Zvolen, Dom kultúry ŽSR. Pred ním odhadom dve stovky ľudí, čakajúcich. Desiaty marec. Výročie, reunion, rozlúčka. To všetko sa v ten večer dialo na jednom pódiu. Najskôr sa však o siedmej otvorili dvere a všetci vošli dnu, v rade sa postupne dostávali hore do sály. Prešli okolo stánku s merchom a zamierili po pivo alebo rovno pod pódium. Pod pódium, kde 20 rokov od vydania svojho debutového aj druhého, najvýraznejšieho albumu, ale aj to, že Luca a Fabio sú opäť spolu prišli osláviť priekopníci symfonického power metalu. RHAPSODY na Slovensku nechali kus seba.

 

Večer otvorili Rumuni SCARLET AURA na čele s frontwoman Aurou Danciulescu. Škoda, že začali o pár minút skôr, ako im kázal rozpis a v čase, keď sa ešte ani nemali všetci šancu dostať dnu. Každopádne to bol energický štart plný kvalitného rocku až melodického metalu. Kapela je na turné po vydaní svojho tretieho albumu Memories, z ktorého zaznel cover Zombie, ktorý dostal riadne „gule“ a bol highlightom ich setu. Scarlet Aura boli dobrým rozbehom k tomu, čo malo prísť po nich.

 

A to boli BEAST IN BLACK. Páni, to bolo mega! Rýchlo som pochopila tie reči, ktoré som započula v dave – že viacerí prišli do Zvolena práve kvôli tejto kapele a nie kvôli headlinerovi. Už dávno ma nič tak nezrazilo z nôh, ako keď táto kapela nabehla na pódium a odpálila skladbu Beast In Black. Fíni majú zatiaľ na konte len jeden album Berserker. Ich šou ale mala všetko – nadupaný kopák, neskutočné výšky ťahané gitaristom, ale najmä spevákom Yannisom, choreografie gitaristov, ale hlavne neuveriteľnú dávku energie. Chvíľami som sa bála, či to ten staručký kulturák ustojí.

 

Cez skladby Blood Of Lion či The Fifth Angel sa dostali až k piesni, ktorú frontman označil za najšialenejšiu, ktorú zatiaľ urobili. Veď sa aj volá Crazy, Mad, Insane. Počas nej sa z gitaristov stali roboti, ktorí sa takmer nehýbali a na tvári mali okuliare, cez ktoré im každému bežalo jedno slovo – crazy, mad, insane. Hudba to bola taká, ako keby ste diskofila skrížili s metalistom. A ľudí to skutočne bavilo. S koncom setu prišiel aj koniec sveta, teda End Of The World, aj keď ľudia dávali najavo, že koniec ešte nechcú. No už teraz sa neviem dočkať, kedy si Baest In Black návštevu na Slovensku zopakujú. A som presvedčená o tom, že nie som jediná.

 

Po povinnej prestávke zhasli svetlá a intro In Tenebris vtiahlo všetkých do rozprávkového sveta. Rozprávkového sveta menom Rhapsody, kde vládne power metal, neexistuje tam zlo a nenávisť, všetci sa svorne bavia na koncerte, Rhapsody sú opäť spolu a akoby sa ani nikdy neodlúčili, nad všetkými poletuje drak, ktorý by mal byť záporák, ale aj on si len pokyvkáva hlavou do rytmu dvadsaťročných overených hitov. To nie sú drogy. To sa len sila z pódia preniesla aj pod pódium.

 

Od začiatku to bol poriadny nášup. Začalo sa s Dawn Of Victory a až sme sa nestíhali diviť, čo za bláznovstvo sa to na pódiu deje. Pri pohľade na gitaristu Lucu Turilliho mi v hlave zneli jeho slová, že chce po tomto turné skončiť s metalom a skladať piesne ako Adele. Veď ten chlap sa narodil práve pre metal! Prsty mu po hmatníku len tak lietali a on lietal po celom pódiu. A Fabio Lione? To je spevák, akého by si zaslúžila každá dobrá kapela. Radosť ho počúvať. Samozrejme, zvyšok kapely nezaostával a z každého sršala naozaj dobrá nálada a radosť, čim sa potvrdili Lucove slová, že toto turné je hlavne o zábave.

 

Rhapsody servírovalo skladbu za skladbou, drvivá väčšina bola z ich druhého albumu Symphony Of Enchanted Lands, ktorý dostal kapelu na špičku vo svojom žánri. Fabio pomedzi piesne komunikoval s publikom. Pred Power Of The Dragonflame sa dal do reči so slečnou z prvého radu, od ktorej chcel, aby do slovenčiny preložila, čo povie. Tá však nepochopila, čo od nej chce, a tak sa už nikdy nedozvieme, čo nám chcel povedať. Prišlo aj na Knightrider Of Doom, čo si odspievalo celé publikum, či na ich úplne prvú baladu Wings Of Destiny. Samozrejme, dostal sa rad aj na Symphony Of Enchanted Lands a po nej sa predviedol bubeník Alex Holzwarth s doslova nadupaným sólom nasledovaným piesňou Land Of Immortals. To bola v ten večer jediná skladba z debutového albumu Legendary Tales, ktorý má už takmer 21 rokov.          

 

Užili sme si aj nie až tak obvyklé basové sólo basgitaristu Patricea Guersa, až nastala celkom komická situácia, keď sa Fabio rozhodol, že Slovákov naučí spievať zložitú taliansku pesničku. No pri pokuse o zopakovanie toho, čo spevák predspieval, to vyzeralo ako v slovenskej krčme tesne pred záverečnou. Na metalovom koncerte čakáte čokoľvek, ale Con te partiró? Fabio v tejto piesni, ktorej pôvodný spevák je Andrea Bocelli, predviedol svoje najväčšie spevácke kvality. Výborné spestrenie už aj tak kvalitnej šou.  

 

Následne bola ohlásená posledná pieseň setu, ktorú však sprevádzal prísľub, že ak budú fanúšikovia poriadne spievať, ešte pár skladieb pridajú. A pri Holy Thunderforce teda bolo počuť, že ľudia chcú viac. Kapela po základnej časti setu ešte ani nestihla odísť z pódia a už sa skandovalo „Rhapsody!“. A Rhapsody pridali ešte tri kúsky. Dočkali sme sa aj ich prvej talianskej piesne Lamento Eroico, po ktorej frontman poďakoval dievčine v prvom rade, ktoré odspievalo každé jedno slovo. A každý vedel, že chýba už len jedna skladba, ako trefne poznačil aj Fabio. Pri Emerald Sword sa rozpútala posledná oslava, posledná rozlúčka, posledné šialenstvo na pódiu aj pod ním. A takmer dvojhodinovej šou bol koniec.

  

Preložiť koncert do menšieho Domu kultúry ŽSR sa ukázalo ako dobrý krok. Celému večeru to pridalo na atmosfére, fanúšikovia boli bližšie svojej obľúbenej kapele a umocnilo to zážitok z koncertu, ktorý bol radosťou z reunionu, oslavou výročia aj rozlúčkou zároveň. Nechceli by si to Rhapsody s tým koncom predsa len rozmyslieť?

 

Setlist: Dawn Of Victory, Wisdom Of The Kings, The Village Of Dwarves, Power Of The Dragonflame, Beyond The Gates Of Infinity, Knightrider Of Doom, Wings Of Destiny, Riding The Winds Of Eternity, Symphony Of Enchanted Lands, Land Of Immortals, The Wizard's Last Rhymes, Con te partirò, Holy Thunderforce, Rain Of A Thousand Flames, Lamento Eroico, Emerald Sword