Poznáte ten pocit, keď sa tešíte na niečo, čo bude prvýkrát? Keď na ten „prvýkrát“ čakáte veľmi dlho, rok nehrá žiadnu úlohu. Pred rokom (12. 1. 2015) na koncerte skupiny MANOWAR v Ostrave oznámil Joey DeMaio, že sa do Českej republiky vrátia o rok (vyšlo to takmer na deň presne), nie na jeden, ale na štyri koncerty. Po návrate z ich koncertu mali už na svojej oficiálnej stránke a na facebookovom profile oznam pre slovenských fanúšikov:  „Bratislava, the wait is over! True metal is finally comming!“  Čakanie sa skončilo, skutočný metal prichádza a 18. 1. 2016 sa stretneme v Bratislave. Posledné dni čakania na „prvýkrát“ sa však napätie zvyšuje. Aké to bude? Nebude to trapas? Budú spokojné obe strany (kapela aj fanúšikovia)? Bude aj druhýkrát?          

  

A tak sme sa ich nakoniec po dlhých rokoch dočkali. V studený januárový pondelkový večer, keď si aj Zima zaslúžila svoje meno, dorazili samozvaní metaloví králi so svojím Gods And Kings World Tour 2016 do Bratislavy. Prišli, aby dobili jedno z mála území, ktoré ešte nemali vyznačené vo vlastných mapách. Početnosť ich nasledovníkov v Aegon Aréne však naznačovala, že územie Slovenska majú vo svojej moci už veľmi dlho. Už dobrú polhodinu pred oficiálnym začiatkom sa z ich hrdiel ozývalo nielen skandovanie „Manowar! Manowar!“, ale aj pokusy o refrény najväčších hitov kapely.

 

Dvanásť minút po dvadsiatej, na týchto „profíkov“ nezvykle dlhé meškanie, spadla opona a zaznelo intro. Po ňom už to odsýpalo podľa známeho scenára „Kráľov metalu“. Veľkú pochvalu si kapela zaslúži za to, že oproti minulému roku čiastočne „prekopali“ a pomenili setlist a úplne zmenili scénu. Samozrejme, že zostali šikmé plochy na vstup ku bicím, ale celý výzor pódia pôsobil kompaktnejším a umeleckejším dojmom. A zabudnúť nesmiem ani na väčšie obrazovky, hlavne tú v zadnej časti pódia, ktorá v prvých skladbách využitá nebola, ale neskôr už bola vhodne zapojená do zážitku hodného mena Manowar. Iba jedenkrát bola použitá minuloročná animácia, pri Hail And Kill.


V súvislosti s Aegon Arénou sa často spomína ozvučenie. Nemyslel som si, že takúto vetu niekedy napíšem, ale zvuk bol vynikajúci. Hlasný, ale vynikajúci. Žiadne „prehulenie“, ktoré by všetko zlievalo do neprehľadnej hrče, ale všetko rozoznateľné a čisté. Na margo hlasitosti, čo by ste od Manowaru čakali? Opäť sa potvrdilo, že v NTC závisí kvalita zvuku od majstrovstva zvukára. Niekoľkokrát počas koncertu ma prepadla myšlienka, že mu po skončení pôjdem poďakovať. Aj vďaka kvalitnému ozvučeniu sa nestrácal Ericov spev. Síce to už nie je na päť a pol oktávy, ale svoje si odspieval. Občas, hlavne keď skúšal tradičné party vytiahnuť vysoko, si musel pomôcť efektom, ale čistota jeho hlasu a frázovanie vynikli počas pokojnejších a pomalších pasáži.

  

Ešte si neodpustím jedno smutnejšie porovnanie s minuloročnou Ostravou. Počas sóla Karla Logana v skladbe Fallen Brothers, kedy sa na obrazovke objavujú ľudia spojení s kapelou (či už ako podporný tím, alebo priatelia, či vzory), ktorí už nežijú, pribudli Sir Christopher Lee a Lemmy.

  

Po hodine a desiatich minútach prišlo na klasický scenár koncertov Manowaru. Odchod z pódia, De Maiov päťminútový príhovor či jeho tradičné sólo spojené s vytrhávaním strún. Po Black Wind, Fire And Steel kapela odišla. Ako outro bolo pustené The Crown And The Ring (Lament Of The Kings). Počas neho sa cez celú obrazovku objavila slovenská vlajka a prvýkrát v histórii nápis v slovenčine: „Všetkým vykričte, že 18. januára Manowarriori v Bratislave všetkým nakopali rite. Vrátime sa, aby sme to urobili znovu. Hail and Kill. Manowar.“

  

Dúfam, že sa tak stane a nebudeme musieť čakať, ako povedal Joey, ďalších 36 rokov. Určite sa oplatí vidieť profesionálnu šou so všetkým, čo k tomu patrí. Od kvalitného podania skladieb cez pódiovú prezentáciu až po stánok s „merchom“ (ten bol na naše pomery obrovský s veľkým výberom nielen tričiek, ale aj CD či iných spomienkových predmetov). Verím, že pre nás starších zahrajú nabudúce z tých „osemdesiatkových“ albumov viac.