Nech žije Kiss, vy poondení popíkovskí smradi! Nech žije ich klasický hard-rock s metalickým oderom a hymnickými popevkami! A do tretice... Nech žije ďalšia poctivá rocková kapela, ktorá s drobnými prestávkami a osobnými tragédiami prežila desiatky rokov... A tu je jedna z najvýznamnejších dosiek v ich zamaskovanej histórii.

Kapela, ktorá už v sedemdesiatych rokoch urobila zo seba nesmrteľnú legendu, pričom samotná muzika rozhodne nebola a nie je tým jediným a určujúcim, na čom je výnimočná pozícia Kiss postavená. Tým, čo neprehľadné zástupy ľudí priťahuje, bola a aj je naprosto jedinečná show. Všetci členovia skupiny v šokujúcich kostýmoch, tváre ukryté pod bizarnými make-upmi a celá rada mimoriadnych pódiových efektov a trikov, nevynímajúc chrlenie umelej krvi, Simmonsov tridsaťcentimetrový jazyk a .... tak ďalej. Bolo by nespravodlivé ich hudbu hodnotiť ako doplnok tejto monštruóznej maškarády, aj keď je pravdou, že svoj rock´n roll, obnažený až na kosť, mnohokrát vypreparovaný do podoby tých najjednoduchších popevkov a niekoľko základných akordov, hrajú bez vyšších umeleckých ambícií. Je však pravdou, že vždy zneli s ohromným vnútorným nábojom a energiou, a občas sa im podarilo vytvoriť niekoľko nosných hymnických riffov a hitových melódií.



Destroyer je v diskografii Kiss kultovým albumom a oproti prvým trom predchádzajúcim štúdiovkám, ktoré boli v duchu priamočiareho rock´n´rollu, sa pri jeho nahrávaní značne využili nové technologické možnosti, čo sa odrazilo na celkovom sounde a drobných detailoch. Zásluhu na tom mal producent Bob Ezrin, ktorý ich dotlačil do toho, aby prekonali svoju rannú tvorbu postavenú na masírovaní rozkroku. Čo znamenal George Martin pre Beatles, to bol pre Kiss Bob Ezrin. Mal jasnú víziu a vedel, ako ju dosiahnuť. A bol to práve on, kto si dovolil vyhodiť zo štúdia stále meškajúceho a frflajúceho Acea a nahradil jeho party a sóla hrou Dicka Wagnera, vtedy pôsobiaceho v kapele Lou Reeda.

Klenuté refrény burácajú, melódie jasajú, podporené mohutnými akordmi hrmotajúcich gitár - Destroyer je naozaj modelovou ukážkou sedemdesiatkového heavy rocku. Žiadne hlboké výpovede, ale nakašírované štadiónové popevky na čele s nesmrteľnými hitmi „Detroit Rock City“, kde sa objavilo gitarové sólo vo flamenco štýle, „King Of The Night Time World“ alebo prvý singel „Shout It Out Loud“, ktoré zatieňuje monštruózna hymna „God Of Thunder“, v ktorej vokály nahrali Ezrinove deti, ktoré boli akurát v štúdiu, lebo v tej dobe sa producent rozvádzal. Korunu všetkému dávajú rôzne podivnosti, a to hlavne jemná Crissova krehotinka „Beth“ venovaná jeho bývalej manželke Lýdií a Geneho experiment „Great Expectations" s chlapčenským zborom, do ktorého Bob Ezrin zakomponoval pár taktov druhej vety Beethovenovej sonáty č.8 op.13 „Pathétique“. Z pohľadu dnešného rockera skvelý opus, ale v dobe svojho vydania bol vnímaný s určitými obavami a nedôverou. „Kedykoľvek ho počujem, musím sa smiať,“ časom sa priznal Ezrin. V pokuse o natiahnutie celkového času albumu sa pridali na začiatok a koniec dosky zvukové koláže, a tak pred „Detroit Rock City“ sa dostal osemdesiatšesť sekundový duchársky zlepenec, v ktorom sa miešajú pospiatky pustené sample zo samotného albumu a prvého koncertného albumu Alive! Zo začiatku žiadny z nasadených singlov neprerazil, ale až tretí singel „Detroit Rock City“ s B stranou „Beth“ ich vystrelil na prvé priečky a pomohol Kiss vypredať po prvýkrát veľký štadión, konkrétne v Anaheime v Kalifornii.

spustiť videospustiť video

Album bol zaodetý do úchvatnej kresby Kena Kellyho, ktorá sa v remastrovanej verzii Destroyer: Resurrected zmenila na úplne pôvodnú kresbu, ktorá bola v danom čase príliš kontroverzná (horiace mesto v pozadí). Táto komiksová grafika len potvrdzuje premenu nie príliš známych rockerov na superhrdinov a naozaj tie najväčšie hviezdy rocku. Táto znovu vzkriesená verzia dnes už klasického albumu, ktorý sa zaradil medzi "100 Greatest Heavy Metal Albums of All Time" časopisu Kerrang! a 500 Greatest Albums of All Time plátku Rolling Stones, obsahuje ako bonus skladbu „Sweet Pain“ s pôvodným Frehleyho sólom, keďže vo verzii na albume figuruje sólo spomenutého Dicka Wagnera.

O kvalitách Destroyer debatujú fans už od jeho vydania, ale je pravdou, že Kissákom sa celý zbytok kariéry nepodarilo nahrať rovnako kvalitnú dosku.

spustiť videospustiť video

Žáner: Hard rock

Vydavateľstvo: Universal Music

Pôvod: USA

Dátum vydania: 15. marec 1976

Minutáž albumu: 34 min 27 sek

 

Skladby:

01. Detroit Rock City
02. King Of The Night Time World
03. God Of Thunder
04. Great Expectations
05. Flaming Youth
06. Sweet Pain
07. Shout It Out Loud
08. Beth
09. Do You Love Me?
Bonus Track:
10. Sweet Pain (Original Guitar Solo)

 

Zostava:          

Paul Stanley gitara, vokál

Gene Simmons basgitara, vokál

Ace Frehley gitara, vokál

Peter Criss bicie, vokál

Moje hodnotenie:

Kiss - Destroyer - 1Kiss - Destroyer - 2Kiss - Destroyer - 3Kiss - Destroyer - 4Kiss - Destroyer - 5Kiss - Destroyer - 6Kiss - Destroyer - 7Kiss - Destroyer - 8Kiss - Destroyer - 9Kiss - Destroyer - 10