Po úspešnom prvom dni sme sa tešili na ten druhý. V piatok, 10. august, sa v areáli Sninských rybníkov v Snine očakávala naozaj veľká účasť. Program festivalu Rock pod Kameňom totiž hlásil vystúpenie hlavného headlinera práve v tento deň.

 

Začínalo sa o druhej hodine poobednej. Nevďačnejšia úloha, ako otvárať prvý deň festivalu, je už len hrať o 14:00, keď je vonku cez 30 stupňov, minimum tieňa a veľmi blízka možnosť okúpať sa. Rožňavský MASSRIOT sa však s touto úlohou statočne popasoval, nič neodflákol a odohral vystúpenie ako pre stovky fanúšikov, aj keď sa ich tam na rozhorúčenom (a hasičmi trochu zavlaženom) betóne bavila len hŕstka.

 

Na pódiu ich vystriedali ostrieľaní rockeri z neďalekého Humenného, ktorí si hovoria MAHAGON a svojou muzikou v štýle Deep Purple spríjemnili slnkom zaliaty piatok. Do Sniny to z Košíc nemali ďaleko ani RAVENCLAW. Tí priniesli prvý power metal tohto dňa a bolo vidieť, že na východe majú vybudovanú sľubnú základňu fanúšikov.

 

A potom už prišlo na komerčne známejšie mená. GLADIATOR zahral svoje známe hity, no snažil sa predviesť v rockovejšom šate. Na radosť starých rockerov nevynechali ani svoju verziu hitu The Rolling Stones (I Can’t Get No) Satisfaction. Ukázali, že aj kapela, ktorá začínala s trashom, prešla cez grunge a skončila pri sladkých rádiovkách, stále dokáže urobiť slušnú (pop)rockovú šou, za ktorú sa určite hanbiť nemusela. O tom svedčil aj počas celého setu rozrastajúci sa dav pod pódiom.

 

Najväčší blázon festivalu. Pokojne tak môžeme označiť českého speváka TOMÁŠA KLUSA. Dlho sa pred festivalom medzi ľuďmi hovorilo, že na rockový festival nepatrí. Keď prišiel na pódium, hneď všetkých upozornil, že na takomto feste nemá čo robiť, no počas svojho vystúpenia to niekoľkokrát vyvrátil. Jeho šou je naozaj ťažké popísať pár slovami. Čo ten chlap dokáže vyviesť na pódiu, to treba vidieť, pretože je to jedinečné – časti piesní alebo dokonca aj celé piesne improvizuje, reaguje na ľudí z publika, skáče k nim, vtipkuje, tancuje, imituje... Je vlastne jedno, aký štýl hrá, bavia sa všetci, pretože sa nechajú strhnúť jeho energiou a humorom. Jednoducho unikátny exemplár.

 

Od českého speváka, ktorý má najlepšie našliapnuté na to, aby sa stal legendou, sme prešli k slovenskej legende. PETER NAGY a jeho kapela INDIGO hrali na Rocku pod Kameňom druhýkrát a druhýkrát s nimi spievali a kývali rukami aj tí najtvrdší metalisti. Predsa len jeho pesničky pozná azda každý a mnohým sa viažu s detstvom či mladosťou. Preto nemohli chýbať ani najstaršie skladby ako Chráň svoje bláznovstvá či Profesor Indigo, ktorá aj s pár inými piesňami zo setlistu skĺzla až do reggae. Po odspievaní rýchlych aj pomalých piesní sme si potvrdili, že Sme svoji a hodinovému vystúpeniu bol koniec.

 

Ale nikomu to nebolo dlho ľúto, pretože do posledného centimetra plný areál čakal na skutočnú nemeckú legendu, ktorej technici už chystali stage. Po tom, čo sa na pódiu dialo počas celého dňa, prišla poriadna smršť. HELLOWEEN v pôvodnej, resp. rozšírenej zostave o pôvodných členov. Kto bol na ich koncerte v Bratislave, videl v podstate to isté, len v okresanej verzii. Kto ich videl teraz prvýkrát, užíval si tú eufóriu. Ich festivalový set trvá o hodinu menej ako ten koncertný, no obsahoval všetko podstatné – dlhú verziu skladby Halloween, videoprojekcie (ale chýbali postavičky Seth a Doc), striedanie Andiho Derisa s Michaelom Kiskem pri mikrofóne, milé choreografie gitaristov, Kaiov Hansenov prierez albumom Walls Of Jericho, bubenícke sólo Daniho Löblea spolu so zosnulým Ingom Schwichtenbergom z nahrávky, bola aj balada (If I Could Fly), aj power metal na speede.

 

Oproti bratislavskej šou však pribudla ich nová spoločná pieseň Pumpkins United. Záver vystúpenia, ktoré si tisícky ľudí užívali naplno aj napriek pár drobným chybičkám, patril Future World a ich azda najväčšiemu hitu I Want Out, počas ktorého leteli do publika obrovské nafúknuté lopty a vystrelili papierové delá. Lepší záver druhého festivalového dňa sme si asi ani nemohli priať.



Rock pod Kameňom 2018: ŠTVRTOK, SOBOTA