Na scéne sú jatky, všetko je postriekané krvou, ktorá kde tu už obschýna do rôznych odtieňov tmavej čiernoty. To všetko po smrti všetkých tých nevinných bytostí, ktoré okúsili druhý level tejto bandy trpiacej závažnou duševnou poruchou prejavujúcou sa krutými riffmi podfarbenými agresívnym revom, zdieľajúcimi abnormálne nechutnosti a v pozadí klepoce šialená rytmika ako cirkulujúca drtička na ľudské korpusy psychopatického vedca z vedeckého laboratória. Vraždy, depresie, sebazničujúce sklony, potraty, podpaľačstvo, únosy či týranie - to sú atribúty tvorby tejto vyšinutej partičky, pozliepanej z týpkov, ktorí v metalovom undergrounde už niečo dokázali. Keď sa pozliepa superkapela z death-blackových tlúp, čo z toho môže vzniknúť?... Do prasknutia napchatý kufor auta plný zakrvavených ľudských končatín a tiel ledabolo zabalených v špinavých prestieradlách, kvintet inak fungujúcich jedincov vezúcich sa v tejto ojazdenej plechovej káre a hrmotný dialóg s mŕtvolami. Toto nie je žiadny teplý čajíček o piatej v budoári udržiavanej staršej dámy, toto je perfomancia pochybnej povesti, toto sú orgie o smrti a vyšinutosti. Debut Shadowcast spred jednej desiatky zím bol svojho druhu svojrázny príspevok k celosvetovému besneniu okolo výraznej obrode death metalu, ale táto náučná štúdia konzumnej smrteľnej retardácie je vrcholom úporného snaženia produkujúceho psychopatov, ale so šťastným koncom. Je to taký nový oldskulový death metal, ktorý v posledných rokoch tápal v temnotách najhlbšieho undergroundu.



Vedení chápaním klasického death metalu ako „myšlienok pre moderný smrtiaci kov“ sa od európskej scény vzďaľujú, na scénu prinášajú závan smrteľného smradu, ktorého ingrediencie sú zmixovaného z toho najlepšieho z európskeho i amerického podzemia, navyše so závanom severskej čiernoty a temnoty. Celý tento nový vírus, idúci ešte ďalej, ako to bolo pred desiatimi rokmi, je podtrhnutý mnohovýznamovým chápaním symbolov, mennými odkazmi do minulosti a prísľubmi do budúcnosti. Nie celkom priamočiary koncept opusu je vyvážený znamenitými inštrumentálnymi i vokálnymi výkonmi. Rev, chropot i škrek „ex-morgoťáckeho“ Marca „Groo“ Grewea je veľmi dramatický, miestami až expresívny a takmer neľudský. Sekundujú mu dve smrteľné šesťstrunovky v rukách Silenoza z atmosférických DIMMU BORGIR a Cyruse zo SUSPERIA. Rytmika pozostáva z angloamerickej dvojice, basáka Shane Emburyho z NAPALM DEATH a škopkára Tony Laureanoa, ktorý okúsil tvorbu NILE, MALEVOLENT CREATION či NACHTMYSTIUM. Túto grupu skúsených mazákov možno vzhliadnuť, ako sebavedome stoja na rázcestí, raz urobiac krok smerom k brazílskym pralesom, inokedy skok do floridských močiarov, konkrétne do územia OBITUARY, inokedy sa rozbehnúc po hrboľatej severskej cestičke k sídlu ENTOMBED, ktorá sa po dvoch taktoch mení na klasickú tvorbu pripomínajúc zámorských DEATH či DISMEMBER... a nakoniec ich čiastočne zaujmú aj prvky holandských PESTILENCE, alebo rané pecky germánskeho MORGOTH. Celok je podivuhodne vyvážený a jednotný.

spustiť videospustiť video

Soul Excavation je potrestaný a bol zvolený ako krutý otvárač, či zvierač? ...teraz som sa stratil, lebo zvierač tiež musí fungovať, inak by sa človek posral z toľkej krutosti, agresie a smrteľnej nádhery. Pri Betrayer už zvierač zrádza a tresce veľké biele sluchátko hnedým prskancom. Má stredné tempo, zdrvujúcu nagroovovanú pasáž v strede. Ten neľudský vokál reinkarnuje aj fosílne palivo do živej podoby nejakého T.Rexa, rýchle sóla a prívalové vokály len podtrhávajú neznesiteľnú krutosť celej kompozície. Chytľavejšia Divine Fire má obnaženú chrbticu v podobe kĺzavého riffu oboch leštičov šiestich strún, ktorý Groo svojím revom stupňuje do rýchlejšieho tempa. Je to devastačné a je možné skonštatovať, že ide o mrazivý smrteľný hyenizmus vygrcaný do éteru bez väčšieho zmyslu a úcty k hlukovému ústrojenstvu, len s jediným účelom, a síce aby potešil všetkých smrteľných headbangerov a šokoval zbytok malomestských mainstreamovcov, ktorí s bulvárnou fascináciou budú neveriacky čumieť, ako keby videli po prvýkrát klitorisy Kardašianiek. Unguided Immortality začína mohutným pomalým riffom, ktorý prejde do zomknutého stredného tempa, kde si Groo vyrevúva tie svoje zvrátenosti. Konečne tradičný, rýchly deathík, to je Invisible War. Zjavne už nie je ďaleko doba vybíjacích reality show „Nórsko hľadá supervraha“. Klaustrofobické intro Born Into Bondage čoskoro ustúpi variáciám pôsobivých škopkov, bláznivých riffov a premenlivého vokálu. Histriónske, brutálne a dlho to ostáva v mozgovni. Enforcers Of The Plague je taký strednotempový thrash-death postavený zo začiatku na chytľavých vokálnych linkách, v závere premenených na klasický smrteľný prejav. Tým ponúka v druhej polovici albumu trochu tej rozmanitosti. An End Date With the World ponúka propulzívne škopky ako kontrapunkt k dynamickým riffom. Pekne by sa hodil na assbukový profil nemenovaného narušeného hoväda, ktorému sa tam množia nezmysly ako mykóza pri zaparení. A zase tu máme oldskulový deathík v podobe Nefarious Atonement, ktorá robí z After Death konzistentný opus. Priam famózne vyznieva záver, keď pod zámienkou temnej mini-epickej kompozície s názvom Secret Sorcery znie kapela absolútne moderne a ako zlúčenina všetkého, čo odznelo predtým. Greewe znie ako Max Cavalera a Tom G. Warrior dohromady a dokazuje, že je stále vokálne monštrum, ktoré vizionársko-prognosticky naplňuje predpoveď blízkej apokalypsy sveta.

spustiť videospustiť video

Záverom by sa dalo zamrmlať, že INSIDIOUS DISEASE sú nostalgickí v tej geriatrickej duši klasického death metalu vo fascinujúcom a modernom korpuse nového milénia.

           

Žáner: Death Metal

Dátum vydania: 30. október 2020

Vydavateľstvo: Nuclear Blast

Minutáž albumu: 43 min 03 sek

Pôvod: Nórsko

 

Skladby:

01.Soul Excavation

02.Betrayer

03.Divine Fire

04.Unguided Immortality

05.Invisible War

06.Born Into Bondage

07.Enforcers of the Plague

08.An End Date With the World

09.Nefarious Atonement

10.Secret Sorcery

 

Zostava:          

Groo (Marc Grewe) - vokál, rev

Silenoz (Sven Atle Kopperud) - gitara

Cyrus (Terje Andersen) - gitara

Shane Embury - basgitara

Tony Laureano - bicie

Moje hodnotenie:

Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 1Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 2Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 3Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 4Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 5Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 6Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 7Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 8Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 9Po smrti s Insidious Disease (recenzia) - 10