Len máloktorá recenzia na album z produkcie BLACK STAR RIDERS začína bez zmienky o minulosti gitaristu Scotta Gorhama v írskej hardrckovej legende Thin Lizzy. Zvuk jeho súčasnej kapely, ktorej frontmanom je ďalší Ír Rick Warwick (ex-Allmighty), by sme ľahko mohli popísať ako Thin Lizzy 21. storočia. Zdvojené gitarové harmónie, razantné bicie, výrazná bublajúca basa a charizmatický civilný spev. Tieto prvky kedysi dávno zmiešali borci okolo Phila Lynotta do výživnej hudobnej zmesi a podľa tohto receptu varia, našťastie, s dostatkom vlastných ingrediencií aj hudobníci okolo Gorhama a Warwicka. 

 

Štvrtý album Another State Of Grace muzikantov musel zachytiť vo veľmi dobrom rozpoložení, pretože sa im zase od čias diela Heavy Fire (2017) podarilo napísať ešte lepšie piesne. Na novinke nájdeme jednu lepšiu pecku za druhou. Najväčším tromfom Black Star Riders je už zmienený Warwick, pretože on skladá všetky piesne podobne ako kedysi Lynott. Len pod niektorými sú podpísaní Gorham a nový gitarista Christian Martucci (Stone Sour) ako spoluautori.  

 

Pri počúvaní sa ponoríme do nálady, ktorá veľmi pripomenie ducha najúspešnejšieho albumu Thin Lizzy Jailbreak. Skočné a pulzujúce hardrockovice s chytľavými gitarovými melódiami nájdeme rovnomerne rozhádzané po celom albume  - úvodná Tonight The Midnight Let Me Down poteší príjemným saxofónovým sólom, titulka pokukuje po dávnej hymne Emerald a záverečná hitovka Poisoned Heart zase zaujme energiou a chytľavosťou.

 

Na drsnejšiu strunu nám zahrajú Standing In Line Of Fire (Warwick miestami frázuje na nerozoznanie od Lynotta) či do punkrockej farby opálená In The Shadows Of War Machine. Málokedy ma zaujmú balady, ale za najsilnejšiu pieseň považujem práve pomalý akustický kúsok Why Do You Love Your Guns?. Pieseň pôsobí so svojím pacifistickým posolstvom nadčasovo a vďaka Warwickovmu civilnému prejavu je veľmi sugestívna.


Black Star Riders síce vo svojej hudbe ctia dávneho ducha Thin Lizzy dôstojne, našťastie sa ale nezasekli v čistom oficiálnom revivale, z ktorého pôvodne vzišli. Zvuk je prierazný, moderný, tu a tam ľahko zaváňa punkom a rock n' rollom a lá Allmighty, ale aj „vanmorrisonovským“ pesničkárstvom. Rovnako kapela väčšinu piesní podfarbila starosvetskými klávesmi (funky nádych dodávajú piatej Soldier In The Ghetto).

 

Podobne ako na minulej doske sa ozvú na pár miestach ženské sprievodné vokály, i keď nie v takej miere ako na Heavy Fire. Mix nového so starým funguje snáď najlepšie za celú kariéru kapely. Vysvetlil by som to vplyvom nového producenta Jaya Rustona (Steel Panther, Stone Sour, Anthrax).   

 

Americko-írski hardrockeri nahrali album plný pulzujúcich rockových piesní, ku ktorým sa je radosť vracať. Rovnako môže fanúšikov tešiť, že od čias debutu All Hell Break Loose Black Star Riders vydavujú vždy aspoň o kúsok lepšiu dosku. Ak máte radi sedemdesiatkový hard rock, tak Another State Of Grace je nahrávka ako stvorená presne pre vás. 


Moje hodnotenie:

Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 1Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 2Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 3Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 4Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 5Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 6Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 7Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 8Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 9Nahrali Black Star Riders svoj najlepší album? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video