Pätica keltských druidov stojí na zahmlenom vrchu a s opovrhnutím hľadia dole na brieždiacim slnkom zaliaty kraj svojich otcov, teraz pod nadvládou nenásytných anglosaských dobyvateľov. Zatiaľ čo ohnivá guľa za nimi sa pomaly dvíha nad obzor, oni v pravidelnom rytme začínajú svoj každoročný rituál oslavy jesene a obety pre pokojnú a miernu zimu. Nasávajú do seba zmes výparov, v ktorom sa mieša zvieracie s ľudským ako voňavé vína, fekálie, kadidlo, rašelina a mäso či soľný pach spotených tiel, vôňa mladých panien, krv, med, byliny, zrelé ovocie, ale aj lepra a pleseň. Okrem toho tam vládnu aj láska a strach, obavy, slabosť, nenávisť a moc. Všetko to tam dole hovorí vlastnou voňajúcou rečou, rozpráva o živote a hlavne o smrti.



Ich pohanský rituál začína monotónnym srdcervúcim žalmom „Misdeeds of Faith“, ktorého vyznenie sa odohráva na pomyselnej hrane medzi tvorením atmosférickej nálady a úplným sluchovým výplachom. Celá táto pohanská omša pozostáva z ôsmich častí oddelených od seba len hrobovým tichom a v ktorých sa manévruje s obrovským množstvom emócií a nálad. Pritom si pohanský Winterfylleth stále zachováva svoju monotónnu tvár s brutálnym charakterom, čo potvrdzujú aj druhým žalmom „A Hostile Fate (The Wayfarer Pt. 4)“. Od kamenných nahrubo opracovaných trilitov sa striedavo odrážajú do zahmleného údolia rýchle „beaty“, v strednom tempe vedené bzučivé riffy a razantné hrdelné revanie hlavného druida Chrisa Naughtona. Je to ostré ako špičiak vlka zasadený do barle zapichnutej pri ohnisku, ale zároveň zaliate do melodického skreslenia. Ako rituál postupuje, nastáva čas aj na pestrejšie vsuvky, umocňujúc hypnotickú kvalitu prvej polovice opusu. Všetci do jedného sa druidi schádzajú v kruhu a vytvárajú multižánrovú epickú, svojím spôsobom vrcholiacu „Absolved In Fire“, ktorú v celých desiatich minútach udržiavajú na pokraji stredného tempa, a keď už-už padá a stráca sa, znovu ju nakopnú v hypnotickom násilí, aby ostala konzistentná s predchádzajúcimi dvomi časťami, tak charakteristickými rýchlym tempom, s typickými melódiami a občasným úletom do oddychového crescenda. Akustický úvod, kde hlavnú linku vedú husličky, naznačuje, o čo sa bude snažiť rituálu oddaný kvartet druidov, avšak len sama Veľká matka tuší, aká smršť sa preženie oslobodeným ohňom plápolajúcim v obrovskom ohnisku. Je to hypnotická načernalá folková skaza, tak veľmi odlišná od všetkého známeho. Možno len tlupa Agalloch vo svojich raných vekoch niečo podobné predvádzala. Po závere len červenožlté lístie stromov ticho šumí v chladnom úžase a nehybne vegetujúci a vysilení druidi sa pomaly nútia do ďalších žalmov, po ktorých budú na dvanásť mesiacov zvedení do temnoty lesa. Expanzia atmosférickej nálady pokračuje presne v tom bode, kde prestala plamenná nezávislosť. „The Reckoning Dawn“ je oslava jesenného ranného brieždenia a vstávajúci druidi už roztáčajú kolo osudu a zima sa nezadržiteľne blíži. Rýchle tempo ich monotónneho rituálneho šialenstva je prerušené skvelým, ale pritom jednoduchým sólom Dana Cappa a žalm prirodzene zaniká vo fadeoute. Ako slnečný kotúč pomaly stúpa vyššie nad obzor, aj kolektív sa uberá do hypnotického stavu a „A Greatness Undone“ svojou odvrátenou veľkosťou načrtáva, že komponovanie v tak jednoznačnom subžánri môže mať tiež svoje kúzlo. Monotónosť je tu prebitá prekrásnou pomalšou vyhrávkou, ktorá pomaly graduje do pôvodného motívu so škrekajúcim Naughtonovie Chrisom. Príjemné krátke interlúdium „Betwixt Two Crowns“ dodáva čiernu bohorovnosť s keltským panteónom a „Yielding The March Law“ predznamenáva jarné zákonodarstvo, ktoré príde pod dlhej a krutej zime. Znovu sa to nesie na vlne rýchlej krutosti a napriek jednoduchosti je to skvelý kúsok, ktorý vedie k naplneniu tejto bezbožnej omše. „In Darkness Begotten“ prekrásne a vzletne ukončuje tento načernalý rituál svojím pohanským atmosferickým hymnickým vyznením, s krutými vokálmi a rozdvojeným tempom, viac v štýle amerických Obsequiae ako severských Ensiferum. Chorály v týchto posledných dvoch kompozíciách sú naozaj očarujúce a sprostredkúvajú úžasný pocit jesennej atmosféry, ku ktorej oslave bol tento rituál aj vykonaný.

spustiť videospustiť video

Druidi z Avalonu svoj rustikálny čierny kov múdro nasmerovali priamo do sŕdc anglosaských okupantov a evokujú tvorbu svojich severských kolegov bez straty vlastnej charakteristiky. Je naplnený po okraj brutalitou, atmosférou i emóciami starých britských zátiší, spálených polienok minulosti a rituálov pôvodného obyvateľstva Veľkej Británie.

Moje hodnotenie:

Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 1Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 2Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 3Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 4Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 5Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 6Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 7Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 8Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 9Ranné brieždenie v štýle Winterfylleth (recenzia) - 10