Predposledný augustový víkend nám priniesol množstvo dobrých akcií a s ťažkým srdcom som si musel vybrať len jednu. Žiaľ, človek sa nedokáže rozpoliť, a tak som siahol po tom, čo mi je najbližšie, teda LOUD FARM FEST. Tretí ročník priniesol množstvo zmien. Azda najhlavnejšou bola zmena miesta. Zo Starej Myjavy sa to celé posunulo na Duchonku. Nový areál tiež nie je úplne dokonalý, ale priniesol viac pozitív ako negatív. Lokalita a nové priestory pritiahli 23. a 24. augusta doteraz najviac ľudí. 

 

Najväčšie plus bolo, že ste boli proti slnku chránení najprírodnejšími slnečníkmi - stromami. Tiež sa rozšírila kapacita ubytovania a možností nespať v stane bolo rozhodne viac. Pokiaľ ste však spali v stane, bolo všetko tiež v poriadku, akurát WC a sprchy boli o niečo ďalej. O niečo bližšie ste mali ale možnosť kúpať sa a blízko bola aj restaurácia, kde ste sa mohli pomerne kvalitne najesť, pokiaľ ste sa rozhodli dať košom fast foodu. Ohľadom gastronómie pribudol bodový systém a mohla byť pestrejšia ponuka jedál, aj keď chalani, čo sa starali o kuchtenie, to robili celkom chutne. 


Po hudobnej stránke sa festival viac priblížil k Fleshke. Pribudlo viac slam brutalu a grindu, ale stále zostal prijateľne pestrý. O rôznorodosť sa v prvý deň postarali hlavne dve slovenské bandy VORTEX UNIT a SAMSARA spolu s českými DESIRE FOR SORROW.

 

Vortexákov som mal možnosť vidieť prvýkrát a dúfam, že nie posledný. Ich príjemný prejav sa prosto oplatí vidieť. Desire For Sorrow som videl viackrát a mám pocit, že zakaždým je to lepšie a lepšie. Samsara sa postarala o ukončenie večerného programu a snáď na to nemohla byť vybraná lepšia kapela, aby nám zanôtila svoju temnú pomalú uspávanku na dobrú noc. Satanáš Tibor to so svojou bandou jednoducho vie.


O najväčší masaker úvodného dňa sa jednoznačne postarali BEHEADED. Rozhodne za mňa to najlepšie, čo som vtedy videl. Napriek ich parádnemu výkonu si aj tak, ako je zvykom, najväčšiu pozornosť publika a najväčší kotol ukradli GUTALAX. Táto kapela napriek tomu (alebo možno práve preto), že z ich strany ide o viac-menej len jednu veľkú srandu, dokáže vždy pritiahnuť najviac ľudí pod pódium.

 

Celý deň nepočujete nič iné, len kto si čo doniesol na ich vystúpenie. Či už ide o nafukovacích jednorožcov, plameniakov, lopty alebo iné rekvizity často inšpirované kapelou. Novinkou v tomto smere boli nunčaky vyrobené z dvoch záchodových kief zviazaných lankom. A, samozrejme, netreba zabúdať na rôznorodé kostýmy. Jedinou chybou ich vystúpenia bolo azda len to, že nevystúpili cez deň, ale až za tmy. Škoda, že sme celý ten cirkus nemohli vidieť za svetla.

 

Najrušivejším elementom, a to nielen v prípade prvého dňa, bol jedinec, čo sa z neviem akého popudu rozhodol vyliezť na pódium a tam si sadol chrbtom ku kapele. Neviem, či mu to dávalo pocit jedinečnosti, ale v každom prípade to bolo riadne otravné. Jednak je to neúcta ku každej kapele, ktorá nemá povinosť sa pozerať na niečí chrbát a rovnako tak si nikto nezaplatil lístok na festival na to, aby sa pozeral na niekoho ksicht, ktorý nemá na pódiu čo hľadať.