V deň, keď decká nosia domov vysvedčenie, sa otvorili brány piešťanského letiska a začal prvý deň Topfestu, nazývaný tiež aj nultým. Takže pre všetkých trochu viac rockovo orientovaných začal trojdňový hudobný sviatok. Tento rok pribudol tretí stage patriaci Rockovej Maturite, kde sa odohrával výber budúcich finalistov súťaže. My sme tu, samozrejme, nemohli chýbať. 

 

Prvý deň - 30. júl 2016

Program tohto dňa bol celkom oklieštený. V podstate na stagei B vystúpili len tri kapely - SYMFÓBIA, ARZÉN a ALKEHOL. Stage A patril hneď v prvý deň najväčším hviezdam festivalu, glamrockovým legendám EUROPE a nemeckým GUANO APES.

 

Organizátori mali jednoducho a prehľadne všetko usporiadané, a tak prvotné obavy z mojej navigačnej neschopnosti sa hneď rozplynuli. Navyše tam bolo množstvo ľudí v zelených vestách, ktorí vás vždy ochotne a slušne navigovali tam, kam bolo treba, takže žiadny problém.

 

Prvou kapelou, ktorá odštartovala tohtoročný Topfest, bola Symfóbia. Naposledy som ich mal možnosť vidieť na spomienkovej akcii na Chucka Schuldinera usporiadanej kapelou Death Revival. Vtedy im tá klubovka veľmi nevyšla. Tentokrát im však reparát vyšiel na jednotku. Skvelý zvuk, bolo počuť každý jeden nástroj, navyše Erika ako keby do svojho hlasového motora nenatankovala nízkotučnú 95-ku, ale rovno letecké palivo. Do toho jej skvelo kontrovala Petra, nováčik v kapele, ktorá sa už stihla predviesť na ich koncerte spolu s kapelou Nightwhish. Škoda, že pod pódiom sa nachádzala len niečo vyše 120 ľudí, ale na prvú kapelu skvelý výkon. Pokiaľ v rovnakej kvalite mienia pokračovať, tak sa môžeme tešiť na ich ďalšie vystúpenie.

 

Druhou kapelou v poradí boli rodáci z Terchovej Arzén, ktorí predviedli svoj rock spojený s folklórom. Na publikum sa rozhodne nemohli sťažovať, keďže stan pod stageom B sa celkom naplnil. A všetci si s kapelou spievali rockové ľudovky.

 

S úderom pol deviatej prišli na pódium Guano Apes. Mnohých pod pódiom zaplavili spomienky na strednú, keď hlavnými hrdinami malých rebelov boli Limp Bizkit, Eminem a, samozrejme, Guano Apes. Prvú skladbu zvolili dosť pomalú, čakal som, že to odpália poriadnym hitom, ako sú Big in Japan alebo Open Your Eyes, ktoré, samozrejme, odzneli neskôr. Druhá skladba You Can´t Stop Me  znamenala konečne zrýchlenie, ale aj to sa mi čosi nepozdávalo. Nasledoval výber skladieb, pri ktorých sa pár ľudí začudovalo, prečo vybrali všetky pomalé skladby z ich tvorby do tohto setu. Ale zrovna pri skladbe Open Your Eyes mi to došlo. Kapela zrejme spomalila tempo skladieb, aby Sandra stíhala s hlasom, ale aj tak občas jej hlas zanikal alebo prechádzal až do škreku, stále ako by jej chýbal kyslík. Pod pódiom to napriek tomu riadne vrelo a všetci si to riadne užívali. Koľko sa tam ocitlo ľudí, sa neodvážim povedať, keďže zaplnili celú plochu pod pódiami A1 a A2. Niekde v druhej polovici setu zaznela aj hymna mnohých snowborďákov Lords Of The Boards. A tesne pred desiatou sa s nami rozlúčili.

 

Veľmi rýchlo na to sa na pódium A2 postavili hviezdy osemdesiatych rokov, samotní Europe. Najskôr som mal strach, že to bude prebiehať štýlom, že pred pódiom pristane helikoptéra, z ktorej vyskočia páni v rokoch v natupírovaných blond parochniach a vrhnú na nás ich odrhovačku The Final Coundown a ich podobné šlágre. Namiesto toho prišli z backstageu a spustili prvé dve skladby z ich najnovšieho albumu War Of King, ktorý im vyšiel minulý rok. Všetkým naokolo padli sánky, lebo toto predsa neboli „glamáči“ Europe, toto  bolo niečo ako tá najlepšia kombinácia Helloweenu spojená s Avantasiou, poprípade ešte nejaké speedmetalové kapely k tomu. Do toho Joeyho výborný vokál ťahaný do vesmírnych výšok. Medzi skladbami precvičoval slovenčinu. Treťou skladbou bola Carrie, spomienkovou skladbou bola aj Rock The Night. Ale všetko v rýchlom rytme bez dlhých prestávok a spomaľovania, ako by ani neuplynulo 30 rokov od ich prvého albumu The Final Countdown. Samozrejme, neexistoval by koncert, kde by z tohto albumu nezahrali svoj najväčší hit, ktorý, žiaľ, prešiel mnohými modifikáciami či covermi a časom získal prívlastok aj diskotékový či „kolotočársky“. Paradoxne, pri tejto skladbe nastali aj technické problémy. Nič to však neubralo na fakte, že to bol neskutočný vrchol a zároveň záver večera, že kopec mladých ani nevedelo, čo majú čakať, poprípade zo zvedavosti prišli pozrieť, čo počúvali ich rodičia a nakoniec odchádzalo s otvorenými ústami. „Europe, to bola pecka, nabudúce idem zas.“

 

Druhý deň – 1. júl 2016

V tento deň program začal už o  dvanástej na stageoch B a C a na hlavných dvoch o niečo neskôr. Vystúpilo množstvo kapiel, a preto nebolo možné vidieť všetko. Piatok sme teda zahájili kapelou SINNERS MOON, ktorá sa na pódium postavila o 14:40. Na čele so Simonou a jej prenikavým vysokým vokálom a tentokrát v plnej zostave aj s Derickom, ktorého growl v Banskej Bystrici celkom chýbal. Tu na Topfeste na veľkom pódiu im našťastie nechýbalo nič, a tak sme si ich mohli vypočuť super nazvučených. Do svojho setlistu už zaraďujú aj skladbu Far Beyond The Stars z ich pripravovaného EP Far Beyond The Stars.

 

Druhou kapelou boli RIVAL SONS, zo dňa na deň derúcou sa nahor. Kapelu, ktorú ste mali možnosť vidieť aj na koncertoch Black Sabath. Tí vystúpili na stage A1.  Na prvý pohľad je ťažké si ich zaradiť. Pôsobia ako banda hipsterov, ale hrajú, aj keď nie úplne tradičný, rock n‘ roll. Pod  pódiom si našli množstvo fanúšikov, ako sa na stage A patrí. Ich vystúpenie prebehlo úplne bez výčitiek.

 

Najtvrdšou kapelou Topfestu tento rok boli bezpochyby WASTAGE, ktorí predviedli svoju štandardnú kvalitnú šou. Gitaristovi Romanovi síce odišla vysielačka, ale drobnú chybu odstránili rýchlo pripojením nástroja cez kábel. Napriek tomu, že hrali popri Rivals Sons, sa im našlo pod pódiom dostatok fanúšikov.

 

Tesne pred ôsmou hodinou večernou prišli na pódium PUDDLE OF MUDD. Kapela dlho označovaná za headlinera festivalu, ale zároveň svojou kontroverznosťou aj kapela s najväčším otáznikom, či sa nakoniec vôbec dostavia. Po úvodnej skladbe v štýle grunge, ktorou spevák pripomínal reinkarnovaného Kurta Cobaina, sme dali prednosť radšej návšteve B stageu, kde akurát začínali PADDY AND RATS. Námorníci od južných susedov to rozbalili naplno a ukázali, že vedia, ako roztancovať publikum. Stan slušne naprataný, všetci „krepčia“ ostošesť. Na pódiu sa nedá nevšimnúť si kormidlom uchytené bicie. Okrem gitár a bicích nám zahrali aj na akordeóne a husliach. Po dvoch skladbách vytiahli súdok s vínom a občerstvili prvý rad. Viacerí sme sa zhodli, že ich vystúpenie bolo vystúpenie dňa.

 

Hneď na sme sa presunuli pod stage A2, kde za zvuku gájd vybehli na pódium THE DARKNESS oblečení v kostýmoch a lá Freddie Mercury, poprípade Prince. Ich vystúpenie prilákalo množstvo fanúšikov, ale oproti headlinerom asi len polovicu.

 

Keď sme sa presunuli opäť pod B stage, pochopili sme, prečo pod Áčkom nie je plnka. Do prasknutia naprataný stan a na pódiu SLOBODNÁ EURÓPA. Chlapci zo Slobodky hrajú takmer vždy tie isté skladby na každom koncerte, ich setlist pozná snáď každý naspamäť. Ale vždy dobre padne si znova a znova naživo vypočuť klasiky ako Unavený a Zničený, Pes, Podvod, Stredná trieda a k tomu Sveťove  Mestské kanalizácie a stoky.

 

Tretí deň – 2. júl 2016

Na tretí deň sme už zvoľnili tempo, keďže sa blížil koniec festivalu. Kabát, ktorí hrali až okolo desiatej, nám pripomenula kapela DOGA, ktorá svojím vystúpením, hudbou a textami túto českú rockovú legendu veľmi pripomína. Zhruba v polke ich setu sme sa presunuli pod B stage, kde sa už rozcvičovali ASENTH. Tentokrát len vo štvorici Tomáš, Ivoš, Vladoš a Tibor, napriek tomu si fanúšikovia ich skákačky ako Posledný deň, Ukrytá Pred Svetom, Čo Chcem poriadne užili.

 

Po Doge prišli na hlavný stage RECKLESS LOVE. Kapela, ktorú by ste na prvý pohľad odhadovali, že prichádzajú spoza mláky, opálení, napúdrovaní a vystajlovaní sú v skutočnosti Fíni. Nič však nemení na fakte, že tu boli hlavne pre potešenie ženského publika, ktoré si ich vystúpenie, hlavne vlniaceho speváka Oliho, naplno užili. Občas mi to pripadalo ako úvodné „vyzliekačky“ pri pánskom striptíze, ale nikto nič nenamietal, a tak bolo aj Hot aj Monster, aj Night In Fire. Oliho sa nám ešte pred ich koncertom podarilo odchytiť na pár slov:

 

Vitajte na Slovensku. Hráte tu prvýkrát?

Áno a veľmi sa na to tešíme.

 

Ako sa cítite pred koncertom?

Cítime sa skvele, tešíme sa na fanúšikov. Dúfam, že príde dosť ľudí.

 

Na štvrtkových headlineroch bolo dosť ľudí...

Myslíš Europe? Koľko asi mali ľudí?

 

Neviem to odhadnúť, ale celá plocha pod stageom bola plná, snáď aj pár tisíc.

To je super. Veľmi sa tešíme. Ou, ospravedlňujem sa, ale zabudol som. Nejaký reportéri ma čakajú už v stane, čo som im sľúbil rozhovor. Musím ísť....

 

Počas prestávky na nás vytiahli hadice a poliali nás vodou. Prišlo to naozaj vhod, keďže slnko každý deň neúnosne pražilo. Všetci sa z tejto letnej oblievačky tešili. Po krátkom občerstvení a osviežení sme sa vypravili na českú legendu WANASTOWI WJECY, aby sme si s nimi zaujúkali ich táborové odrhovačky ako Andelé, Kouzlo či Sbírka Zvadlejch Růží. Aj keď najviac ujúkal Kodym, ktorému občas uchádzal hlas a dokonca v skladbe Bedna Od Whisky si pomohol aj hovoreným slovom, ale z pohľadu divákov to bola rozhodne najúspešnejšia česko-slovenská kapela hrajúca pred zotmením. Prím patril komu inému ako Kabátu.

 

Pred nimi sme si však nenechali ujsť SLOT, kapelu z Ruska s južansky pôsobiacou Nookie, ktorá spolu s druhým rapujúcim vokalistom Cachem spolu spievali a rapovali do hudby, čo by sa dala definovať ako nu-metal, za výraznej podpory elektro prvkov idúcich zo samplov. Napriek obavám, ktoré vyplynuli z rozhovoru kapely s niektorými médiami, kde Nookie pôsobila ako autista a po dvoch otázkach prestala komunikovať na kameru, sa našťastie na pódiu ani raz nezasekli. Aj keď jej hlasový prejav prechádzal miestami do riadne uši trhajúceho škreku.

 

Hneď po nich patrilo pódium už kapele KABÁT. Samozrejme, odzneli všetky ich známe hity ako Pohoda či Burlaci a množstvo ďalších. Ich hudobná aj vizuálna šou sa tradične tešia veľkej obľube publika na tomto festivale. Žiaľ, táto kapela si so sebou doniesla aj riadnu búrku, takže spolu s nimi skončila aj koncertná časť festivalu. UK SUBS a HORKÝŽE SLÍŽE zostali smutní v backstagei.

 

Usporiadateľ sa s nami rozlúčil slovami, aby sme sa pred počasím skryli do bezpečia svojich stanov. Vzhľadom na to, čo potom prišlo, neviem, či pár stanov aj nevytopilo. Našťastie nič vážnejšie sa nestalo, a tak TOPFEST až na pár zlomenín, úpalov a iných drobných poranení skončil úspešne. 

 

Autorom fotografií je Michal Bajus.