Kapela MOONSPELL vo svojom rodnom Portugalsku pripravila jedinečné vystúpenie pre fanúšikov na celom svete. Limitovaný počet účastníkov mohol byť fyzicky na koncerte v historickom divadle v meste Baja.
Pôvodne mal byť koncert počas víkendu začiatkom novembra, aby podčiarkol dušičkovsko-helloweensku atmosféru, ale preložil sa na ďalší víkend. Práve pár dní predtým Portugalsko opäť sprísnilo karanténne opatrenia, tak sa mnohí obávali, či šou vôbec bude.

Tu by som vytkla organizátorom, že mali viac myslieť na anglické maily s upozorneniami na zmenu akcie, keďže mi chodili v portugalčine. Tak isto aj kúpa lístkov bola pre mňa chaotická a napokon nejako haproval prístup na akciu, keď som zrazu na tej istej stránke mala použiť rozličné kódy pre virtuálny vstup.

Všetky nepríjemnosti zatienil kladný zážitok zo samotného vystúpenia. Na začiatku bol zvuk príliš slabý, na čo sa sťažovali aj ostatní účastníci z verejného chatu. Tak isto aj obraz bol príliš tmavý, ale po pár pesničkách už všetko bolo tak, ako má byť. Svetelná šou, kvalitný obraz a kamery dávali pocítiť vysoký level vystúpenia.

Kapela hrala s novým bubeníkom menom Hugo Ribeiro (nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu so spevákom Fernandom). Ten obsadil miesto po predchádzajúcom členovi Miguelovi Gasparovi, ktorý sprevádzal MOONSPELL od počiatku jeho existencie. 


Zoskupenie okolo frontmana Fernanda Ribeira ponúklo prierez celou tvorbou. Za takmer 30 rokov fungovania ponúkajú MOONSPELL bohatý a rôznorodý repertoár, ktorý je ťažko a efektne vtesnať do pár minút. Im sa to však podarilo. Setlist sa odohrával od debutu Wolfheart.

Nezabudnuteľná VampiriaWolfshade zazneli v úvode a nasledovala pesnička En Nome Do Medo z posledného albumu 1755. Počas hrania tejto skladby sa vyskytol na pódiu človek zahalený v bielom overale s rúškom. Hneď mi napadli Gutalax a vzápätí sa v mojich myšlienkach s trpko-sladkou iróniou usídlil fakt, že maskovaní ľudia v overaloch sa stávajú realitou bežných dní.

Spevák komunikoval najmä v rodnej reči, ale nezabudol ani na virtuálnych poslucháčov, ktorým bol bližší prejav v angličtine.
„Vrátime sa do čias, keď neexistoval žiadny koronavírus, žiadna pandémia a mohli sme byť všetci spolu,“ takto uviedol Ribeira Opium z albumu Irreligious. Tým len kapela pridala vodu na mlyn besných tónov.


Zaujímavé je tiež, že verše z textov pesničiek, ktoré boli nahraté v ďalekej dobe, sa dali použiť na súčasnú situáciu.

Po ukážkach z albumov Night EternalExtinct prišiel na rad oddychový album Butterfly Effect.

MOONSPELL začali hrať krátko pred 21:30 a hrali takmer dve hodiny. Bola to trochu rebélia vzhľadom na to, že pôvodne sa setlist mal vtesnať do nejakých 70 minút, ale kapele ani fanúšikom sa nechcelo prestať.
Po viacerých „posledných“ vypaľovačkách MOONSPELL pokorne pridávali ďalšie hudobno-vizuálne predstavenia pre fanúšikov po celom svete.
Dúfam, že posolstvo naozaj poslednej pesničky Future Is Dark sa nenaplní. „Zostaňte v zdraví a v bezpečí,“ rozlúčila sa kapela.

Letmé zábery na halu historického kolosu prezradili, že poslucháči sedeli ďaleko od seba a bolo ich tam naozaj veľmi málo. 


Verejný chat naozaj zahŕňal široké publikum z celého sveta. Taliansko, Rusko, Poľsko, Mexiko, Kolumbia, Česko, Austrália, Švajčiarsko, Dánsko...

Aj keď som na začiatku vravela, že zážitok z môjho prvého online virtuálneho koncertu bol pozitívny a stále vo mne rezonuje, celkovo to hodnotím tak, ako by som sa pozerala na zákusky spoza sklenených dverí. Avšak viem, že s veľkou pravdepodobnosťou, keby neexistovala pandémia, by som sa nikdy fyzicky nedostala do portugalskej Baje na koncert. 

Fotiť koncert z notebooku bolo zvláštne nielen kvôli mojim chabým fotografickým schopnostiam, ale je to aj potvrdenie digitalizácie dnešných časov, kedy sme ešte viac zviazaní virtuálnym kontaktom.