Ritchie Blackmore, synonymum hard-rockovej gitary, ktorý svojím obrovským záberom siahajúcim od renesančnej a klasickej hudby až po rockový mainstream, ovplyvnil celú generáciu rockových gitaristov. Kým v Deep Purple bola hudba v jedinom zahustenom ohnisku sršiacom energiou, tak v hardrockovej dúhe sa odvíjala v priestore, ktorý jej dodával charakteristický zvuk práve Blackmorovej stratocasterky. Už to nebol kompaktný zvuk fantastickej dynamiky, ale je to Ritchieho čarovanie s farbami: elektrická gitara s vokálom, alebo gitara s klávesami, ktoré sa prekonávali v rockových odpovediach, alebo prechádzali do popových melódií frázovaných v závratných tempách spolu s vynikajúcimi bicími.

Toto všetko sa odzrkadlilo na najlepšom albume Richie Blackmore´s Rainbow Rising, ktorý je právom venčený titulmi ako Najlepší hardrockový album či Vrchol hardrockovej éry. A nie je divu. Kapela ho nahrala v mníchovských Musicland Studios za menej ako mesiac vo februári 1976 v spolupráci s vždy ochotným a pripraveným Martinom Birchom, ktorý sa neskôr preslávil ako dvorný producent Iron Maiden. Od začiatku bolo zrejmé, čo už naznačil aj prvý album, že Blackmore vie, kam ho srdce tiahne a kde čaká jeho obecenstvo. Pri jednom rozhovore sa vyjadril: „Rising je agresívna záležitosť narvaná energiou. Má všetko, čo poslednej doske Deep Purple chýbalo.“ Pre úplnosť, tou poslednou doskou myslel Stormbringer, ktorá sa nahrávala práve v dobe rozpadu jeho šesťročného manželstva, a to sa do istej miery odzrkadlilo aj na jeho hraní a záujme o nahrávanie. Hughes s Coverdalom zatiahli „párplov“ do akéhosi kvázi hardrocku s príchuťami funku a soulu.



Ale vráťme sa späť k albumu Rising a jeho žiariacej dúhe. Zásadnou zmenou oproti virtuálnemu debutu Ritchie Blackmore's Rainbow je vyhadzov všetkých hudobníkov z pôvodnej kapely Elf, s ktorými ho nahral, ale nikdy s nimi nekoncertoval. Ako prvý odišiel basák Craig Grube a nasledovali ho Mickey LeeSoule a Gary Driscoll. Ostal iba Ronnie James Dio aj napriek sľubom o lojalite k svojim spoluhráčom. To sa už v kapele, počas turné na podporu eponymného debutu, udomácňujú neznámy kalifornský klávesák Tony Carey, vynikajúci škótsky basák Jimmy Bain z kapely Harlot a famózny bubeník Cozy Powell, preslávený nielen spoluprácou s Jeffom Beckom a skupinou Bedlam, ale aj ako autor množstva úspešných britských hitov. Toto má na svedomí zásadnú premenu pôvodného soundu kapely. Nevýrazný, tuctový hardrockový hudobný prejav predchádzajúcej prvotiny vykazuje posun k rytmickejším, prepracovanejším a predovšetkým bombastickejším polohám. Pôvodné ingrediencie zostávajú, menia sa však ich vzájomné pomery a prístup k ich spracovaniu novými technológiami a postupmi. Vzniká materiál patriaci do vzácnej kategórie albumov obsahujúci prvky, ktoré sa dajú označiť ako jasný produkt svojej doby a zároveň predvídajúci trendy, ktoré budú moderné v nasledujúcich desaťročiach. Úsilie vytvoriť nadčasový album bolo korunované úspechom, a tak tridsaťpäť rokov po jeho vydaní je šestica skladieb stále pôsobivá svojimi štruktúrami, vražednými gitarovými riffmi a sólami, skoro operným vokálom a silovými, ale technickými škopkami. Je to naozaj základný kameň hard rocku a hlavný podnet vzniku druhej vlny britskej metalovej scény. Z neho si brali príklad kapely ako Iron Maiden alebo Helloween a ovplyvnil aj svojich súčasníkov ako Rush a Uriah Heep. To znamená, že existujú dôvody, aby sa Rising stal jedným z najlepších albumov hard rocku a zároveň postulátom pre ďalšie generácie tvrdých rockových a metalových kapiel.

spustiť videospustiť video

Na albume sa nenájdu žiadne slabé alebo slabšie miesta, hlavne pokiaľ ide o muzikantské schopnosti. Ronnie James Dio je famózny a dá sa povedať, že ide o jeho najlepší vokálny výkon, ktorý už nikdy neprekonal. Jeho vokály sú obklopené riffmi, ktoré rýchlejšie či pomalšie lietajú okolo vokálu a majú tendenciu vytvárať ilúzie o dokonalosti súhry týchto dvoch géniov. Človek čaká, že príde k nejakému kolapsu, ale táto hardrocková mašinéria pracuje ako dobre naolejovaný hodinkový strojček. Richie Blackmore vie naozaj vytvoriť zaujímavé riffy a spolu s klávesmi Tonyho Careya vytvárajú symfonické pasáže, ktorými položili základy pre súčasný symfometal. Rovnako ako v prípade „párplov“, aj tu zanechávajú klávesy obrovskú stopu na každej jednej skladbe. Veď už prekrásne éterické intro úvodnej „Tarot Woman“ je celé ponorené do atmosféry syntetizátorov, ktoré vytvárajú perfektný úvod tejto proto power metalovej perly a až Powellov kopák vytrhne človeka zo snenia a vrazí ho do ťažko hojdajúcej hlavnej témy, nad ktorou sa vznáša Diov skoro až operný vokál doplnený vkusným gitarovým sólom. Táto skladba určila náladu celého albumu a na prvej strane pôvodného vinylu ju dopĺňajú kratšie hardrockové úderky typu hitovej „Starstruck“, sekanej boogie-woogie „Run With The Wolf“, končiac popevkovou „Do You Close Your Eyes“, ktorá je asi najslabším článkom tejto minutážou krátkej, ale hudobne obrovskej hardrockovej skladačky. Inak „Starstruck“ sa asi najviac podobá tvorbe „párplov“ a je to jedna z najpopulárnejších skladieb Rainbow-Diovej éry. Je trochu vlezlá a vokál ide pozdĺž celej skladby takým Gillanovským spôsobom, až uviazne v hlave na veľmi dlhý čas.

spustiť videospustiť video

Absolútne najväčšie kúsky – len dva - sú na druhej strane pôvodnej LP.  Tento polhodinový opus charakterizujú hlavne epická orchestrálna osemminútová nesmrteľná symfónia „Stargazer“, ktorej sekunduje úžasne rýchla, dlhá, z veľkej časti inštrumentálna „A Light In The Black“. Prvá z nich je asi vrcholom dramatického vokálu, kde Diov hlas stále graduje a stúpa, zatiaľ čo Richie svojou gitarou kúzli zostupný riff a Cozy to všetko udržuje v rytmickom poriadku. Nepatrný arabský motív prestupuje celou skladbou a dodáva jej určitú veľkoleposť a majestátnosť. Ďalší rozmer tejto kompozícia vlial hosťujúci Mníchovský symfonický orchester. Táto skladba patrí medzi TOP najlepších skladieb všetkých čias. Dala podnet pre vznik power a symfonického metalu. Čo sa týka textovej zložky, Stargazer rozpráva príbeh čarodejníka, ktorý presvedčil ľudí okolo seba, že ich môže vziať ku hviezdam. Zotročil nespočetný zástup a prikázal im budovať kamenné veže. Typické témy Dia, čarodejníci a démoni, ktorým Blackmore pridal Tolkienovské variácie. Po fade oute Stargazera prichádza neuveriteľne rýchla, tiež osem minútová „A Light in the Black“, ktorá svojou zdanlivo jednoduchou štruktúrou popiera, že je to jemne a bezchybne vytvorený epos. Vynikajúce klávesové a gitarové sólové linky sa snažia udržať dych berúce tempo, vedené rytmickou dvojkou Bain/Powell. Diove vokály dostatočne svietia a určité pasáže podtrháva Powellov dvojkopák. Je to proste pecka a len dokazuje, že Blackmore patrí medzi najlepších gitaristov.      

Celkovo možno povedať, že Rising je monštrum vyklonované z dokonalých riffov, famózneho vokálu, silovej rytmiky a dokresľujúcich klávesov, cez ktoré sa prehnala smršť všetkých dovtedajších rockových subžánrov. Je to spojenie množstva prvkov, ktoré sa neskôr vykryštalizovali do jednotlivých metalových štýlov. Ak niekto hľadá zásadné albumy, ktoré priniesli skok v dejinách hudby, tak Rising je jeden z nich. Vo svoje dobe sa síce umiestnil len na 48. mieste amerického rebríčka Billboard, ale dnes boduje v každej ankete o najlepší hardrockový album všetkých čias. Súčasná Deluxe Edition zahŕňa v sebe newyorský a losangelský mix a okrem toho na druhom disku hrubý mix jednotlivých skladieb včítane vystrihnutého klávesového intra k Stargazer a koncertnej verzie tej istej skladby z pamätného Pirate Sound Tour.

Moje hodnotenie:

Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 1Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 2Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 3Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 4Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 5Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 6Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 7Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 8Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 9Rainbow Rising – hard-rockový postulát - 10