Rozhodol som sa, že tento raz nebudem chodiť okolo horúcej kaše omáčkami v úvode a pre zmenu začnem tým, čím obvykle končím. Rád by som vzdal hold organizátorom. Keď som sa v sobotu 12. januára dostavil okolo šiestej hodiny podvečer pred Fórum Karlín, Pernerovou ulicou sa tiahol už zhruba päťdesiatmetrový nepravidelný tmavý viacstup nadšencov metalovej muziky. S odbitím pol siedmej sa rad znenazdajky pohol nečakane závratnou rýchlosťou. Ľudia mizli v budove klubu, kde boli už pripravené okrem ochrankárov i priestranné šatne za (dovolím si tvrdiť) smiešnu cenu, všadeprítomné pulty s občerstvením a, samozrejme, stoly s merchom trojice vystupujúcich kapiel. Nielen brána klubu sa otvorila načas. Kapely vystupovali na pódium v predpísaných časoch s dokonalou presnosťou v podstate na minútu presne. Skutočne som dávno nebol na tak pedantne zorganizovanej akcii. 

 

Priznám sa, že som Fórum Karlín navštívil po prvý raz. Fascinovala ma priestrannosť klubu a tiež rýchlosť odvetrávania. Dymostroje, para, oheň. To všetko k správnej metalovej šou patrí a určite už každý fanúšik zažil v klube hmlu a smrad, ktoré mu znepríjemňovali umelecký zážitok. Tu sa para objavila na pódiu na tak dlho, aby splnila účel a ihneď zmizla. Publikum nebolo zahalené dymovou clonou viac-menej vôbec. Odvetrávanie fungovalo rovnako skvele ako prívod kyslíka. Prívaly čerstvého vzduchu padali na fanúšikov v pravidelných intervaloch, čím organizátori predišli v plnom klube vydýchanému vzduchu, a teda aj zdravotným kolapsom a iným ťažkostiam. Ale dosť bolo o klube, prejdime k podstate sobotného večera.

 

Ako prví vystúpili na pódium americkí blackmetalisti WOLVES IN THE THRONE ROOM. Moju pozornosť sprvu pritiahli nezvyklou zostavou. Traja gitaristi, bubeník a klávesáčka absentovali medzi sebou postavu basgitaristu, basu na albumy nahráva bubeník Aaron Weaver. U neho som si zas ihneď všimol zrkadlovo otočenú zostavu bicích, z čoho som vydedukoval, že by mohol byť ľavák, čo sa tak často zase nevidí. A zhruba pri tomto nepodstatnom zistení môj záujem skončil. Kvalitné muzikantské výkony gitaristov a bubeníka narúšalo hneď niekoľko elementov. Praobyčajné, nenápadité a nekonkrétne zvuky, ktoré vyludzovala klávesáčka zo svojho Rolandu akoby nudili aj ju samu. Pohrávala sa s vlasmi a netvárila sa veľmi nadšene zo svojej prítomnosti na pódiu.

 

Nadšenejšiu, živelnejšiu a výraznejšiu prítomnosť zvyšku kapely však nedotvárala komunikácia s publikom. Ako vlci na pódium dobehli, tak z neho aj odišli... S vínom v ruke. Na úvod ani medzi skladbami nezaznelo ani slovo. Nepostrehol som ani len obyčajné ďakujem po odohraní tej-ktorej skladby. Keď sa nakoniec po poslednej skladbe spevák odhodlane chytil mikrofónu, bol som plný očakávaní. Ani vtedy ale nezazneli žiadne slová.

 

Nechápte ma zle, nepotrpím si na kapely, ktoré tretinu koncertu prekecajú príhodami z detstva a motivačnými citátmi. Muzikantsky tiež pánom a dáme z Wolves In The Throne Room nič nevytýkam, no ich vystúpenie ma absolútne neoslovilo. V tomto prípade mi chýbalo aspoň slušné predstavenie sa, pozdravenie sa a poďakovanie. Čo sa týka zvuku, ten sa prvé dve-tri piesne čistil, pričom v prvej som absolútne nepočul rytmičák. No neskôr už boli všetky mušky vychytané a až do konca večera nebolo čo zvukárom ani kapelám v tomto ohľade vytknúť.

 

Plachta v pozadí a kulisy na pódiu sa v mihu oka zmenili a hneď na to prišli na pódium švédski deathmetaloví melodici AT THE GATES. Túto kapelu som začal registrovať iba nedávno, ale to sa po sobotnom večere navždy zmenilo. At The Gates boli pre mňa prekvapením večera. Svoje vystúpenie odštartovali titulnou skladbou To Drink From The Night Itself z ich poslednej rovnomennej dosky a ihneď si ma získali. Začínam byť presvedčený, že kombinácia melodický death a Švédi je celkom slušnou zárukou kvality.

 

Páni odpálili v Karlíne šou vo veľkom štýle a publikum šalelo z ich prítomnosti. Začali sa strhávať prvé moshpity a klub sa otriasal v základoch. Sympatický prejav speváka Tomasa Lindberga, ktorý s publikom komunikoval celý čas verbálne i neverbálne, umocňoval jeho prenikavý scream a hlboký hlas s príjemnou farbou. K dokonalému zvuku určite prispelo aj to, že obaja gitaristi hrali na rovnakých nástrojoch. Rovnakých, čo sa týka značky aj typu. Sólové tandemy, vyhrávky, ale aj riffy a harmónie tak dostávali dávku obrovskej čistoty a priehľadnosti.

 

Ako čerešnička na torte slúžilo, že si celá kapela na čele s charizmatickým frontmanom, ktorý sa očividne pre podobné pódiá narodil, svoje vystúpenie neskutočne užívala, čím na svoju stranu strhli aj celý dav. Ich skladby ako Slaughter Of The Soul, At War With Reality, Blinded By Fear či záverečná The Night Eternal mi živo utkveli v pamäti a vďaka ich pražskému vystúpeniu vo mne získali nového skalného fanúšika, ktorý sa bude s radosťou a často vracať k ich tvorbe prostredníctvom štúdiových nahrávok i živých vystúpení.

 

Ihneď po tom, čo At The Gates opustili pódium, padla nečakane zhora čierna plachta, ktorá zahalila pódium. Rúšku tajomna dodával tú správnu atmosféru detský zbor polospievajúci a polokričiaci úryvky textu piesne God = Dog. Nebojte sa, detské hlasy pochádzali zo sampleru. Po niekoľkých minútach bolo pódium pripravené na vrchol večera v réžii poľskej blackened deathmetalovej hviezdy BEHEMOTH. Je pre mňa fascinujúce a zároveň inšpirujúce, ako sa táto kapela od našich severných susedov vypracovala z lokálneho aktu na hviezdu svetového formátu.

 

Za plachtou naberali siluety na tvare a intro silnelo. Pridávali sa gitary a bicie. Na plachte sa postupne vyrysoval obrys Českej republiky so znakom blízkym prichádzajúcej kapele a v tom plachta padla na zem a šou, na ktorú sa všetci prišli pozrieť, začala. Behemoth začal koncert skladbou Wolves Ov Siberia z najnovšieho počinu I Loved You At Your Darkest v kapucniach a čiernych maskách lebiek. Tým ale teatrálnosť nezabudnuteľného hudobného vystúpenia ani zďaleka nekončila.

 

Pri skladbe Bartzabel sa Nergal napríklad objavil na pódiu s čapicou, v ktorej ho môžeme vidieť aj v klipe k tejto piesni. Nechýbali horiace fakle, para tvoriaca svojimi prúdmi kríže, Orion s klobúkom z vypchatého orla či pľuvanie krvi a množstvo plameňometov. Viem, že nie je žiadnou novinkou, keď kapela privezie namiesto plachty visiacej na zadnej stene pódia projektor premietajúci rôzne výjavy dotvárajúce pódiovú šou. Behemoth ale aj túto bežnú prax povýšili na vyššiu úroveň. Ich projekcia sa premietala totiž v tvare trojuholníka ohraničeného desiatkami svetiel.

 

Netreba zabúdať na to, že popri veľkolepom divadle a atmosférickosti nebolo z koncertu ukrojené na kvalite zvuku či výkonoch muzikantov. Svetelná a pódiová šou plná ohňa, pary, kostýmov a projekcií totiž ponúkala všetkým prítomným aj vysokokvalitné výkony všetkých muzikantov. Dva kopáky a osem dokonale vyladených prechodových kotlov na Infernových bicích človek cítil na všetkých vnútornostiach a Nergal i Seth dokazovali, že i tento druh metalovej muziky môže disponovať pútavými a umelecky hodnotnými sólami. Okrem skladieb z ich spomínanej novinky, samozrejme, zazneli aj piesne zo starších dosiek ako napríklad Conquer All, Ov Fire And The Void či Blow Your Trumpets Gabriel.

 

Nergalov beštiálny prejav a hraná arogancia pri speve sa dokonale dopĺňali s očividnou pokorou a vďačnosťou, ktorú fanúšikom okrem iného prejavil medzi skladbami aj počas nich napríklad aj tým, že sám zišiel počas koncertu z pódia, aby si podal ruky aspoň s prvými radmi prítomných fanúšikov. Svojím charizmatickým prejavom a sebavedomým vystupovaním docielil, že ani veta: „Vaše šťastie je aj naším šťastím,“ neznela z jeho úst ako otrepaná frázička, ktorú zo zvyku vyblafne na každej šou.

 

Podobne ako prvé dve kapely ani Behemoth nedali fanúšikom možnosť vytlieskať, vykričať a vydupať si prídavok. Po piesni We Are The Next 1000 Years kapela zmizla v backstagei a za zvukov outra sa všetci štyria členovia kapely vrátili na pódium, aby s bubnami na krkoch a v rovnakých maskách ako celý koncert odštartovali, šou aj ukončili.

 

Setlist: Wolves Ov Siberia, Daimonos, Ora Pro Nobis Lucifer, Bartzabel, Ov Fire And The Void, God = Dog, Conquer All, Ecclesia Diabolica Catholica, Decade Of Therion, Blow Your Trumpets Gabriel, Slaves Shall Serve, Chant For Eschaton 2000, Lucifer, We Are The Next 1000 Years

 

Miernejší rozbeh v podaní Wolves In The Throne Room, bláznenie sa s At The Gates a silná atmosféra, živelnosť a bohatá pódiová produkcia v réžii kapely Behemoth. Výkony všetkých troch kapiel v kombinácii s dokonalou organizáciou, skvelým zvukom a špičkovým klubom ma nútia tvrdiť, že tento klubový koncert netromfne v roku 2019 u mňa už nikto a nič ani napriek tomu, že je len január.


Použité zdroje:
Foto: Jaroslav Kutheil