Dánska úderka Pretty Maids patrí k spolkom, ktoré síce stoja niekde v pozadí, avšak vo všetkých dobách suverénne na rovnakom mieste a s rovnakou mierou popularity i významu vo svetovom kontexte. Aj napriek tomu sa zdá, že k spravodlivému doceneniu tohto ich stabilného postavenia dosiaľ nedošlo. Pochádzajú z dánskeho Horsensu a ich vznik sa datuje do obdobia rozmachu NWOBHM. Syntézu týchto dvoch skutočností v tvorbe Pretty Maids nemožno prehliadnuť. Aj dnešná hudobná reč, ktorej štandard je evidentne ovplyvnený klasickým heavy metalom s prízvukom ešte klasickejšieho hard rocku. Melodickosť hudobnej sadzby prichádza v podobe jedenástich ranných paprskov kovového slnka, s výrazne pôsobivejšou prezentáciou, ktorú umocňuje aj hutný sound dokonale sprevádzajúci každý lúč tohto príjemného prebudenia do reálneho sveta.



Už niekoľkokrát nás presvedčili o výnimočnosti svojho umenia, veď v živej pamäti ostávajú opusy ako starodávna „Red, Hot and Heavy“ (moja no.1), alebo nesmrteľná „Future World“, či predposledná „Kingmaker“. Tentoraz pripravili ďalší „klasický“ album, ktorý sa možno časom bude považovať za ich referenčný. Na prvé počutie jednoduché, čo do výstavby klasické, ale čo do zaujímavosti plné citového náboja.

Sú to skladby výrazovo veľmi vypäté, skoro až rozviate, čo v danom prípade vôbec nie je na škodu, lebo klasické heavymetalové riffovanie a hardrockové postupy tým dostávajú moderný oder, ktorý výborne dopĺňa skvelý, mierne „nakřáplý“ vokál Ronnie Atkinsa a fantastické sólové figúry gitaristu Kena Hammera. A úplne šokoval (v tom negatívnom slova zmysle) rozostretý zvuk jednotlivých nástrojov, zlievajúci sa do jednej guče, síce s dokonalo premyslenou dynamickou zložkou, ale s akýmsi severským siláckym oderom.

Príkladom je hneď začiatok prvej skladbičky „Serpentine“ – po divnom úvode s veľavravným názvom „Intro“, zreteľné vybrnkávanie, ktoré prejde do úvodného gitarového riffu alá typicky hnusná produkcia Frontiers a hrmiaci vokál o niekoľko taktov ďalej. Klasicky odpichnutá strednotempová odrhovačka bez výrazného vrcholu a významnejšieho nápadu, keď nepočítame tuctové zbory. Ani v druhej „Firesoul Fly“ sa tempo nemení, dokonca skladby splývajú a sú skoro na nerozoznanie, len nosný riff je ešte prístupnejší a melódia refrénu je čistá komerčná grcka v štýle posledných sračiek od Bon Jovi.

Po tej hnusnej vate, nasiaknutej menštruačným mokom, konečne niečo poriadne. V skvelej tretej titulke „Undress Your Madness“ nemožno prepočuť bohatú farebnú paletu a nasadenie, a určitú tvrdosť badateľnú v ich predchádzajúcej tvorbe. Korunuje to aj pekne vystavané melodické sólo, ktoré dáva nádej, že to bude v tomto duchu pokračovať. Čo je aj pravda, lebo power balada „Will You Still Kiss Me (If I See You in Heaven)“ je vskutku prekrásna a nechýba jej zasnená atmosféra, pri ktorej by každý normálny chlap chcel sexovať až od rána bieleho. Jemné tóny kláves, so zvláštnou citlivosťou, otvárajúce ďalšiu strednotempovú pecku „Runaway World“, ku ktorým sa s veľkou nonšalantnosťou pripájajú v dynamike narastajúce riffujúce gitary, príjemné tempo a zase tá „bonjovícka“ vlezlá melodika.

Nasledujúca „If You Want Peace (Prepare for War)“ má v sebe jeden z najlepších riffov na tejto fošničke a vážne sa tváriaci kúsok „Slavedriver“ zase začína tvrdým gitarovým úvodom, ktorý nasledujú zaujímavé vokálne linky a ťažký riff doplnený o úžasné škopky, ktoré majú naozaj zaujímavý pattern. Všade žiaria brilantné vokálne linky a zborové refrény, aby v závere albumu, po diskutabilnom „radio friendly“ lepáku „Shadowlands“, to všetko presvedčivo vystupňovali v nasrdenom majsterštrichu „Black Thunder“ a polobaladickej bodke albumu „Strength of a Rose“ prezentovanom s patričným ľúbivým efektom, nie však okázalým.  

spustiť videospustiť video

Vyzliecť sa zo svojho šialenstva je doslova ako precitnutie do prúdu hudobnej energie, s prehliadkou technickej bravúry a radosti z tvorby hudby, ktorá priamo srší zo srdca. Zbavenie sa bláznovstva vôbec nie je kruté a malo by priniesť radosť do srdca každého, kto len aspoň trochu akceptuje tvrdšiu hudbu.

Moje hodnotenie:

Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 1Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 2Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 3Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 4Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 5Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 6Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 7Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 8Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 9Pretty Maids a ich album Undress Your Madness (recenzia) - 10