V utorok 27. februára sme mali dôvod na oslavu. Po takmer dvoch rokoch k nám zavítali NILE. Kto pozná túto kapelu, tak vie, že si ich netreba nechať ujsť. Spolu s nimi vystúpili TERRORIZER, EXARSIS a VEINS.

 

Večer otvorili Veins. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale nijako lichotivo sa mi o prvých dvoch kapelách rozprávať nebude dať. Prvej celkovo chýbalo niečo, čím by zaujali tak, aby ste zostali pod pódiom. Pri druhej kapele Exarsis musím oceniť inštrumentálnu časť, navyše obaja gitaristi a basák na pódiu robili riadnu šou, aj keď v rámci možností pódia, ktoré je pre troch pobehujúcich ľudí primalé. Ich thrash mal riadne grády, ale... Pokiaľ sa mám vyjadriť o vokalistovi, jeho hlas sa ku zvyšku kapely ani k žánru vôbec nehodil. Pripadalo mi to, ako by spieval úplne niečo iné ako oni hrali, budili dojem nekonzistentného celku, jeho hlas sa driapal do ukrutných výšok až z toho boleli uši. Prosto nemal som nič proti tomu, keď skončili prvé dva sety. Veins ani Exarsis rozhodne neboli moje šálky kávy.


Úplný obrat nastal po príchode Terrorizer. Táto kapela je na scéne od roku 1987. Aj keď najskôr im to vydržalo len dva roky a potom zahlásili koniec, čo sa mi počas ich histórie stalo ešte raz. Teraz už, snáď, koniec nechystajú. Táto kapela bola hlavným lákadlom pre tých, čo nie sú úplne fanúšikovia Nile. Je to predsa len niečo z iného súdka. Profesionalitu im však rozhodne nemožno uprieť.

 

O hlavnú šou sa na pódiu postaral ex-Obituary a ex-Monstrosity Lee Harrison. Jeho gitarové riffy boli rovnako smrtiace ako ,,ksichy", ktoré smeroval pod pódium. Sam Molina rovnako ako Lee prišiel do kapely až v roku 2013. Predviedol výborný vokál a jeho basu bolo počuť zreteľne drnčať snáď ako nikdy pred tým v Randali. Jediným pôvodným členom je Pete „Commando“ Sandoval, legendárny bubeník, okrem iného aj bývalý člen Morbid Angel. Pod pódiom vznikol riadny kotol a pár jedincov sa aj pokúsilo dostať na pódium, poprípade ich tam takmer vyniesol dav na rukách, ale to hneď striktne zarazil zriadenec kapely, ktorý každý takýto pokus zrušil hneď v zárodku. Terrorizer priniesli do bratislavského Randalu nevšedný zážitok, ale to hlavné vyvrcholenie večera malo ešte len prísť.

Konečne prišli na pódium Nile. Pre mňa táto kapela predstavuje hlavne dve mená, jediného pôvodného člena a majstra svojej gitary Karla Sandersa, ktorý svoje umenie predvádza naplno na každom jednom odohratom koncerte, a mimoriadneho bubeníka Georga Kolliasa. Ten so sebou zobral aj riadnu zostavu bicích, a tak pre zvyšok kapely zostalo miesta len tak poskromne. Novým prírastkom do rodiny egyptológov je Brian Kingsland ktorý, nahradil Dallasa Tolera Wadea na pozícii vokalistu a gitaristu. Aj keď treba povedať, že v tejto bande sa o vokál starajú takmer rovnomerne všetci traja (obaja gitaristi a basák). Tri rozdielne vokály s rôznym zafarbením growlu dávajú dokopy niečo naozaj famózne.

 

O prejavy sa staral hlavne Sanders, ale aj Brad a Brian, ktorý bol celkom nadšený z publika, zrejme aj z priameho kontaktu s fanúšikmi, čo prinášalo prostredie malého klubu. A Kollias, ten si ako keby vo vlastnom svete užíval každý tón ich skladieb, ako by bol ich najhlavnejším fanúšikom. Pod pódiom to tiež už celkom vrelo, aj keď už sa nikto nesnažil dostať na pódium, veď kde by sa tam aj kto ešte zmestil. A na záver kapela odmenila fanúšikov v prvom rade podávaním rúk a rozlúčili sa s ľuďmi, ako sa patrí.