Mastné jedlo, pivo, metal a dobrá nálada. To je Masters Of Rock, sviatok českých a slovenských metalistov a rockerov. Aký bol jeho sedemnásty ročník, ktorý sa konal vo Vizoviciach 11. - 14. júla?


Štvrtok

Prvý festivalový deň som odštartoval účasťou na koncerte nemeckých symfonikov zo XANDRIE, ktorý s koncertnou speváčkou Aevou Maurelle predviedli príjemnú, ničím neurážajúcu, ale ani veľmi výnimočnú šou. Po krátkej pauze som sa vrátil pod pódium zvedavý na epický power metal v podaní TURRILI/LIONE RHAPSODY. Z kapely išla úžasná energia a ich radosť z koncertu bola priam hmatateľná, ale celkový dojem kazilo zlé ozvučenie. Turriliho gitaru nebolo takmer počuť a aj spev miestami ťahal za uši.

 

Zaujímavé veci sa diali aj na malom pódiu. Tam predviedli veľmi dobrý koncert českí pohanskí blackmetalisti z DARK SEAL. Aj keď sa v blacku skoro vôbec nevyžívam, jej pohanskú podobu v podaní Čechov môžem. Vystúpenie sa nieslo v priam hypnotickej atmosfére a príjemne kontrastovalo s predchádzajúcou pompéznosťou Xandrie či L/T Rhapsody.   

 

Po dlhšej koncerte odmlke sa na Masters Of Rock vrátili nemeckí power/heavymetaloví klasici GAMMA RAY. Jednému kamarátovi som pri pive vravel, že keby Kai Hansen na niektorom ročníku festivalu len polhodinu prdel pazuchou, tak by bolo pod pódiom plno rovnako ako na štvrtkovom koncerte. Toľko má v Česku jeho tvorba fanúšikov. Hudobníci z Gamma Ray s úsmevom na tvárach odpálili odľahčenú šou plnú hitov a rozospievali publikum. Koncertná pauza a angažovanie ďalšieho speváka kapele viditeľne prospelo, pretože v porovnaní s vystúpením v bratislavskej NTC aréne v roku 2013 na mňa nemecké gama lúče pôsobili omnoho živšie.

 

Na dobrú náladu vyvolanú hansenovcami nadviazala folkmetalová družina ELUVEITIE. Švajčiarski pohania potvrdili svoje postavanie jednej z najväčších metalových kapiel súčasnosti. Skromné vystupovanie speváka Chrigela Glanzmanna so slzami na krajíčku ostro kontrastovalo s koncentrovanou mystickou hudobnou silou, ktorá sa valila z pódia. Publikum šalelo z ich vystúpenia, ktoré striedalo nabúchané deathmetalové polohy s jemnejšími akustickými spojenými s nežným a precíteným spevom Fabienne Erni. Aj keď mi chýbalo väčšie zapojenie sólových gitár do celkového zvuku (pretože si potrpím na gitarové a klávesové sóličká), tak išlo o veľkolepé vystúpenie, ktoré ma zase raz presvedčilo o veľkej budúcnosti folk metalu.

 

Záver štvrtkového večera sa pre mňa niesol v znamení hardrockovej legendy URIAH HEEP. V našich končinách sa objavuje pomerne pravidelne, preto potešilo ozvláštnenie v podobe účasti hostí - bývalých členov Johna Lawtona (Lucifer´s Friend) a Paula Newtona. Ukvákané gitarové sóla, organové prelúdiá a živelný hardrockový spev frontmana Bernieho Shawa ulahodili ušiam starých aj mladších fanúšikov klasického rocku. Za mňa veľká koncertná lahôdka, ktorú si rád zopakujem aj nabudúce.  

Piatok

Obedové vystúpenia ALLIA TEMPORA aj RHEMORHA ma nechali chladným a pod pódium som sa vybral až na švédskych powermetalistov TWILIGHT FORCE. Prvky ako elfie uši, larpové kostýmy a gulervúca epickosť s množstvom gitarových predvádzačiek definujú veselú severskú družinu. Keby sa Gloryhammer brali vážne, tak znejú presne ako Twilight Force. Veľmi dobrý koncert s vynikajúcim novým spevákom Alessandrom Contim, ktorý si výšky dával na Kiskeho štýl s prstom v nose.

 

Vysokým, ale omnoho nabrúsenejším hlasom disponuje speváčka Noora Louhimo z fínskych disko-heavymetalistov BATTLE BEAST. So svojou krčnou karbobrúskou a charizmatickým pódiovým prejavom uhranula množstvu fanúšikov, ktorý nadšene krepčili na hitové piesne bojového molocha z krajiny melancholických metalistov. Aj keď som v súčasnosti viac fanúšikom staršej tvorby kapely ešte s Antonon Kabanenom a jeho súčasného projektu Beast In Black, tak som si vystúpenie Battle Beast na Masters Of Rock veľmi užil, pretože kapela má šmrnc a vystúpenie malo gule.

 

Či mal povestnú silu v mieškoch AMARANTHE a DIMMU BORGIR neviem posúdiť, pretože som ich vynechal. Moje heavymetalové srdiečko ma doviedlo na malé pódium na šou pamätníkov ROXOR. Štyridsať minút toho najoldschoolovejšieho „džudas/akcept“ metalu s chytľavými refrénmi ubehlo ako voda. Polovica kapely síce vyzerá, že by z pódia mohla rovno sadnúť do bagra (až tak autenticky osemdesiatkovo Roxor pôsobí), ale o to viac úprimne pôsobí ich hudba. Mimochodom, Tvoje tvář je hit, o ktorom si súčasný Citron môže nechať len snívať.

 

Keď už sme pri tých prianiach, splneným snom mnohých fanúšičiek Tobiho Sammeta bolo určite jeho opätovné vystúpenie na pódiách Masters Of Rock. Tento rok už Avantasia koncertovala na Slovensku a aj v Česku, ale v areáli bolo aj tak plno. Ako účastník bratislavského koncertu z roku 2016 som dostal prakticky ten istý zážitok, ktorý v zlom obohatili nové piesne (nemajú taký koncertný odpich a bolo ich priveľa) a v dobrom Geoff Tate. Michi Kiske aj Amanda Sommerville počuteľne chýbali, kvôli čomu niektoré staršie kusy vyzneli polovične. Ale aj napriek spomenutým výhradám bol koncert veľmi dobrý a vysoký štandard držali spevácky Jorn Lande (Scarecrow!) a Eric Martin svojimi vtipmi. Pozdravenie publika po japonsky pre prípad, že by tam boli Japonci, ma hodilo do kolien.    

Sobota

Veľkú koncertnú lahôdku nachystali organizátori hneď doobeda, a to v podobe vystúpenia čoraz populárnejších švédskych obroditeľov melodického AOR rocku NIGHT FLIGHT ORCHESTRA. V Česku stále relatívne málo známa kapela si ale vďaka svojim chytľavým skladbám a charizme speváka Björna Strida rýchlo získala priazeň publika. Počas poslednej piesne ho dokonca roztancovala do vláčika. Kiežby organizátori dotiahli na festival viac podobných „retro“ kapiel ako Graveyard, Rival Sons, Enforcer, Cauldron alebo Spiritual Beggars.

 

Potom sa pre mňa dlho na hlavnom pódiu nedialo nič zaujímavé. A to až do chvíle, keď mali vystupovať grécki powermetalisti z FIREWIND. Minulý rok kapela nahrala veľmi vydarený album Immortals, z ktorého sa veľa hralo. Gus G predvádzal jedno ,,pidlikavé" sólo za druhým a jeho hra bola priam lahôdková. Škoda len veľkého lejaku, ktorý sa spustil tesne pred koncom koncertu a odohnal ľudí od pódia do prístreškov. Nebesá hrmeli a aj ja som sa vybral do bezpečia stanu, v ktorom som už ostal po zvyšok večera. Pre mňa nezaujímavý symfonický pop metal v podaní Tarje a WITHIN TEMPTANTION mi stačilo počúvať zababušený v teple stanu. Sily sa šetrili na posledný deň.

Nedeľa

Záver festivalu patril zase viac klasickému metalu a rocku. Ráno tomu ale ešte nič nenasvedčovalo. Mierne neplánovane som sa zastavil pred pódiom počas vystúpenia slovenskej symfonickej kapely SYMFOBIA. Ich chytľavé piesne sa dobre počúvali aj bez predchádzajúcej znalosti ich tvorby. Za mňa veľmi príjemné prekvapenie a vedel by som si predstaviť svoju účasť na celovečernom koncerte Nitranov.  

 

Niečo podobné som si vravel aj počas vystúpenia powermetalovej družiny SERIOUS BLACK. Spevák Urban Breed patrí k svetovej speváckej špičke a ako bonus, je mimoriadne charizmatický frontman. Rovnako sa v dobrom svetle predviedli českí CITRON s Láďou Křížkem. S pódiovou produkciou, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani väčšina zahraničných kapiel, sypali „citroňáci“ jeden metalový hit za druhým. Křížkovi to stále bezchybne spieva, mladá kapela a aj už postaršia Tanja hýria na pódiu energiou. Chýbala mi tam ale troška heavymetalového srdiečka, ktoré má Roxor. Citron na mňa pôsobil viac ako produkt a nie ako skupina metlošov so živelnou potrebou zbúrať svet svojou hudbou.

 

Túto urgentnú potrebu bolo zase cítiť z koncertu nemeckých heavymetalistov PRIMAL FEAR. Hudobníci ako Matt Sinner a Ralf Scheepers sú zárukou kvality toho najlepšieho metalu značky „made in Germany“. Ten veľmi štedro dávkovali nadšenému publiku. Parádna šou, vynikajúce hudobnícke výkony, epické piesne, to sú Primal Fear.

 

CHILDREN OF BODOM padli za obeť večeri, po ktorej som sa vrátil do areálu na predstavenie amerických glam rockerov STEEL PANTHER. Areál likérky R. Jelínka si užil heavymetalový kabaret, v ktorom sa v rovnakej miere striedali krátke komediálne skeče a ultimátne rockové hity s parodickými textami o všetkých druhoch sexu, o prsiach a o drogách. Publikum šalelo, smialo sa a bavilo. Jedno z najlepších festivalových vystúpení MOR 2019.

 

Veľká škoda, že dramatické a virtuózne vystúpenie progmetalových profesorov z DREAM THEATER nasledovalo až po tomto párty koncerte. Oproti Steel Panther pôsobili progeri chladne a odťažito. Ich koncert bol plný vynikajúcich piesní, sól a videoprojekcií. Po tejto stránke si fanúšikovia divadelníkov prišli na svoje. Škoda len faktu, že kapela veľmi nekomunikovala s publikom a že sa koncentrovala hlavne na svoj hudobný výkon.

 

Masters Of Rock 2019 priniesol po hudobnej stránke opäť príťažlivý koktail kapiel, v rámci ktorého si najviac prišli na svoje fanúšikovia klasického heavy metalu a jeho symfonickej odrody. Na záver mi neostáva nič iné, len poďakovať organizátorom za ďalší vydarený ročník festivalu, hudobníkom za ich koncertné výkony a účastníkom festivalu za príjemnú dovolenkovú náladu. Lepšieho česko-slovenského metalového festivalu podľa mňa u nás niet.