Na sklonku marca sa u nás zastavili fínski melodici INSOMNIUM v rámci svojho druhého európskeho turné na podporu poslednej nahrávky Winter’s Gate. O tom, ako namiesto privolania zimy sa im ju podarilo takmer nadobro odohnať, sme písali v našej reportáži. Krátko pred koncertom sme si však odchytili gitaristu Markusa Vanhalu a položili mu niekoľko otázok napríklad aj o tom, či bol jeden z ich minuloročných koncertov, na ktorom odohrali celý album Winter’s Gate s orchestrom, nakrúcaný. Aké boli jeho odpovede, si už môžete pozrieť na našom YouTube kanáli.

 

Markus sa rozhovoril nielen o poslednom albume, ale aj o živých vystúpeniach či o plánoch kapely do budúcna. Prezradil, koľko minút mala mať pôvodne posledná doska Winter’s Gate, aký typ hudby počúva, ale aj aká novinka ho naposledy zaujala. Vo videu sú automaticky vložené aj slovenské titulky, no ak sa vám hneď nezobrazia, spustíte ich kliknutím na prvú ikonku v pravom rohu. 

 

Krátky úryvok ponúkame aj v písanej forme, viac nájdete vo videu...

Ahoj, vitaj opäť na Slovensku!

Ahoj Slovensko! Je fajn tu byť.

 

Ako sa máš? Ako zatiaľ vyzerá toto turné? Mali ste už cez dvadsať koncertov...

Prestal som počítať. Ale áno, máme za sebou už asi dva týždne. Je to super, boli sme na pár nových miestach. Nikdy sme napríklad nehrali v Grécku, Bulharsku či v Litve a boli to fakt dobré koncerty s fajn ľuďmi.

 

Už sú to dva roky odkedy vyšiel album Winter’s Gate. Ako s odstupom času vnímaš tento váš experiment? Mali ste nejaké očakávania? Splnili sa?

Samozrejme, bolo to niečo celkom iné, než sme predtým robili – tak dlhá skladba. Bolo zábavné to všetko dostať von a nahrať, pretože to bolo celkom odlišné od bežných albumov. Mali sme trošku obavy, ako to bude fungovať na koncertoch, no už od prvého koncertu to šlo dokonale. Je fakt zábava hrať jednu štyridsaťminútovú skladbu. Znie to náročne, ale v podstate je to veľmi jednoduché, pretože sú tam občasné prestávky, kedy sa môžeš skryť do úzadia. Ja si to užívam.

 

Museli ste nejako prispôsobiť svoj prístup k skladaniu pri týchto piesňach? Piesni?

Áno, bola to sranda, lebo sme pôvodne chceli mať jednu dvadsaťminútovú skladbu a napokon sme všetci - Ville, Niilo a ja - zložili toho celkom dosť, tak z toho nakoniec vznikla štyridsaťminútová pieseň. Mali sme veľa materiálu, čo do seba veľmi dobre zapadal, takže to bolo nanešťastie alebo našťastie.