Netrvalo dlho a po koncerte k albumu Shockwave Supernova v roku 2015 sa Joe Satriani vrátil do Bratislavy znova. Tentokrát však nie sám, ale v rámci projektu G3, ktorého je krstným otcom. Ide o gitarový putovný cirkus, kde sa na jednom pódiu stretnú traja inšpiratívni gitaristi. Najskôr každý z nich vystrelí sólové číslo, aby následne spojili svoje sily v záverečnom spoločnom gitarovom súboji. V podstate je to variabilná zostava, ktorej jediným stálym členom je Joe Satriani.

 

Do dnešného dňa sa popri ňom vystriedali mená ako Steve Vai (asi najčastejší partner a Joeov veľmi dobrý priateľ), Eric Johnson, Yngwie Malmsteen, John Petrucci, Paul Gilbert, Robert Fripp, Steve Morse a veľa iných. Ako vidieť, všetko sú to rešpektovaní muzikanti a majstri elektrickej gitary.

 

Ako líder celého projektu sa, samozrejme, 21. marca v bratislavskej Inchebe predstavil Joe Satriani, ktorý so sebou priviezol aj tohtoročnú vynikajúcu novinku What Happens Next. Druhým do partie bol John Petrucci, líder amerických progresívnych divadelníkov Dream Theater. Tretím a zároveň najstarším aktérom bol Uli Jon Roth. Ten na európsku časť turné nahradil Phila Collena (Def Leppard), ktorý absolvoval tú americkú.

 

Preplnené parkovisko ako aj dlhý zástup ľudí čakajúci na vstup naznačil, že organizátor sa výberom miesta určite nepopálil a Incheba bude veľmi slušne zaplnená. Trošičku horšie je to s vybavením, takže ak ste si náhodou chceli dať niečo z provizórneho baru, čo je veľmi silné slovo na lavice s obrusom a donesenými nápojmi, museli ste si odstáť ďalší veľmi dlhý rad. Nevadí, prišli sme hlavne kvôli muzike.

 

Koncert začal na minútu presne a odpálil ho nemecký gitarista Uli John Roth s vizážou tradičného hipisáka zo šesťdesiatok. Keď sme boli mladší, všetci sme túžili mať gitaru s 24 pražcami a nie so štandardnými 21 pražcami. Uli dotiahol túto túžbu do absolútneho extrému a jeho signovaný Dean model má 33 pražcov, rozsah 6 oktáv a aby sa zvýšil punc originality, týchto gitár bolo na svete vyrobených iba 25 kúskov.
 

Uli ovláda svoj nástroj majstrovsky, o tom niet žiadnych pochýb a v stredu večer hral na istotu. Všetky zahrané skladby boli od Scorpions. Jednu venoval aj svojmu nedávno zosnulému bratovi. Zvuk bol nemastný, neslaný. Myslel som, že je to spôsobené až nezdravým využívaným Echa, ktoré dávalo hudbe zvláštny archaický nádych. Navyše, koncertná zostava obsahovala 3 gitary, čo spolu s klávesmi vytvorilo dosť nečitateľnú zvukovú guľu. Nazvučiť 3 gitary je totižto naozaj umenie a dokonale to zvládne snáď len Iron Maiden alebo na Slovensku Malý Princ.

 
Napriek všetkému sa to počúvalo príjemne a keď zaznela hitovka The Sails Of Charon z albumu Taken By Force, všetci prítomní museli byť spokojní. Po piatich odohraných skladbách a asi štyridsiatich minútach sa s nami Uli rozlúčil.

 

Nasledovala krátka pauza potrebná na prestavbu pódia a okolo deviatej hodiny nám bol servírovaný ďalší chod. Začalo to ako v kine, na plátne sa premietali zaujímavé obrazy a my sme si zrazu uvedomili, že nie sme v kine, ale v divadle. A to priamo v divadle snov. Pred nami stál samotný John Petrucci. John momentálne vyzerá, ako keby trávil svoj voľný čas iba v posilňovni a namiesto štandardnej stravy pojedal dvojité dávky steroidov, ktoré okrem zväčšovania objemu svalstva majú ako vedľajší účinok nie impotenciu, ale rast brady.

 

John zvolil úplne opačný postup ako Uli a jeho koncertná zostava bol čistý minimalizmus, keďže to celé odtiahli iba v trojici. Za bicími sedel jeho parťák z divadla Mike Mangini a na basu ich doprevádzal Dave LaRue. Priznám sa, toho som vnímal iba vizuálne, keďže nejakým zázrakom sa ho podarilo nazvučiť do nepočuteľna. Neviem, či to bolo spôsobené priestorom, našou polohou uprostred spodnej plochy alebo neschopnosťou zvukára, ale výsledok bol naozaj zúfalý. Mal som pocit, že zvukár si prvýkrát všimol basgitaru až počas sóla v Damage Control, a to sme už boli asi v polovici programu.

 

John hral iba svoje sólové veci plus jeden cover na začiatok. Priznávam, že jeho sólovka Suspended Animation z roku 2005 ma vôbec nebaví a aj teraz ma koncertne najviac zaujali najmä dve nové veci, konkrétne The Glassy-Eyed Zombies a hlavne The Happy Song.

 

Znovu štandardná prestavba a potom to prišlo. Sám veľký Joe Satriani to pred nami rozbalil a ukázal, ako sa dá spraviť aj čisto inštrumentálna hudba ohromne zábavnou a dynamickou. Joe lietal zo strany na stranu a predviedol, šou na ktorú sa nezabúda. Na moje veľké potešenie hral veľa skladieb z veľmi vydarenej novinky a doplnil to perličkami zo starších albumov. Jeho Always With Me, Always With You by som mohol počúvať stále a aj tak by ma neomrzela. Summer Song je absolútna klasika a povinnosť. Avšak veci z nového albumu sa vedľa týchto hitov nestratili a ukázali svoje čaro a silu. Škoda len, že sa neodvážil zahrať Headrush, ktorú pravidelne hrával na americkej časti turné. Ale nemôžeme mať všetko. Joe dostal trochu viac priestoru ako chalani pred ním, ale mne sa aj tých desať odohratých vecí málilo. Po jeho sete som bol nielen správne ohučaný, ale aj oslepený, keďže poväčšine využíval svoj strieborný špeciál, ktorým asi 37-krát pošteklil cez odrazené lúče moju sietnicu. Paráda.

 

A konečne sme mohli ísť trochu jamovať. Prestávka bola veľmi krátka, technici len pritiahli na pódium všetky aparáty dostupné v okruhu 50 metrov. Prítomní diváci už viac nedokázali obsedieť a nahrnuli sa pod pódium vychutnať si gitarový súboj z čo najmenšej vzdialenosti. Hrali sa už len klasiky. Zaznela Highway Star od Deep Purple, All Along The Watchtower od Jimiho Hendrixa a zeppelinovský Immigrant Song. Bol som v úplnom tranze a hudobnom ošiali. To, čo sa odohrávalo na pódiu, je splnený sen úplne každého, kto kedy v živote držal v ruke kus dreva, ktorému sa ľudovo hovorí gitara. Extáza a hudobný orgazmus. Keby kvôli ničomu inému, tak kvôli tomuto sa to oplatilo.

 

Pár minút pred polnocou bol koniec. A potom už len zima a tma. Ale v ušiach to stále zvonilo a ešte dlho bude. Palec hore za takýto parádny večer. Kedykoľvek sa bude dať, tak si to rád zopakujem znova.

 

Uli John Roth setlist: Overture, Sun In My Hand, We'll Burn The Sky, Fly To The Rainbow, The Sails Of Charon

 

John Petrucci setlist: Wrath Of The Amazons, Jaws Of Life, The Happy Song, Damage Control, Glassy-Eyed Zombies, Glasgow Kiss

 

Joe Satriani setlist: Energy, Catbot, Satch Boogie, Cherry Blossoms, Thunder High On The Mountain, Super Funky Badass, Cataclysmic, Circles, Always With Me, Always With You, Summer Song

 

G3 Jam: Highway Star, All Along The Watchtower, Immigrant Song


Použité zdroje:
Pavol ‘Pelgi’ Oravec
Foto: WIKES