Kapela vznikla v roku 2002 po odchode gitaristu Leďa zo Zóny A. Za vyše 13 rokov existencie urobili niekoľko nahrávok, ale prenasledovali ich aj personálne zmeny. Na moje otázky odpovedal spevák a gitarista, zakladateľ kapely Jaroslav „Leďo“ Lederleitner.

 

Minulý rok ste vyplavili na more hudby nový singel Kapitán. Aké má odozvy medzi poslucháčmi?

Pokiaľ viem, veľmi dobré.

 

Prečo ste sa rozhodli vyrobiť práve 69 kusov CD?

Je to moje obľúbené číslo. Ale keby som mal obľúbené číslo 1741, tak by sme spravili aj tak max. 50, lebo nemá zmysel viac. CDčka si už skoro nikto nekupuje.

 

Si dobrým kapitánom vašej lode?

To je otázka na posádku. Ja si myslím, že dobrým, aj keď pochybnosti sú vždy.

 

Aká je vaša plavba od roku 2002? Viac búrok alebo slnečného počasia?

Viac búrok, ale krásne je potom, keď zasvieti to slnko!

 

Keby si ulovil zlatú rybku, čo by si si ako hudobník želal? Máš v hudbe nesplnené sny?

Želal by som si šikovnejšie prsty! Čo sa týka snov, áno, jeden by bol. Urobiť koncertné turné, na ktorom by som sa nemusel o nič starať, iba prísť včas na pódium, bedňák by mi nasadil gitku na hrb a ja by som odohral, odovzdal bedňákovi nástroj zase späť a adios na afterpárty.


spustiť videospustiť video

Váš štýl označuješ ako power pop. Čím sa líši od punku?

Niekedy sa vôbec nelíši a niekedy diametrálne. Tak ako punkrock aj power pop má veľa odtieňov a období. V power pope je omnoho viac melódií, spev, nie rev, často harmonické vokály, gitarové sóla alebo skôr také melodické vyhrávky, žiadna agresivita či politika v textoch….

 

V posledných rokoch som kdesi na fórach zachytil, že si uvažoval nad ukončením hudobnej kariéry. Prečo?

Zaujímavé. Ja som nad ukončením hudobnej kariéry zatiaľ veľmi neuvažoval, ak, tak iba okrajovo. Napríklad ak by sa rozpadla táto zostava, neviem, či by som mal silu dávať dokopy ďalšiu. Je to kurevsky náročné, ľudia si musia sadnúť aj muzikantsky, aj ľudsky. Stojí to toľko času a energie, málokto si to uvedomuje, asi iba tí, čo to zažili.  Navyše, nie som zrovna najmladší...

 

Si výhradným autorom hudby a textov? Zvyšní členovia sa na tvorbe nepodieľajú?

Som takmer výhradným autorom. Na tomto poli sa z kapitána stáva dosť často diktátor. Je to preto, že sám najlepšie viem, čo chcem hrať. Nie som proti spolupráci, ale zatiaľ to funguje takto najlepšie. Ak má niekto zo spoluhráčov nápad, vypočujem si, zahráme si to a ak je to z môjho pohľadu dobré, použije sa.  Napríklad pieseň Kapitán vznikla z nápadu, s ktorým prišiel náš bývalý gitarista Niko. On nevedel, čo s tým, nemalo to veľmi hlavu ani pätu, pár akordov, ktoré boli sľubné a náznak textu (úplne iného). Mne sa z toho celého pri skúšaní vynorilo v hlave slovo kapitán. A doma som celú pesničku dal dokopy aj s komplet textom asi za pol hodinu!

 

Chcem oceniť, že ako jeden z mála gitaristov si priniesol do punku sóla. Nešlo síce o nejaké divoké jazdy po hmatníku, ale tie sóla mali dušu, za všetky spomeniem to v piesni Zóna A - Šikovný zlodej. Máš rád sóla?

Mám, ale musia mať peknú linku, niečo dráždivé a nesmú byť veľmi dlhé. Žiadne divoké jazdy po hmatníku, ako píšeš. To ma nezaujíma. Je ale fakt, že ja sóla hrať neviem, a preto by som bol rád, aby ich hral druhý gitarista. To sa mi, bohužiaľ, zatiaľ nepodarilo docieliť. Tak sa s tým trápim ďalej. 

spustiť videospustiť video

Je podľa teba správne, ak sa muzikant uspokojí a prestane cvičiť, na koncerte hrá dokola ten istý playlist a viac ako o hudbu mu ide o zábavu po koncerte?

Treba rozlišovať medzi muzikantom a hráčom. Ja sám sa za muzikanta nepovažujem, nepoznám noty, neviem veľmi spievať a moja hra na gitaru je mizerná. Osobne ľutujem, že som sa v minulosti vysral na cvičenie na gitare, napr. prstoklad, orientácia na hmatníku… za tie roky som už mohol byť virtuóz. Niežeby mi o to šlo, ale je skvelé, keď niekto vie naozaj hrať a keď sa takí zídu viacerí… Uvediem príklad z mojej skúsenosti - keď som odišiel zo Zóny A a založil s Revom skupinu Princovia, našli sme bubeníka a ja som zistil, čo je to hrať so skutočným bubeníkom. Bolo to niečo úžasné, tak diametrálne odlišné od toho predtým. Orgazmus. Čo mi napadlo, to zahral. Okamžite. A teraz, keď to otočím na seba - keby som vedel dobre hrať na gitku a pretavil svoje nápady z hlavy do prstov a strún… uff, uff, ako hovorieval náš červený brat.

 

Na punkovej scéne sa pohybuješ približne od roku 1980 (oprav ma, ak nemám presné číslo). Existujú na punkovej scéne hudobníci, ktorým ide o kvalitu hudby? Lebo mnohí otvorene hovoria, že hudbu začali robiť kvôli ženám a alkoholu, niektorí ako vyjadrenie protestu. Človek ale starne a ak prekročí určitý vek a má rodinu, môže to pôsobiť zvláštne až trápne, ak sa nezmení a akoby zamrzol v puberte…

Áno, 35 rokov, čísla máš presné.  Ja by som ako príklad uviedol Vandalov, tým ide určite o kvalitu hudby, ale asi zase nie sú punková kapela, skôr iba punk občas hrali. Ono je to tak, punk nikdy nebol o muzikantských schopnostiach, skôr o postoji a niekedy aj o póze. Stačilo sa šialene obliecť, vylúdiť 3 tóny a bol punk. Pre niektorých najlepší. Všeobecne sa hovorí, že rock n‘ rollový hudobníci začali hrať kvôli babám, veď nie nadarmo sa hovorí „sex, drugs and rock n´ roll“, to sa netýka len punkovej scény. Určitý vývoj v živote kapely by ale zrejme mal nastať, aj keď sa drží toho istého štýlu celú existenciu. Minimálne ten, že sa jednotliví hráči zlepšujú. Iste, s vekom sa postoje menia, ja sám to zažívam, ale nemyslím, že by 60-ročný človek nemohol byť punker alebo hip-hoper. Pozri na Charlieho Harpera z UK Subs. Je skvelý. A má 71 rokov.

 

Sú na Slovensku kapely, ktoré ťa oslovili svojou tvorbou?

Živé Kvety, Vandali, Happy Cocks, Kaktus. Pravdupovediac, veľmi slovenskú scénu nesledujem.

 

Čo majú Princovia pripravené na rok 2016?

Novú zostavu a pevne verím, že aj nahrávku. A Giorgio si chce kúpiť kravatu.