aj početnejšie publikum pod pódiom.

 

Keď vidíte, že na pódium prišiel spevák v kovbojskom klobúku a gitarista so šatkou na hlave, je vám jasné, že to bude kapela z Česka. A keď ste sa lepšie pozreli, videli ste, že v tomto prípade to bola kapela LIMETAL. Bývalí členovia zoskupenia Citron si razia cestu pod novým menom aj so starými pesničkami, no s pozmenenými textami. To však nikomu nevadilo, spievali si s nimi aj v nových verziách a ako pomaly na dav padal tieň, začal ožívať. Po výdatnej porcii českého metalu kapela s heslom „Milujte se a množte se!“ prenechala pódium ďalšiemu účinkujúcemu.

 

A s tým ďalším prišiel na pódium chaos a divočina v tom dobrom slova zmysle. BIJOUTERRIER a ich fenomenálny hardcore teatro punk nezneli v areáli Sninských rybníkov prvýkrát. Pod pódiom sa strhla pogovačka, humorné texty všetci poznali a každou piesňou počet ľudí v dave rástol.  

 

Keď bola ohlásená účasť PETRA NAGYA a kapely INDIGO, ozývali sa hlasy, že na takomto festivale nemá čo hľadať. No už v úvode ich setu bolo jasné, že to nebol žiadny krok vedľa. Predsa len, jeho hity pozná každý, či chce alebo nie. A aj sa bavil každý. Aj metalisti, aj punkáči. Peťove meno skandovali pred vystúpením aj počas neho. Spievali si Aj tak sme stále frajeri, ale aj krátky úsek Mandarinky Darinky, ktorý si Nagy nemohol odpustiť s recesistickým zakončením „...ja som z Grécka, ja som váš európsky dlh“. Vytvoril úžasnú podvečernú festivalovú atmosféru.

 

Ďalšia návšteva z Česka okupovala pódium hneď po ňom. ALEŠ BRICHTA PROJECT je názov kapely, ktorú momentálne vedie bývalý hlas Arakainu. Spevák Aleš Brichta sa pomedzi pesničky, medzi ktorými odzneli napríklad aj Dívka s perlami ve vlasech alebo Nechte vlajky vlát venovaná zosnulým muzikantom, prihováral česko-slovensky. Ľudí na neho pozeralo veľa, no boli skôr statickí. Až na jednu dvojicu, ktorá aspoň polovicu koncertu skákala vyššie ako ostatní, očividne je Aleš ich obľúbenec.

 

O jedenástej hodine večer zhasli svetlá a z pódia sa valila hmla. Po zvukoch štartovania rakety sa pred slovenské publikum postavila kapela okolo UDA DIRKSCHNEIDERA. Spevák známy z Acceptu pôsobil na stagei ako taká guľka, no keď otvoril ústa a začal spievať, padali sánky. Napálil do nás acceptovské klasiky vrátane skutočne rýchlej Fast As A Shark. Fascinujúca bola aj pódiová „choreografia“ celej skupiny, každý vedel, kedy má kde stáť a čo robiť a aj tak to pôsobilo úplne prirodzene. Fungovali ako dobre namazaný stroj, a tak sme si užili šou na naozaj vysokej úrovni.

 

Záver piatku nepatril nikomu inému ako najlepším slovenským punkáčom KONFLIKTU.  Aj napriek tomu, že už bola vlastne sobota, sa na nich ostalo zabávať množstvo ľudí, skákali, pogovali, užívali si a Konflikt im k tomu zahral z každého albumu niečo.   

Tretí deň – sobota

Pohľad na program posledného dňa festivalu nám sľuboval ďalšie veľké mená zo zahraničia. Počasie sa však začínalo trochu vyhrážať dažďom, ktorý nakoniec neprišiel, a tak sme si aj sobotu na Rocku pod Kameňom mohli užiť naplno.

 

A začalo sa pekne natvrdo. Nekompromisný metal kapely DOGMA INC., ktorým sa kapela snažila rozohnať prichádzajúce oblaky, mnohým pripomínal Panteru. Z metropoly východu do Sniny dorazila mladá kapela MEREDITH a bolo vidieť, že na tomto konci republiky majú nemálo svojich fanúšikov.  Tým sa však nepáčilo, že spevák Rob sa im pomedzi pesničky prihováral po anglicky, aj keď sú Slováci na slovenskom festivale. Každopádne sa kapela tešila z najväčšieho počtu ľudí pod pódiom spomedzi prvých kapiel všetkých troch dní.

 

O čosi menej ľudí okupovalo predné zábradlie pri vystúpení novej kapely NOCONTROL. Tá funguje zatiaľ len pár mesiacov, no setlist mali vyskladaný z vlastných skladieb, ktoré majú moderný rockový zvuk. Tóny minulých storočí ponúkla ďalšia slovenská kapela MAHAGON. Výrazné klávesy a starý rock potešili, no napriek tomu, že je to kapela z neďalekého Humenného, veľa ľudí im pod pódiom neposkakovalo.

 

Iný žáner, košický power metal, prišli predviesť RAVENCLAW. Kapela keď nehrala, pôsobila veľmi skromne, no ich piesne už boli iný náklad. Najväčšiu pozornosť pútala basgitaristka Tonka, a to nielen ružovými vlasmi. A po nich opäť prišlo niečo iné.

 

Akustické vystúpenie na festivale na prvý pohľad nemusí vyzerať ako najlepší nápad. No to ste nevideli PHANTOM 2. Claus Lessman, spevák z Bonfire, a Michael Voss z Mad Max spolu hrajú v kapele Phantom 5, no keďže prišli len dvaja, názov trochu upravili. Sadli si na stoličky k malému okrúhlemu stolu, zobrali gitary a predviedli jedno z najlepších vystúpení festivalu. Hneď v úvode povedali, že oni nemajú intro, musia si ho zahrať. A tak zaspievali Rock pod Kameňom, čo sme mohli počuť už v ich pozvánke na festival. Vytvorili úplne inú atmosféru, pôsobili veľmi príjemne, keď nehrali, tak žartovali. K dokonalosti už chýbalo len zapadajúce slnko, bolo by to ako z filmu.

 

Ako veterná smršť sa na pódium dovalili RAGE. Len v trojici, no bolo ich plné pódium. Prišli v novej zostave – Marcos Rodriguez (gitara), Vassilios „Lucky“ Maniatopoulos (bicie) a, samozrejme, Peavy Wagner (spev, basgitara). Počas skladby Higher Than The Sky si z ľudí urobili zbor, ktorý mal spievať dookola refrén, zatiaľ čo oni sa ich snažili „pomýliť“ tým, že do toho hrali cover Sweet Home Alabama a Holy Diver. Ich šou bola sympaticky drzá a bola výbuchom pozitívnej energie.

 

Ďalšia smršť prišla v podobe PRIMAL FEAR. Od začiatku išli na 110% a túto úroveň si minimálne udržali. Hlas speváka Ralfa Scheepersa vo výškach až triasol stromami. Pozeralo sa na nich síce viac ľudí, no s trochu menšou odozvou ako pri Rage. No aj tak to bolo profesionálne vystúpenie, ktoré držalo vysoko nastavenú latku festivalového dňa.

 

A potom prišla kráľovná. Tá metalová. DORO je aj po päťdesiatke ako metalové tornádo. Lietala po pódiu, hádzala vlasmi a sexi „chrapľákom“ odrovnala nielen pánov. Potešila známymi hitmi aj coverom Breaking The Law od Judas Priest. We Are Metalheads venovala Lemmymu aj iným zosnulým metalovým či rockovým legendám. Celú šou predviedla v neskutočnom nasadení a nikto sa nemusí báť povedať, že to bol skutočne vrchol večera a jeden z vrcholov celého festivalu.

 

A na záver prišlo ešte jedno známe slovenské meno. KARPINA tiež nie je na Rocku pod Kameňom nováčikom a v posledných chvíľach festivalu rozpálili ľudí počas chladnej noci. Vytrvalci sa zabavili a kapela dala slušnú bodku za celou akciou.

 

Príjemné prostredie, nadupaný line-up, kvalitné vystúpenia, množstvo zábavy s pohodovými ľuďmi a naozaj dobrá nálada. Pre to sa Rock pod Kameňom oplatilo navštíviť a určite sa oplatí aj o rok. Vraj by tam chceli pritiahnuť Scorpions...