Snáď niet lepšieho spôsobu ako osláviť Deň detí, ako sa vybúriť na plzenskom METALFESTE. Deviaty ročník festivalu sa totiž začal 1. júna a trval celé tri dni. Aj keď prvý deň vystúpilo niekoľko kapiel, dosť ľudí v piatok ešte len skladalo stany, aby si večer mohli užiť hlavných fínskych headlinerov – kapely SONATA ARCTICA a NIGHTWISH.

 

Sonata Arctica začali hrať 19:40 a na mágii a atmosfére trochu uberali ešte pretrvávajúce denné paprsky. Aj keď zahrali piesne naprieč celou svojou diskografiou, nedokázali urobiť dostatočne zaujímavú šou a väčšina davu sa na nich pozerala bez väčšieho zápalu v očiach, v telách.

 

Mierne sklamanie nám však vynahradili Nightwish. Kapela momentálne slávi 25 rokov na scéne svojimi najväčšími hitmi, no aj menej hranými skladbami. Nemohli vynechať Nemo, Amaranth, Come Cover Me, ale aj Devil And The Deep Dark Ocean či I Want My Tears Back. Na koncerte nechýbali plamene, efekty, videoprojekcie a, samozrejme, krásna Floor Jansen, ktorá zakončila celú šou songom Ghost Love Score, ktorý bol skutočne výbornou bodkou na konci večera.

 

Na druhý deň sme si užívali príjemný areál, kde je veľa zelene, čo značne spríjemňovalo veľké horúčavy. Už klasicky na týchto festivaloch nesmú chýbať zážitky ako pivo s mníškou či s roztomilým Picachu. Pri tom pive sa výborne počúvali všetky kapely. Či už ICE AGE, FOLLOW THE CIPHER alebo svojský THE CHARM THE FURY. Death Angel, bohužiaľ, neprišli z dôvodu zrušeného letu, za čo sa organizátor niekoľkokrát úprimne ospravedlnil.

 

Náplasť na zlomené srdcia však určite priniesla sexi Cristina Scabbia s talianskymi LACUNA COIL. Dravé piesne ako Our Truth, Blood, Tears, Dust či The Army Inside občas osviežili pomalšími baladami End Of Time, talianskou Senzafine alebo coverom od Depeche Mode Enjoy The Silence. A hoci na koncerte neboli žiadne špeciálne efekty, energiu získavali z davu, s ktorým neustále aktívne komunikovali a nenechali ho ani chvíľu vychladnúť.

 

Rozhodne najlepšiu atmosféru na celom festivale vytvorili veteráni ACCEPT. Aj s kritickým okom možno povedať, že tomu koncertu nič nechýbalo. Efekty, dobrá nálada, skvelý spev či už kapely, alebo spoločné vyburcované spievanie s davom a hlavne, hlavne gradácia. Na konci koncertu už šaleli i ľudia v posledných radoch, čo sa snáď nikomu na festivale v takej miere nepodarilo. Holt, stará škola vie ako na to.

 

Posledný deň už od rána ľudia postupne opúšťali camp. Bolo počuť Fínov, Nemcov, Maďarov, Talianov, takže niet divu, že na cestu domov potrebovali čas. No môžu ľutovať, lebo bolo sa na čo dívať a hlavne, bolo čo počúvať. Či už BATTLE BEAST, ktorí svojmu vystúpeniu dali fakt gule, alebo ALESTORM, ktorí na pódiu jednoducho museli mať veľkú nafukovaciu kačičku. Metal, ako sa patrí!

 

Po troch dňoch pohody a kvalitnej hudby prišli na rad posledné tri kapely – RAGE, ELUVEITIE a APOCALYPTICA. Bol to perfektný záver. Rage nás poriadne nakopli a tá energia v celom areáli sa dala až krájať. Eluveitie priniesli trochu akustiky a ich nová speváčka sa výborne osvedčila, či už vo speve, hraní alebo poriadnom headbangingu.

 

Apocalyptica si priniesla špeciálnu šou v rámci už dva roky trvajúceho turné k výročiu vydania prvej platne. Ako nám povedali na koncerte, mysleli si , že je lepší nápad hrať Metallicu na štyri violončelá ako AC/DC na dvoch. Hudba bola skvelá, nádherná svetelná šou len dokresľovala celú atmosféru a keď nám oznámili, že im zostávajú už len 2 piesne na záver, celé publikum vydalo smutné „Ouuu!“. Eicca Toppinen na to pohotovo a usmievavo reagoval: „What the fuck is that? We came from Finland to you.“  A tak sme sa nielen s Apocalypticou, ale aj s celým festivalom rozlúčili v duchu tónov Nothing Else Matters a protivojnovej One.

 

Mier s vami a vidíme sa budúci rok na desiatom ročníku Metalfestu v Lochotínskom areáli v Plzni.