Powermetalisti RAVENCLAW na našej domácej scéne vôbec nie sú neznámou kapelou. Fungujú už od roku 2002, na konte majú niekoľko nosičov a stovky koncertov. Hrali po boku svetových melodických špičiek a spolupracovali so zvučnými menami žánru. V jeden utorkový podvečer som sa stretol s chalanmi a položil im pár otázok. Odpovedali mi Matej (spev), Gabi (klávesy) a Peter (gitara).

 

Hráte už síce 16 rokov a ste pomerne známou kapelou, ale ako by ste sa predstavili niekomu, kto o vás nikdy ešte nepočul?

Peter: Myslím, že sa to najviac blíži k power metalu asi.

Matej: Najlepšie spravíš, keď povieš: Tvrdé gitary, rýchle bicie, vysoké spevy a môžeš to prirovnať aj k nejakej kapele, aj keď my to nemáme veľmi radi také škatuľkovanie.

Peter: Ja stále dodám, že sa to dá počúvať.

Gabi: Vždy, keď sa ma niekto pýta, kto fakt nepočúva metal a nevie si predstaviť, ako to znie, tak mu poviem, že neboj sa to nie je toto ,,vrrrr grrrrrr" (pokus o blackmetalový škrek).

 

Za tú dobu, čo fungujete, už viete asi aj porovnať, aké to bolo vtedy na začiatku a aké je to teraz? S odstupom času ako vnímate fanúšikov?

Peter: Vtedy sme mali očakávania my, teraz majú oni. 

Gabi: Už teraz neskáčem hlavičky do publika ani nehádžem spotené tričká po ľuďoch a nevypijem 300 litrov pálenky pred koncertom.

 

Skladateľsky je to po čase ako?

Matej: Ja si myslím a aj vnímam tú cestu, že sme vyzreli aj hudobne.

 

Takže posúvate hranice stále ďalej?

Matej: Určite.

Gabi: Či dopredu, to neviem. 

Matej: Keď si pustím prvé demo, ktoré sme nahrali v 2007 počuť tam, že sme mali veľa energie, že sme do toho šli na plno. Aj teraz ideme do toho na plno, ale už trošku s rozvahou.

 

Keď tak spätne počúvate staré nahrávky, menili by ste niečo?

Gabi: S Peťom by sme menili asi všetko. To už urobíš, ale až mesiac potom, ako to nahráš v štúdiu. Stále by si niečo menil.

Peter: Napríklad prvé demo sme nahrali za 2-3 dni celé. Teraz si na to dávame viac času.

Gabi: Všetko sme vtedy nahrávali fakt v štúdiu. V dnešnej dobe sa už veľa predprodukcie robí v domácich štúdiách...

 

Čo ďalej? Posledné EP Presage vyšlo v roku 2016. To už je dosť dávno.

Matej: Všetci máme zamestnania a rodiny. Rozhodli sme sa ísť takou cestou, že nebudeme čakať a držať ľudí bez ničoho, bez updateu 3 roky. Budú to prosto dostávať po dávkach. Ideme zase na single, ale namiesto jednej tam bude viac pesničiek, ktoré sa na album už nedostanú.

 

Takže album plánujete.

Matej: Áno, bude. Napísaných je hromada vecí, len to potrebuje ešte učesať a doladiť tak, aby sme s tým boli spokojní a aby to bola kvalitná hudba.

Gabi: Nie je problém prísť a zbúchať nejaké powermetalové songy, ale v tom to nie je. Pesnička sa hlavne musí páčiť tebe, aby si ju dal na platňu. Inak by si klamal sám seba.

Peter: Niektoré pesničky a nápady musia proste dozrieť.

 

Aké má teda Ravenclaw plány do budúcna?

Matej: Aj keď je už záver roka, ešte v polke decembra máme zabookované štúdio kvôli nahrávaniu zopár piesní na singel, ktorý výjde budúci rok. Nahrávanie spevov je naplánované na január 2019 v nemeckom Stuttgarde, v štúdiu Ralfa Scheepersa (Primal Fear, ex-Gamma Ray). Radi by sme dali von aj nový klip a dúfame, že sa to podarí.

 

A koncerty?

Matej: Budúci rok máme zatiaľ naplánovaných asi 10 dátumov. Budú to klubové koncerty tak nejako pospájané cez víkendy. K tomu všetkému ešte riešime aj nejaké tie festivaly.

 

V dnešnej dobe fičí trocha iná, viac core-metal muzika. Je podľa vás ťažké presadiť sa v tejto dobe s power metalom?

Peter a Gabi: Je.

Matej: Ja by som to stále nenazval power metalom. Ja by som povedal, že hráme big bít. 

Gabi: Trendovo je to trocha inde ako napríklad pred desiatimi rokmi, keď nebol problém mať 400 ľudí na koncerte.

Matej: Nie, že by sme sa nesnažili, ale sme takí rebeli sprostí. Už 16 rokov to robíme a stále hľadáme tú najťažšiu tŕnistú cestu, ako sa promovať. Ísť do Superstar nie je naša cesta. 


Neskúšali ste to nejako inak ako s power metalom? Iný štýl?

Matej: Načo by sme robili to isté, čo robia Gladiátor?

 

Čo vaše bočné projekty?

Matej: My sme hudobníci a hudba je naša choroba. Raveclaw je kapela, fungujeme, stretávame sa v skúšobni a robíme skladby, ale ja som spevák a potrebujem udržiavať hlas vo forme a baví ma to. Máme ďalšie projekty. Ja a Gabi sme GM Birds, Ja s Tonkou (basgitara) v Mattony a Gabi a Peťo hosťujú v mojom folkovom projekte Matt Rain, kde sú akustické gitary, akordeón, klavír, atď. Peťo má tiež svoj akordeónový projekt - Tranquillity.

 

Neovplyvňujú sa tvoj folkový solo projekt s power metalom a Ravenclaw?

Matej: Samozrejme, že sa ovplyvňujú. Oboje však robím zo srdca a nespievam inak v Matt Rain projekte, práve naopak, spievam rovnako. Ja by som bol aj rád, keby sa nejaké folkové pesničky spravili v metalovom šate, čo sa možno aj stane.

Peter: Ale musí to prejsť filtrom. Nie, vážne. Ja v tom problém nevidím. Tak isto hrávam jazz ako aj metal.

 

Ako je na tom podľa vás naša domáca powermetalová scéna?

Matej: Máme tu veľmi šikovné kapely, ale chýba tu fanúšikovská základňa. Všetci sú zavesení na telefónoch, internete, tabletoch...

Gabi: Ľudia tým, že svet je „preinternetovaný“, si dokážu všetko stiahnuť za pár sekúnd, tak prestali chodiť na koncerty.

Peter: Kapely, ktoré vznikajú, sú mladšie a majú aj úplne inú generáciu fanúšikov.

 

Poznáte sa s nejakými domácimi kapelami? Kamarátite sa alebo je tam rivalita?

Matej: Poznáme sa, väčšinou je tam aj taká tá zdravá rivalita, povedzme.

Gabi: Kedysi dávno sme sa dosť kamarátili s už momentálne nefungujúcimi kapelami Invictus a Bloodrage.

 

Hrávate aj mimo domácej pôdy. Ako vás ľudia berú v zahraničí?

Gabi: Pozitívne.

Matej: Je tam aj iný prístup organizátorov. Brali nás ako zahraničnú kapelu, ktorá prišla zahrať do ich mesta.

 

Na Ukrajine ste boli dajme tomu „západná“ kapela, ale čo také Nemecko?

Peter: Fakt v pohode a Kai (Hansen) stál v prvom rade... 

Gabi: ...lebo musel. Ja si myslím, že na hudbe Ravenclaw je strašne počuť, že sme Slovania. Nie je to také nemecké, melodické „tralala“.

 

A čo koncerty, ktoré ste hrali s veľkými kapelami? Volali vás tam alebo ste si to riešili sami?

Matej: Môžem s rukou na srdci povedať, že sme nikdy neplatili ani cent za to, aby sme niekde hrali. Je možné, že som sa im pripomenul - našu existenciu, ale zasa som ich nesledoval a nestál pri autobusovej zastávke, keď sa vracali z práce...

 

Čo považujete za váš najväčší úspech za tie roky?

Matej: Veľké koncerty, veľké pódiá, svetová spolupráca.

Gabi: Koncert v Čechách v Kamenitom. Pršalo tam, raz nám vypadla elektrina asi na 20 minút, ale ľudia sa bavili. Bolo vidno, že prišli na festival.

Peter: Napríklad ja považujem za úspech už len to, že sme si mohli zahrať s Kaiom. Celkovo za úspech považujem aj to, že fanúšikovia si nás vyhľadajú, prídu na koncert a počúvajú, čo hráme.

 

Za tie roky ste sa neupísali žiadnemu vydavateľstvu. Nebol záujem alebo prečo to tak je?

Matej: Záujem bol a ozvalo sa viacero vydavateľstiev. Podmienky však boli pre nás neprijateľné. Tak sme si povedali, že stále si vieme zafinancovať sami tie CD a popredať ich na koncerte. Zarobené peniaze potom zasa investovať do nahrávania, atď. Takto vieme fungovať. Hudba teda nie je ovplyvnená tlakom a tým pádom bude môcť byť kvalitná.

Gabi: Aj keď sa upíšeš, tak nebudeš za noc milionárom. Stať sa toho celého otrokom by bolo to najhoršie rozhodnutie.

 

Takže vám sa páči byť slobodní?

Matej: Mne osobne vyhovuje, že mám normálnu prácu, režim. Ako hudobník potrebujem k tvoreniu inšpiráciu a moja inšpirácia je aj bežný život. Hudobník, ktorý je dva roky na turné a nevidí nič iné len halu, tourbus a letiská, sa už asi ani nemá čím inšpirovať. A to hrozno bolo aj tak kyslé...  

 

Tak sme na konci. Ešte chcete niečo dodať? Nejaké posledné slová?

Gabi: Všetkých vás pozývame na koncerty.

Matej: Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí pri nás celé tie roky stoja. Tešíme sa na vás na koncertoch.


spustiť videospustiť video