V poslednom čase sa už stáva trendom koncertov konečne mávať čoraz väčšie hudobné mená aj u nás. Ale odvážil by sa niekto pomyslieť na to, že sa tu vyskytnú PAPA ROACH? Trvalo to osemnásť rokov, nakoniec však šváby zavítali i k nám. A smršťou, ktorú spôsobili, nikoho nešetrili.

 

Nepredbiehajme však, keďže pred hlavnou hviezdou nás 21. augusta prišli do sereďského amfiteátra v rámci projektu In Castle rozohriať nitrianski ZOČI VOČI. Ich set síce začínal s polhodinovým časovým posunom, no už od začiatku zo seba ľuďom dávali úplne všetko. Hneď nadviazali spoluprácu s davom, ktorá síce spočiatku nemala odozvu, nakoniec sa jej však dočkali. Pravda, išlo o slovnú reakciu, hoci odmeny v podobe mosh pitu sa dočkali už skôr. Alebo teda aspoň pokusu oň v rámci miesta vpredu pred lavičkami.

 

Chalani odohrali polhodinku s pesničkami ako S tebou (pri ktorej spevák Michal Žitňanský skúšal prinútiť dav, nech spieva s ním, ale najskôr sa mu to veľmi nedarilo), Stratený (venovanú všetkým v nebi), Klamem, Milión ciest a ako inak, nesmeli chýbať Čerešne. Práve posledná zmienená uzavrela vystúpenie Nitranov, ale ešte pred jej odpálením stihli podotknúť, že hneď po nich na pódium nastúpi najlepšia kapela na svete. Potom sa už len rozlúčili s publikom, kde sa dobre bavili všetky vekové kategórie. Keď ste sa dobre poobzerali, videli ste. ako si hudbu užívali ešte aj deti. Treba ale podotknúť, že zvukovo minimálne v úvode nebol prvý set večera riešený najlepšie. Malo to viac decibelov, než by bolo bývalo milé a človeku až drásalo ušné bubienky. Síce ste potom hudbu nielen počuli, ale aj cítili na koži a hýbala až korienkami vlasov, avšak niekedy je menej viac.


Po približne polhodinovej pauze a spustení plachty pred pódium to už v amfiteátri bzučalo ako v úli. Dav sa zase o niečo rozšíril, keďže viacerí zrejme na koncert pálili rovno po práci, a tak prepásli úvodné vystúpenie. Ale P-Roach už nezmeškal nikto. Tí nastúpili na pódium vo veľkom štýle, ako sa na poriadne rockové hviezdy patrí.

 

Keď zhasli svetlá, v padajúcom súmraku sa ozvali tóny Spitfire od The Prodigy. Nielen tak náhodou, no pre väčšie vyhecovanie. Nechali ju však len vygradovať a prišiel náhly koniec, po ktorom sa ženským hlasom ozvalo, aby si všetci prítomní odložili mobily, lebo je prísne zakázané natáčať. A následne nedočkavý dav dostal výzvu na vztýčenie prostredníkov a pokrik ,,Fuck Papa Roach!“. Ten na krátko prišiel, ale bez fuck, lebo predsa len, kto by nadával na niekoho, kvôli komu išiel na koncert? Nakoniec prišiel ten zlomový moment, keď sme sledovali padať plachtu, za ktorou už stála pripravená kapela najviac v popredí s lídrom Jacobym Shaddixom, ktorý bez ďalších otáľaní spustil spev so skladbou Crooked Teeth. A vypuklo totálne šialenstvo. Dav od začiatku urobil čokoľvek, o čo Coby požiadal, či už to bol krik, spev, mávanie rukami a podobne.

 

Po búrlivom štarte nasledovali klasické skladby, ktoré nemohli chýbať, a to Getting Away With Murder, Between Angels And Insects a Face Everything And Rise, počas ktorej Jacoby, ako to on veľmi rád, prešiel tak blízko k prvým radom, že si ľudia mohli svojho miláčika aj pochytať alebo si s ním tľapnúť. A hneď potom poďakoval nadšenému davu za to, že tam je, pretože bez ľudí pod pódiom sú aj oni sami nič. Neskôr, keď už čas pokročil, po Broken Home Jacoby vyjadril lásku ku každému jednému kolegovi a kamarátovi v kapele, pričom následne sa otočil k ľuďom a s prísľubom, že už to nebude trvať ďalších osemnásť rokov, kým prídu opäť k nám, vyznal lásku aj prítomným fanúšikom. Tí tú svoju ukázali napríklad aj darčekom, ktorý dostal Jerry, ale zvedavý Jacoby nevydržal a otvoril ho, aby zistil, čo tam je. Papier previazaný mašľou obsahoval fotoalbum, pri ktorom Coby dostal nápad dať si fotku s nadšenými Slovákmi.

 

Takou perličkou je, že okrem svojich vlastných skladieb šváby odohrali napríklad cover verziu Song 2 od Blur alebo v jednom momente zrazu jednu skladbu Jacoby na konci zmenil na refrén In The End od Linkin Park.

 

Papa Roach poskytli Slovensku prvotriednu šou svetového formátu plnú svetiel a dotykov fanúšikov (a je jedno, či tých skutočných alebo len dotykov sŕdc a duší). Dali zo seba von všetko, ale aj dostali od nás, čo sa dalo. Jacoby bol hotový perpetum mobile, čo sa týka pohybu po pódiu. A rád ukázal i to, ako miluje používať slovíčko fuck. Dokonalý zážitok, ktorý splnil všetky očakávania, ba možno ešte viac. Nikdy by som si nebola pomyslela, že takéto niečo zažijem v našich končinách, ale teraz kričím: ,,Chceme viac!" Určite nepochybne jedna z najvydarenejších akcií tohto leta. A nielen Sereď, ale celé Slovensko na túto smršť určite nikdy nezabudne.