Najprv v piatok 11. októbra v Trenčíne a následne v sobotu 12. októbra v Bratislave sme mali možnosť si užiť koncert dvoch trojíc legendárnych domácich kapiel. Ten bratislavský koncert sa uskutočnil v klube Randal. Tu sa vystupujúci predstavili v zložení LUNATIC GODS, PYOPOESY a DEPRESY.

 

Každá z týchto kapiel funguje 25 a viac rokov, takže ich kvality preveril čas a, samozrejme, aj fanúšikovská základňa. A v tomto duchu sa nieslo aj ich vystúpenie. Okrem drobných problémov, ktoré sa v rodinnej atmosfére dali ľahko odpustiť, sa všetky tri vystúpenia odohrali vo vysokej kvalite.


Začiatok akcie bol ohlásený na 18:00, ale nakoniec sa začínalo až okolo pol deviatej. Prví sa na pódium postavili Lunatic Gods. Tí museli urobiť malú personálnu obmenu a tým nemyslím Martausa. Tento pán bubeník, známy z Cradle Of Filth, predsa pôsobí v tejto formácii skoro dva roky a myslím, že jeho prínos je v kapele riadne cítiť. Pre zdravotné problémy však nemohla vystúpiť huslistka, preto boli nútení siahnuť po zálohách a z materskej povolali klávesáčku. Práve tej sa podaril malý kiks pri úvode jednej skladby, ale vzhľadom na to, že má teraz hraciu pauzu jej to nemôžeme mať za zlé. Napriek tomu sa publiku ospravedlnila.

 

Po všetkých ostatných stránkach sa nedalo vystúpeniu vytknúť nič iné. Z mýtov a povestí odetých do kovového šatu s prvkami death, black, doom metalu sme si vypočuli Zabudli Sme Dýchať, Oriana, Na Tlstej Rastie Zlatá Tráva. Všetky tri skladby pochádzajú z ich najnovšieho počinu Turiec. Okrem toho zazneli napríklad aj skladba Zbojnícka a, samozrejme, pieseň, bez ktorej by ich fanúšikovia nepustili z pódia Kračún.


Pyopoesy sú označovaní za headlinerov celej šnúry. Od ľudových povestí sme sa s nimi presunuli k smrtiacemu kovu starej školy. Síce ich na začiatku asi po druhej skladbe zradili káble, ale po odstránení poruchy pokračovali vo svojom masakri. Vyzdvihol by som hlas vokalistu Jožka. Výborne pasuje k ich riffom a dokopy to dáva výborný výstup.

Zo skladieb sme mali možnosť počuť napríklad Inhuman, Thanatos, Inquisition, Im Your God. Už tak dosť dobrú atmosféru pod pódiom vystupňoval vypaľovák We Are Not Gonna Take It. Skladba z rokov osemdesiatych od Twisted Sisters bola odetá do deathmetalového šatu a musím povedať, že ma chytala viac ako originál. Po nej sa rozhodli ešte neskočiť a pridali Rulling The Flames Of Night SilenceHannibal.

 

Spomalili a potemneli sme, keď prišli na rad Depresy. Tým sa už, našťastie, nestalo nič neočakávané a ich výkon je konštantne na každom koncerte výborný. Na pódiu po bokoch nechýbali typické plachty s anjelom, no plášte s kapucňami pre zmenu odložili všetci okrem basaká.

 

Ich setlist pozostával z novších aj starších skladieb a nechýbali ani obe z najnovšieho EP MMVIII. Self Ignition a Towards The Desirable. Okrem nich ešte odzneli napríklad Reality Architects, Spiritual Obscure Mysteries  a Palliative Theories.