Žiadate si zážitok? Nech sa páči, tu ho máte. Ale čo to vlastne je zážitok? Je to každý jeden duševný jav, ktorý jedinec prežíva; je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný; je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo každého človeka. Zážitok je výsledok alebo konštituent prežívania. A o to sa snaží aj britský rebelujúci plagiátor, člen neexistujúcich Oasis Liam Gallagher s malým sláčikovým telesom a sprevádzajúcou, dosť početnou rockovou kompániou. Sprostredkovať čo najlepší koncertný zážitok... a určite sa mu to podarilo, veď kingstonskú Hull City Hall nevypredá len tak hocikto.

Ústredná myšlienka, ktorá sa preháňa každému, kto nejakým spôsobom zavadí o tvorbu tohto britského rockového nešťastníka, je spojená so slovíčkami: deväťdesiatkový britpop. Pretože tým základným, čo sa na každého vyvalí z tohto materiálu, je dostatočne zaujímavý, intenzívny, pri tom dokonale čitateľný sound, vynikajúca dramaturgia a profesionálne hudobné výkony. To, že ide o určite najbezvýhradnejšieho predstaviteľa brit popu, musí stráviť každý sám a podľa nátury bude plakať alebo radovať sa. Je však úplne jasné, že brit pop ako hudobná škatuľka mu dokonalo sedí a vlastne veď on v deviatej dekáde preslávil spojenie prvkov využívaných beatovými kapelami šesťdesiatych rokov a zároveň Oasis sa vďaka nemu od ostatných epigónov odlišovali.



Po rozpade „najväčšej“ kapely na svete, myslím Oasis, po projekte Beady Eye a dvoch sólovkách, si Liam vyrobil aj „lajvkový“ album, ktorý je akustický a je priamym pokračovaním „unpluggedu“ Oasis zo roku 1996 (nikdy nebol oficiálne vydaný), ktoré Liam bojkotoval a sledoval ho z lóže Royal Festival Hall. Je dramatický, plastický a farebný a na samú krajnosť vyhrocuje tempové kontrasty s využitím veľkých rozdielov v dynamike a samotných aranžmánoch.

spustiť videospustiť video

Klasické gitarové beglajty, bublajúce basové linky a breakmi nasiaknuté škopky. Toto všetko vytvára inteligentný rockový výklad, ukončený charakteristickými vokálnymi figúrami. Pre niekoho pecka, pre iných bohapustá zlodejina...Avšak na živo dokazuje, že jeho snaha nevyviera len z prázdnej snahy o kopiráciu, ale skôr z jeho lásky a presvedčenia. Skladby nie sú len lacnými kópiami, ale ponúkajú dômyselne prepracované pesničkárske kúsky, v ktorých sa nedáva prednosť prístupnosti, ale atmosfére a funkčnej nálade, dosiahnutých drsnými aranžmánmi a hlavne hĺbavými melódiami. Už od prvých tónov „Wall of Glass“ z jeho sólového debutu As You Were sa odriekavajú príbehy jemne velikášskeho charakteru, v retro odtieňoch pôsobiacich ako legálna droga, inak povedané ako omamujúci zážitok bez rannej nevoľnosti. Ako „nositeľ klasického archaizmu“ si pomaly ale isto vydobyl povesť vynikajúceho koncertného subjektu a jeho vystúpenia svojou nefalšovanou energiou a divokosťou vyvolávajú predstavy, že takto to vyzeralo na omamných žúroch psychedelickej šiestej dekády. Veď jeho autorský potenciál je umocnený skvelým prevedením a prežívaním jednotlivých skladieb a veľa vsadil na absolútne vzývanie jedného z najzákladnejších rock´n´rollových prikázaní: úderného riffu a melodických vokálnych liniek. Ľahký opar beatovej masturbácie rozvievaný naznačeným melodickým tokom je len pomyselnou nadstavbou jeho melodickej muziky, ktorá vracia rock k jeho prapodstate. Je neskutočné počuť vedľa seba najnovšie kompozície z druhej sólovej dosky Why Me? Why Not. ako poetický a zároveň dynamický singlík „Now That I’ve Found You“, sláčikovým podmazom ozvláštnenú, prekrásnu „Once“, či tematicky rozvrásnenú „Gone“ a staré legendárne pecky z dôb Oasis ako akusticky prevedenú „Some Might Say“ s výraznou podporou hulákajúceho publika, alebo neznámejšiu klasiku z dôb debutu Oasis „Sad Song“, ktorá je ale kvapku odfláknutá a nezaujímavá. Vrcholom showky je skvelá klasika „Champagne Supernova“, ktorej klavírny beglajt, sláky, pekná melódia robia z Liama Gallaghera aj jemného romantika. Nádherná bodka za skvelou sonickou perfomanciou.

spustiť videospustiť video

Je to skvelé... lyrické pasáže sú bravúrne spojené s nádherne rockovými rozozvučanými gitarami a charizmatickým vokálom. Tieto odlišné polohy sa nielenže neodporujú, ale vlastne participujú na spoločnom výsledku. Občas sa preženie pocit, že slabý záchvev to všetko rozbije na tisíc kúskov. Tisíc kúskov, ktoré už nikto neposkladá. Ale ako už bolo raz povedané, brit pop nerozvíja, ale brit pop vykopáva to, čo už tu bolo za éry The Beatles.

Moje hodnotenie:

Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 1Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 2Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 3Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 4Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 5Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 6Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 7Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 8Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 9Liam Gallagher a jeho MTV Unplugged (recenzia) - 10