Ôsmy marec je nielen u nás, ale celosvetovo známy ako sviatok všetkých nežných polovičiek. Na tento rok medzinárodný deň žien pripadol v našich končinách na čas dvoch koncertov. Preto sme my, metalové dámy, mali možnosť osláviť ho po svojom, či už niektoré z vás zvolili viedenský koncert Korpiklaani alebo radšej zostali na domácej pôde, kde do bratislavského Randalu zavítali ORPHANED LAND spolu s ďalšími tromi exotickými skupinami SUBTERRANEAN MASQUERADE, LUNARSEA a DIRTY SHIRT, ale aj našimi domácimi MOFOKILLER.

 

Práve posledná zmienená formácia sa na dosky pódia postavila prvá ako zahrievacie kolo. Mofokiller zahrali výber šiestich skladieb, medzi ktorými sa okrem pár kúskov pochádzajúcich z debutového albumu Väzby nachádzala napríklad aj novinka Zviera v túžbe. Tá je z nadchádzajúcej nahrávky Kult a koncom januára k nej kapela vydala už aj klip. A ako bolo možné počuť, je sa na čo tešiť, pričom najbližšie si ich budete môcť vychutnať v spoločnosti Dymytry, ktorí do Bratislavy zavítajú prvýkrát.

 

Setlist: Amnestia na blbosť, Čierny dym, Satanove ruky, Útek, Kult, Zviera v túžbe

 

Druhým vystupujúcim aktérom večera boli Rumuni Dirty Shirt. Rozhodne nešlo o typický metal či rock, na aký sme bežne zvyknutí. Táto partička ponúkala veľmi pestrú polievkovú zmes rocku, metalu a ich domáceho tradičného folku, ktorý bol podškrtnutý napríklad využívaním huslí. Ich vystúpenie oplývalo značnou pestrosťou spolu s tanečnosťou. Jednoducho hopsačka, ako sa patrí. Akurát, že ľuďom sa veľmi nechcelo ísť dopredu, na čo prišla reakcia od jedného zo spevákov, konkrétne od Dana ,,Riniho“ Craciuna, ktorý vyzval prítomných, aby sa presunuli bližšie pomerne vtipným spôsobom. Všetkých upokojil približne slovami: ,,Veď poďte bližšie. No tak. Nehryzieme, aj keď sme z Transylvánie.“ Neskôr sa zase Dana snažil urobiť si očko u slovenského publika tým, že sa zmienil o svojej obľúbenej rozpávke v detstve, ktorou bola Arabela.

 

Každopádne, hoci si prítomní väčšinou šetrili sily na hlavného protagonistu večera, všetci sa dobre bavili i na tomto netradičnom rocku, keďže k tomu mali Dirty Shirt podstatne bližšie než k metalu. Ich koncert pripomínal poriadnu ľudovú diskotéku, ale stále v ich prejave bolo cítiť aj chuť ocele. Predviedli poriadny nášup s dobrým zvukom a v našich končinách doteraz nepoznanou originálnou pachuťou, ktorá zrejme viacerých prítomných prekvapila, hlavne keď väčšina dosť pravdepodobne toto zoskupenie nepoznala. Napriek tomu mnohých poriadne rozhýbali a potešili.

 

Setlist: Ciocarlia, Moneyocracy, Ride, Freak Show, Rocks Off, Dirtylicious, Mental Csardas, Maramu, Bad Apples


Po rumunskej veselici na pódium nastúpila medzinárodná všehochuť Subterranean Masquerade, ktorá na seba pútala pozornosť nielen skvelým hudobným výkonom, ale jednoznačne i jedným z dvoch spevákov, konkrétne Davidavim Dolevom. Pravda, nieže by ostatní neboli zaujímaví, avšak Davidavi alebo Vidi, ako je uvádzaný, dokázal byť všade, a to vrátane davu. Vidi sa nezastavil počas celého vystúpenia, energiu mal na rozdávanie. Okrem toho, že veľmi často postával nebezpečne na okraji pódia a sem-tam sa pridržiaval iba reproduktora, ktorý mu visel rovno nad hlavou, čo vyzeralo dosť nebezpečne, v jednom momente preliezol na zábrany a z tých sa presunul rovno do davu, kde sa neštítil fyzického kontaktu s ľuďmi okolo a pobádal ich k tomu, aby sa zabávali s ním. Jednoducho Davidavi je poriadny živel, ktorý v SM pôsobí od minulého roka ako člen pri živých vystúpeniach, kde zastupuje Kjetila Nordhusa.

 

Okrem Kjetila bol iný i bubeník. Pozíciu bicmana v Subterranean zastával Matan Shmuely z Orphaned Land. Keďže na aktuálnom turné by v takomto prípade Matan musel zvládnuť odbubnovať dve vystúpenia za večer, zrejme preto radšej so sebou SM na jeho pozíciu vzali Yalona Schoriho. Alebo v tom bolo niečo iné, lebo Matan už ani nie je uvádzaný medzi aktuálnymi členmi SM. Ale to už som odbočila.

 

Davidavi lietal hore-dolu ako šarkan a jeho blázneniu neušli ani ostatní členovia zostavy, ktorí s ním spolupracovali a takýmto spôsobom vytvárili úžasnú šou. Nebolo to teda iba skvelé počúvanie, lebo táto viacnárodná sedmička ponúkla v ten večer prvý tvrdší chod, čo rozhodne oplýval kvalitou, ale aj poriadna ,,podívaná". Až mi skoro bolo smutno, keď ich set skončil, keďže mali veľmi dobrý zvuk a zaujímavú kombináciu použitých prvkov, kde bolo cítiť aj orient, keďže majú i členov z Izraela a kapela ako taká sa sama prezentovala tým, že prišli práve z tejto krajiny.

 

Setlist: Early Morning Mantra, Reliving The Feeling, Place For Fairytales, Home, Nomad, Hymn Of The Vagabond

Za polovicou dobre rozbehnutého večera sa nad Randalom zatiahli ešte temnejšie mraky s oparom temnoty deathmetalových Lunarsea. Druhá kapela v poradí, čo mala štandardnejší počet členov než Transylvánci a všehochuť, keďže tých bolo až sedem a Taliani dorazili v pätici. A predviedli skutočne kvalitné vystúpenie plné poriadne tvrdej hudby, opäť s dobrým zvukom a hlavne veľmi kvalitným bubeníkom, ktorý triedou svojho prejavu dokázal byť na vyššej úrovni ako zvyšok zostavy. Aj zvyšní členovia však podávali výborné výkony a celkový efekt pôsobil esteticky veľmi dobre.

 

Lunarsea sa nevymykali žiadnym zabehnutým metalovým koľajám, ale rozhodne za pozornosť stáli. Len škoda, že ľudia v poredšom dave si stále šetrili sily až na Orphaned Land, lebo aj táto partička by si zaslúžila poriadne vybláznenie sa, čo konieckoncov predviedlo len pár prítomných.

 

Setlist: Intro/Phostumous, 3 Pieces Of Mosaic, Sonic Depth Finder, Five-sided Platform Shape, Metamorphine, Magnitude 2.6, Ianus, Found Me Cryogenezed, As Sea Weed

Krátko pred pol jedenástou už ľudia začínali byť netrpezliví a skandovali: ,,Orphaned Land, Orphaned Land, Orphaned Land...“ ešte v čase, keď im iba technici chystali nástroje. Našťastie, nemuseli sme čakať dlho. O niekoľko minút neskôr sa na pódiu objavili dlho očakávaní headlineri večera. Tentokrát už nikto z prítomných nezostal len neaktívne stáť a prihliadať kapele, ale všetci spievali s Kobim, keď to žiadal, skákali, mávali rukami i headbangovali. 

 

Hudobne podobne ako ostatní aktéri večera rozhodne nesklamali a boli vynikajúcim zlatým klincom celého programu. Headlineri ponúkli prierez všetkými štúdiovými albumami kariéry. Najviac skladieb však, pochopiteľne, pochádzalo z aktuálne propagovanej novinky Unsung Prophets & Dead Messiahs, čo vydali tento rok koncom januára. Odzneli z nej The Cave, We Do Not Resist, Yedidi, In Propaganda, All Knowing Eye, ale aj Like Orpheus, ktorú na štúdiovke s nimi naspieval Hansi Kürsch z Blind Guardian, no naživo ju Kobi Farhi odspieval sám.

 

Z ostatných albumov odohrali napríklad skladby All Is One, The Kiss Of Babylon (Sins), Sapari či Ocean Land (The Revelation) a niekoľko ďalších. Ako bonus pridali Norra el Norra (Entering The Ark) a Ornaments Of Gold, ktorá pochádza z ich debutového albumu Sahara z roku 1994.

 

Čo sa týka vystúpenia ako takého, napriek tomu, že najvýraznejší boli s prehľadom Subterranean Masquerade, Orphaned Land sa rozhodne nenechali zahanbiť. A okrem toho Kobi všetkých rozosmial, keď vyhlásil, že kedysi zvykol robiť Ježiša (napríklad v klipe ku skladbe All Is One), ale už to nerobí, pretože viac nie je panic. Vyjadril sa aj k tematike skladieb, o ktorých vypovedal, že nie sú o láske ani obíjmaní sa, ale naopak, o utrpení.

 

Ani jedna z kapiel večera nesklamala, skôr príjemne prekvapili a dali nám zrejme aj viac ako sme čakali. Kto z vás musel byť v práci alebo sa z iných dôvodov rozhodol či nemohol prísť, potom rozhodne môže ľutovať, lebo bolo na čo pozerať i čo počúvať. Multikultúrne metalové MDŽ skončilo krátko po polnoci s poslednými tónmi Ornaments Of Gold, po ktorej si Orphaned Land tľapli s fanúšikmi v predných radoch a opustili pódium.

 

Setlist: The Cave, All Is One, The Kiss Of Babylon (Sins), Ocean Land (The Revelation), We Do Not Resist, Let The Truce Be Known, Like Orpheus, Yedidi, Birth Of The Three (The Unification), Olat Ha'tamid, In Propaganda, All Knowing Eye, Sapari, In Thy Never Ending Way. Bonus: Norra el Norra (Entering The Ark), Ornaments Of Gold