Birthday kick, koncert a zároveň narodeninová oslava Mira a Rasťa z kapely SIGNATURE, bol zároveň aj prvý koncert spoločného česko-slovenského turné bratislavských kapiel Signature a MOFOKILLER. My sme, samozrejme, boli pri tom.

 

Aby chalanom z kapiel nebolo smutno a hlavne aby si zabezpečili žánrovú pestrosť, zavolali si posily. Koncert začal asi s hodinovým omeškaním. Prvou kapelou boli bratislavskí LYSSETE. Okolo deviatej po nazvučení vychádzajú na pódium. Na prvý pohľad má človek pocit z ich ležérneho vystupovania, že prišli len tak na skúšku. Speváčka v pásikavom tričku po kolená, bubeník v tričku David Bowie, basák v tričku  „This is Sparta“ a gitarista vyzeral ako prevtelenie Kurta Cobaina. Prvá skladba The Rat Countess neodznela príliš slávne, speváčka sa evidentne nepočula, čo sa odzrkadlilo na jej výkone. Navyše pred druhou skladbou si  trochu nešťastne nechal gitarista pridať na gitare, čo potom speváčku úplne prehučalo. Ďalšie dve skladby som mal pocit, že kapela odohrala ešte v tréningovom režime. Ale od skladby All That ... som nadobudol pocit, že konečne hrajú naplno, ich hudba, tak isto ako úplne zapadajúci speváčkin ležérny spev, sa dostávajú pod kožu a všetko je tak, ako má byť. Nechýbajú ani tanečné kreácie v podaní speváčky. A ľudia pod pódiom sa tiež vlnia v rytmoch grunge a stoner rocku. Škoda len, že kapele nevyšli prvé dve skladby tak ako posledné štyri.

 

Setlist: The Rat Countess, Straight Up (Paula Abdul Cover), Wildfire, All That Heavy Work, Torn, Cracked Actor (David Bowie Cover), Dirty, Enter The Void, Outro.

 

 

Druhým vystupujúcim boli košickí SIX BETWEEN, pre mňa osobne najzaujímavejšia kapela večera. Zložená z hudobníkov menovite Thomas Malý (vokál), Milan Guman (gitara), Laci Koreň (gitara), Laci Sefčík (basgitara) a Ďuri Resko (bicie). Odohrali nám celkom slušný prierez štýlov, thrash metal, grunge či okrajovo nu metal, nepochybne aj z dôvodu množstva coverov od kapiel ako Korn, Slipknot a ďalšie. Z vlastnej tvorby nám zahrali skladby Liar, Above, Slave, Preys, Ghost a ďalšie skladby, ktoré majú zatiaľ len pracovný názov.  Zrejme je kapela silno inšpirovaná thrashmetalovým obdobím Metallici. Ich spevák sám má hlas niečo medzi Jamesom Hetfieldom a Ivanom L. Moodim z Five Fingers Death Punch. Nehovoriac, že presne veľmi presvedčivo prechádzal z čistého vokálu do growlu presne ako Ivan. Thomas celý čas komunikuje s publikom, uvádza skladby, nevynecháva ani robenie si žartov zo samého seba, ako „My sme tí CP-čkári“ a podobne. Pod pódiom sa to celkom nahromadilo baviacimi sa fanúšikmi, takže snaha kapely nezostala bez kladnej odpovede. A, samozrejme, na záver nechýbal ani prídavok, ktorý Thomas ešte zdramatizoval akože odchodom z pódia za  „metalovej hmly“ a potom následným návratom.

 

Setlist: Liar, Above, Did My Time (cover Korn), Slave, Preys, Slaďák (pracovný názov novej skladby), Pearl Jam (pracovný názov novej skladby), Metal (pracovný názov novej skladby), A Left Behind (cover Slipknot), Ghost

 

 

Týmto sme ukončili metalovú časť koncertu a presúvame sa do rocku. Tretím vystupujúcim boli oslávenci Signature. Kapela, ktorú si môžete pamätať ako zombie sestričky z Halloweenskej párty v Randali. Hrajú rockové skladby v slovenčine či angličtine, spoločenské témy nevynímajúc. To dokazuje aj fakt, že nás počas ich koncertu niekoľkokrát poslali voliť. Že sme odišli z metalových vôd vôbec neprekážalo ani jedincom, čo tam prišli hlavne kvôli tvrdšej hudbe, a tak si zakrepčili aj na takúto hudbu a kapela im zahrala do tanca. Na záver ich predstavenia si, samozrejme, vypýtali prídavok, ktorý sa musel ešte zopakovať a aj po ňom nikto nemal dosť. Ale to už chalani sfukovali sviečky na torte a pripíjali si z pódia so svojimi fanúšikmi. Následne sa pobrali to poriadne osláviť do backstageu. My im spätne ešte raz gratulujeme a želáme, aby ich hudba oslovila čo najviac ľudí.

 

Setlist: Na druhý deň, Dear Ann, The Calling, Drowning, Into The Wild, Január, Prasce v žite, Koniec pádom, Neviditeľní, Ďalej kráčať sám, Už musím ísť, Too Fast To Live

 

 

Posledným vystupujúcim bola kapela Mofokiller. Opäť sa na poslednú skupinu klub značne vyprázdnil, časť sa zrejme pobrala oslavovať so Signature a časť sa už asi pobrala domov, takže pod pódiom ostalo okolo 20 ľudí. Spočiatku som na základe silných názvov skladieb očakával k tomu aj adekvátnu hudbu, avšak už po prvej skladbe som zistil, že som sa úplne stratil, preto by som sa rád zdržal akéhokoľvek hodnotenia, keďže to vôbec nie je moja šálka kávy. A asi by to nebolo objektívne. Nemôžem tvrdiť, že by po technickej stránke zahrali zle a navyše mali dobrý zvuk, v podstate ako všetky štyri kapely. Takže pán zvukár sa dneska vytiahol. Trochu mi vadil suchý humor speváka, zaskočila ma hláška gitaristu, keď povedal na margo jednej ich skladby, že sú jediná heavymetalová kapela hraná v rádiách. Nepostrehol som, že by patrili do tohto žánru a druhá časť tvrdenia tiež nebola pravdivá. Pobavil ich cover od Elánu Teraz alebo nikdy.

 

Setlist: Väzby, Amnestia na Blbosť, Čierny Dym, Hadie Oči, Bez Viny, Démon Noci, Kosti a Prach, Teraz alebo Nikdy, Satanove Ruky, Poď so Mnou, 22 Hláv

 

Fotogaléria: Alena Červeňanská