Od vydania ich albumovej prvotiny už prešiel nejaký ten čas. Stihli odohrať turné s väčšími kapelami i svoju vlastnú klubovú šnúru. Ale ako sa na veci pozerajú s odstupom času a čo chystajú do budúcna? Práve to nám LABURNUM DIVER prezradili v našom rozhovore.

 

Od vydania vašej štúdiovej prvotiny už prešiel nejaký ten piatok. V septembri oslávi prvé narodeniny. Ako sa naň vy sami s odstupom pozeráte? Zmenili by ste teraz niečo?

Dominik: Mám ho veľmi rád, ale je tam ešte dosť čo zlepšovať. Je to také druhé repete mladíckej nerozvážnosti, čo možno aj cítiť. Zmenil by som určite produkciu a to tým, že by nejaká bola, keďže tento album nahrával v podstate každý u seba doma a potom som to zliepal dokopy. Dostali sme tak výsledok, ktorý nie je podľa mňa optimálny.

 

Dostávajú sa k vám ešte stále ďalšie ohlasy od fanúšikov alebo kritikov? Ako album hodnotia?

Dominik: Občas sa pritrafí dáka stratená duša, čo sa vyjadrí, keďže album už nie je najnovší. Ľudia ho hodnotia väčšinou pozitívne, páči sa im materiál, ale niektorí hardcoreoví poslucháči hudby podotýkajú, že zvuk by mohol byť aj lepší.

Kubo M.: Z pochvaly sa dá tešiť a z kritiky poučiť. Dostali sme jedného aj druhého dostatok, ale dovolím si skromne tvrdiť, že všeobecne sme sa stretli skôr s pozitívnymi ohlasmi či už od kritikov, alebo fanúšikov. Vždy sa nájde po koncerte niekto, kto sa s nami príde porozprávať a pochváliť, čo sa mu páčilo. Kvôli takým ľuďom sa oplatí hrávať.

 

Už pri recenzovaní vášho albumu som sa dlho venoval grafickému spracovaniu, ktoré je skutočne vydarené. Môžete nám priblížiť, ako obrazy na CD vznikali, respektíve ako a odkiaľ boli vybrané a kto ich má na svedomí?

Kubo M.: Okrem predného obalu sú všetky ilustrácie fyzicky prítomné priamo na stene v detskej izbe nášho gitaristu Kuba K. Jednotlivé ilustrácie, ktoré sú v albume, sú vlastne detaily tejto maľby. Čo sa týka prednej strany, tá pochádza z obrazu autora, ktorý sa už značnú dobu nevenuje žitiu, takže dúfame, že mu to nevadí. Pre prípad, že by sa v tom chcel niekto šťúrať, prehlasujem, že v tej dobe som v kapele nebol a odmietam spoluúčasť na čomkoľvek. Dizajn albumu bol už totiž pripravený niekoľko rokov a čakal už len na finálne nahrávky a tlač.

 

Putovalo vaše CD aj niekam do zahraničia? Kam najďalej?

Kubo M.: Ak ma pamäť neklame, tak najďalej putoval album do Portugalska. Nemám tucha, ako sa o ňom dozvedeli až tam, ale bol vyžiadaný, odoslaný a zaplatený, takže je to asi jedno.

 

Registrujete teda fanúšikovské základne aj za hranicami?

Kubo M.: Ak sa rátajú frajerky a súrodenci študujúci v zahraničí, tak áno. Fanúšikovskú základňu v zahraničí máme solídnu. Samozrejme, nechcem nikomu ukrivdiť, verím, že sa nájdu aj fanúšikovia mimo Slovenska. Fanúšikovská základňa jedného muža v Portugalsku je toho dôkazom.

 

Nechystáte natočenie videoklipu?

Kubo K.: Veruže, nechystáme. Sme síce známi svojimi youtuberskými úchylkami, ale myslím že k The Hard Journey Back pribudne nanajvýš ešte nejaké to inštrumentálne playthrough video. Úprimne, s videoklipmi by som to až tak nehrotil. Je s nimi príšerne veľa roboty a bez poriadneho nápadu to nestojí za to. Ohľadne videoklipov, v ktorých žena v bielych šatách beží lesom a napadnú ju temné sily, by som radšej pomlčal. O múčnych červoch podobne.


spustiť videospustiť video

Po vydaní albumu ste absolvovali šnúru pozostávajúcu z niekoľkých koncertov s kapelou Marturos. Predtým ste si strihli šnúru s Lunatic Gods a Silent Stream Of Godless Elegy. Radi spomínate na tieto koncerty? Aké to bolo?

Marek: Samozrejme, na to spomíname len v dobrom, bolo to naše prvé turné. Išlo hlavne o to, ako sa zviditeľniť, spoznať nových ľudí a vytvoriť nejaké tie priateľské vzťahy medzi kapelami a fanúšikmi. Na týchto gigantov sa prišlo pozrieť veľa ľudí, čím sme si získali trochu pozornosti aj my. Na takúto šnúru by som šiel znova a bez váhania.

Kubo K.: A zase musím spomenúť to youtuberstvo. Určite si pozrite náš sedemminútový zostrih z turnéčka s Lunatikmi. Bude to najkratších sedem minút vo vašom živote.

 

Ako by ste porovnali koncertovanie po boku lokálnych metalových legiend a vlastné miniturné, kde ste boli v podstate každý večer headlinermi?

Kubo K.: Vieš čo, nebol to až taký rozdiel. Samozrejme, z pohľadu kompetencií a povinností sú takéto koncerty odlišné. Na malom sedíš za kasou a tŕpneš, či prídu ľudia, zatiaľ čo na veľkom to nie je tvoja starosť. Ale si len predkapela a nie každého zaujímaš. Každopádne, každý jeden koncertný večer má svoju atmosféru a ja to úplne milujem. Hranie pre tých pár ľudí, ktorí tvoria našu undergroundovú scénu, je srdcová záležitosť. Ale aj desaťtisícové publikum môže mať niečo do seba.

 

Čo máte v kapele od vydania svojho debutu nové? Nastali nejaké zmeny?

Kubo K.: Cítim sa touto otázkou dotknutý. Nemáme nič, čo by stálo za reč. Minule volal Hetfield, či ho nevezmeme, ale dohodli sme sa, že nie.

 

Tvoríte už materiál na druhý album?

Kubo M.: Materiál na druhý album je v štádiu dokončovania, rovnako aj na tretí a štvrtý. Máme veľa nápadov, niektoré dotiahnuté, iné menej. Žiada si to jedno poriadne stretnutie a skompletizovanie všetkých materiálov, a to sa dúfam stane už čoskoro. Všetko, samozrejme, záleží od zdravotného stavu, pracovných povinností, a tak ďalej. Presné dátumy sú ešte vo hviezdach.

 

Budeme vás môcť v lete vidieť na nejakých festivaloch doma alebo za hranicami?

Kubo K.: Nie, veru, zobudili sme sa trošku neskoro a fesťáky už boli plné, tak snáď budúci rok.

 

Čo by ste odkázali svojim fanúšikom a našim čitateľom?

Kubo M.: Chceli by sme preukázať vďaku všetkým fanúšikom aj čitateľom za to, že podporujú slovenské kapely. Za to im patrí chvála. Pokračujte v tom aj naďalej a bude všetko dobre. Prajeme všetkým veľa zdaru a dobrého metalu do budúcna. 

Dominik: #kupsialbum a šírte lásku na koncertoch.

spustiť videospustiť video