Známy tapetový motív úvodnej klávesovej linky jednej z najznámejších kompozícii „Shine on You Crazy Diamond“ odpichuje euforickú vlnu nostalgie, kde sa odohrajú všetky podstatné veci z posledných desaťročí britských progrockových priekopníkov Pink Floyd. Gitarový hero a spevák David Gilmour hlása svoj starý zákon v podobe peciek „Comfortably Numb“, „Wish You Where Here“, so svojím stratocasterom ťahá svoj charakteristický vokál aj v novších kapitolách „Learning to Fly“ alebo „High Hopes“ – takto nejako sa začínali recenzie na ich famózne albumy.

Názov Pink Floyd pochádza z mien dvoch piedmontských bluesmanov Pinka Andersona a Floyda Councila a tento dvanásť skladbový komplet mapujúci ich kariéru, kedy nahrali len dva regulérne opusy, „A Momentary Lapse of Reason“, prvý bez Rogera Watersa, až po nasledujúci materiál „The Division Bell“, ktorému už chýbali nosné nápady, ale aj napriek tomu bol predajne veľmi úspešný. Poslednú dosku „The Endless River“ ani nespomínam, lebo to bol v podstate len osamotený singel s jednou regulérnou kompozíciou, utopený v nepodstatnej zvukovej omáčke, ktorú kapela ani nemala zverejňovať. Táto kolekcia nikdy nebude považovaná za kánonickú, ale je to príjemná, krehká a nádherná záležitosť vyvolávajúca šteklivý pocit v rozkroku. Je to hlavne o dobe, keď Pink Floyd oficiálne tvorili len dvaja členovia, Nick Mason a David Gilmour (Rick Wright bol len nájomným hráčom tak ako ostatní hudobníci), ktorí sa snažili vybŕdnuť zo súdnych ťahaníc s Watersom, a tak začali pomaly, ale isto skladať novú inkarnáciu Pink Floyd. Žiadne nové či progresívne, nedajbože objaviteľské postupy od nich nikto nečakal, ale keď prišli s albumom „A Momentary Lapse of Reason“, všetci padli do kolien a pomaly velebili odchod despotického Watersa. Ostali im všetky cnosti zo starších čias ako zdravo sýty a melodický gitarový tón, veľká tvárnosť doprovodných hudobníkov, minimalistická rytmika, ale najmä charakteristický melancholický vokál s primeraným rozsahom. Ani pri rozsiahlych kompozíciách nepôsobia ako zvuková masa, skladby sú zovreté, majú vnútornú logiku a vychádza z analytickej práce s hlasom a sólovými pasážami. Stavajú skladby na výrazných a jasne ohraničených melódiách a neustále prekvapujú novými kombináciami, je to naozaj skutočná dráma harmónií.



V novších kompozíciách vystupuje do popredia originálne a jednoduché rytmické cítenie kombinované so zahustenými aranžmánmi s korunkou ozdobenou skvelými gitarovými linkami, zatiaľ čo staršie legendárne vecičky v koncertných podobách zase pripomínajú staré progrockové fantázie čias minulých, samozrejme, najpôsobivejšie hneď v prvej epike „Shine on You Crazy Diamond, Parts 1-5“. Je to pomyslený vrchol skladateľskej tvorby tria Gilmour/Wright/Waters a koncertná verzia pochádza z roku 1990 z showky z Knebworthu. Je to pomalá jemná kompozícia s famóznou atmosférickou náladou, ktorá vo väčšine prípadov otvárala posledné koncerty. Ich zaobchádzanie s farbami je naozaj vangoghovské, čo sa odzrkadľuje aj v iných skladbách z tohto koncertu. Väčšinou volia stredné, až pomalé tempá a dramatickosť sa odohráva na vertikálnej rovine, teda v napätí medzi hlasom, gitarou, klávesmi, harmóniami, a to všetko v monotónnom rytme. Nie sú zbytočne patetickí ako artoví Yes a ani monumentálni ako progrockové kapely typu Genesis či ELP. Všetko vychádza z ich vnútra a je naprosto úprimné, čo sa odzrkadlilo aj na ich popularite a pobyte v rebríčkoch. Veď taká „Learning to Fly“ alebo „High Hopes“ sa inak ako evergreeny už nazvať ani nedajú. Samozrejme, nechýbajú ani iné novšie skladby ako „One Slip“ a „Sorrow“, „On the Turning Away“ - nanovo zremixované, ktoré sú okorenené zaujímavosťami typu „Marooned Jam“ - pochádzajúca zo session k The Division Bell či ranou verziou „High Hopes“. Každému z nás bude v tejto kolekcii niečo zásadné chýbať, ale treba to brať tak, že tento výber je len chuťovečka (highlights) a drobná ukážka toho, čo sa nachádza na tučnom boxsete „The Later Years“.

spustiť videospustiť video

Celkovo vzaté, je to Pink Floyd bez mystického hávu a melancholickej nostalgie. Kompozície pôsobia ako skutočná oslava ich ukončenej bohatej kariéry. Tieto snímky, nahraté a vytvorené pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, sa v záplave nových nahrávok určite nestratia...práve naopak!

Moje hodnotenie:

Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 1Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 2Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 3Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 4Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 5Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 6Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 7Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 8Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 9Pink Floyd a ich bilancia posledných desaťročí (recenzia) - 10