Bratislava, piatok večer. S miernym predstihom prichádzam k Eurovia aréne (bývalej športovej hale na Pasienkoch), a už z diaľky vidím monumentálny rad ľudí. Pomyslím si, že opäť raz sa „vyznamenalo“ organizovanie akcií na Slovensku – do arény sú otvorené len dva vchody a rad ľudí siahajúci až k Trom vežiam postupuje dovnútra veľmi pomaly. Usporiadateľ tak v tento večer získava u mňa prvý čierny bod.

Vnútri arény sa v čase môjho príchodu nachádzalo asi 500 ľudí. Plocha na státie bola síce podľa oficiálneho portálu predaja lístkov vypredaná, no napriek tomu mala počas celého večera istú kapacitnú rezervu. Naopak, miesta na tribúne neboli zďaleka obsadené všetky, a vzhľadom na absenciu kontroly správneho usadenia/umiestnenia divákov sme sa po vkročení do haly mohli všetci pozerať na koncert z ľubovoľného miesta. Z bezpečnostného hľadiska to tak nebol najšťastnejší atribút organizácie a dúfam, že pri ďalších významných podujatiach, ktoré nás tento rok ešte čakajú a teší sa na ne ohromné množstvo slovenských fanúšikov (KoRn & Gojira – 30.5.2020, Judas Priest – 24.7.2020 a Limp Bizkit – 3.8.2020), sa (nielen) tomu bude venovať väčšia dôslednosť.


Krátko po 19:00 za sprievodných tónov soundtracku k filmu Halloween (1978), známeho tiež ako dlhoročné intro legendárnych Death, prichádza na pódium predkapela – mladá Bostonská partia ICE NINE KILLS. Moju pozornosť ihneď upúta kulisa na pódiu a taktiež samotný vzhľad hudobníkov. ICE NINE KILLS stavili na imidž a kreácie z najznámejších hororových snímkov a halloweenskych masiek.


V podobnom duchu sa niesli i veľké dominanty pódia – napr. veľký náhrobný kameň či klaunská ruka držiaca červené balóniky.

Niekto by si mohol myslieť, že v rockovej muzike je takýto stage imidž klišé, no práve pri ICE NINE KILLS to prekvapivo celé fungovalo. Veľkým plusom bol od začiatku dobrý a vyvážený zvuk kapely, najmä vzhľadom na to, že sa kapela v tento večer predstavila ako otvárajúca.

Uprostred setu sa v hale nachádzalo už asi 1000 ľudí, ktorí predvádzali skvelú interakciu s kapelou. ICE NINE KILLS neostali len pri pôvodných kostýmoch a na pódium prišli (okrem iného) v kostýmoch smrtky či klauna Pennywise z filmu IT a v rukách so sebou predstavili rekvizity ako sekera či motorová píla.


Setlist ICE NINE KILLS

Stabbing in the Dark
Thank God It's Friday
SAVAGES
Your Number's Up
The American Nightmare
IT Is The End

Ešte pred samotným začiatkom vystúpenia Hollywood Undead do haly ešte stále prichádzali ďalší ľudia a mňa to len utvrdilo v obavách, že viacerí fanúšikovia kapely budú možno sklamaní, že neuvidia set svojej obľúbenej kapely kompletný.

Hala následne upadá do úplnej tmy, ľudia šalejú a z reproduktorov začína znieť intro v podobe vlastnej originálnej verzie refrénu California Love z dielne 2-Paca a Dr.Dre. Hollywood Undead prichádzajú na pódium s miernym meškaním pri tónoch úvodnej sklaby Time Bomb z ich posledného albumu "New Empire, Vol. 1 "(2020). Oproti predkapele nemali také nápadité kulisy na pódiu – zato miestami využili pyrotechnické prvky a hneď od zahájenia vystúpenia to všetko vyvážili kvalitnou show.

Na kapele je znateľné, že sa na rockových pódiách pohybujú nejaký ten piatok a aj bratislavskú Eurovia arénu si podmanili už od úvodných sekúnd. Veľkou zaujímavosťou výstupenia Hollywood Undead je, že s výnimkou bubeníka sa na speváckych výkonoch podieľa celá kapela. Taktiež ma zaujal fakt, že si kapela pri viacerých skladbách medzi sebou strieda hudobné nástroje. Ich verzia rap/rocku s prvkami metalu a punku mi pripomína staršiu tvorbu kapely Crazy Town, ale na vyššej úrovni.

Veľkým prekvapením výstupenia Hollywood Undead bolo, že si na skladbu Comin’ in Hot prizvali jedného z fanúšikov z publika. Ten pred skladbou predviedol krátke „sólo“ na gitare, po ktorom vzápätí do mikrofónu dodal komentár „I‘m drunk as shit, bitch“ za veľkej odozvy z publika.


Fanúšikov kapela Holywood Undead potešila snáď všetkými zásadnými hitmi. Vrcholom prvej časti koncertu boli skladby California Dreaming z albumu „Five“ (2017) alebo Warchild z albumu „Day of the Dead“ (2014). Druhá menovaná sa niesla v rýchlom, dá sa povedať až tanečnom tempe, čo však nijak neukrivdilo kapelnej rap/rockovej povesti.

Vyvrcholenie nadšenia fanúšikov z vystúpenia Hollywood Undead prišlo v podobe prvého prídavku (a z môjho pohľadu najväčšieho hitu kapely) – Everywhere I Go z debutového albumu „Swan Songs“ (2008). Hneď na úvod skladby nechala kapela zaspievať refrén tejto skladby celú halu a pri tomto momente dokonca aj mne naskočili zimomriavky.

Skupina ukončila svoje veľmi pôsobivé vystúpenie skladbou Hear Me Now z albumu „American Tragedy“ (2011) a za potlesku opustila bratislavské pódium.


SETLIST Hollywood Undead :

California Love (2PAC & Dr.Dre) intro
Time Bomb
Undead
California Dreaming
Heart of a Champion
Whatever It Takes
Comin' in Hot
War Child
Empire
Bullet
Day of the Dead

Encore:
Everywhere I Go
Hear Me Now

ICE NINE KILLS a Hollywood Undead poctivo „rozcvičili“ dav v Eurovia aréne, a keď na pódium nastúpila hlavná hviezda večera, show vlastne pokračovala ďalej, akoby len na ďalšom prevodovom stupni. Takmer do troch štvrtín zaplnená aréna vítala hlavnú hviezdu večera a podľa informácií už žiadny fanúšik nečakal pred bránami.

Papa Roach poriadne dupli na plyn a bratislavské vystúpenie rozbehli skladbou Dead Cell z prelomového albumu „Infest“ (2000). Hneď počas nej si mohlo publikum všimnúť, že na svojom klasickom poste po pravici Jacobyho Shaddixa nestojí gitarista Jerry Horton, no mladší brat basáka Tobina Esperance, Anthony. Skalní fanúšikovia Papa Roach sa už pár týždňov predtým prostredníctvom sociálnych sietí dozvedeli, že Jerry utrpel pomerne závažný úraz ruky, ktorý mu znemožnil byť plnohodnotnou súčasťou zostavy na pódiu počas európskeho turné. Vo svojom instagramovom poste zároveň Horton oznámil fanúšikom, že ho bude zaskakovať práve mladší z bratov Esperanceovcov.


Na kvalite výstupenia kapely a na zvuku, ktorý bol, mimochodom, hneď od začiatku setu vynikajúci, to nebolo poznať. Kapela vsadila na istotu a vo svojom vystúpení pokračovala skladbami Blood Brothers a Between Angels and Insects, taktiež z albumu „Infest“ (2000). Prvú z menovaných sme mali možnosť počuť aj na výberovke k známej skaterskej hre „Tony Hawk Pro Skater“ a druhá spomínaná sa v roku 2001 stala obrovským hitom kapely. Pre skalných fanúšikov Papa Roach jednoducho dokonalý úvod koncertu.

Kapela po pekelnom nástupe nadviazala skladbou Renegade Music z posledného albumu „Who Do You Trust“ (2019), ktorá mi trochu pripomína poklonu pre velikánov Rage Against The Machine. Pri tejto skladbe Jacoby schádza z pódia, šplhá sa na zábranu pod pódiom a vytvára super interakciu medzi kapelou a fanúšikmi.

Z posledného albumu pochádza aj nasledujúca „rýchlovka“ I Suffer Well. Táto skladba má priam hardcorový nádych a pod pódiom vzniká prvý mosh pit a circle pit.


Aby toho nebolo z albumu „Infest“ málo, kapela servíruje ďalší, takmer dvadsaťročný hit Broken Home. Ešte pred ním sa však Jacoby opäť prihovára bratislavskému publiku a pripomína, že v roku 2020 sa bude oslavovať 20 rokov existencie Papa Roach.

Keď na jeseň 2019 ohlásili Papa Roach európske turné, Shaddix sa vyjadril, že “...toto turné už je dávno očakávanou záležitosťou – fanúšikovia nás zahŕňajú prosbami o koncertovanie s chalanmi z Hollywood Undead – takže ideme dať ľuďom, čo chcú. V Európe sme zažili niekoľko historicky najlepších shows a tá energia je vždy neskutočná, nevieme sa dočkať!” Kapela to jednoznačne myslela vážne a v koncerte pokračovala s vysokým nasadením. Do úvodného riffu Broken Home si Coby zarepoval refrén skladby Lose Yourself od Eminema a potom to už kapela odpálila na plné gule. 

Po nej sa Jacoby znova prihovára davu a hovorí o tom, že aj on máva občas ťažké rána a dni, a práve hudba mu pomáha v zmene perspektívy a nakopnutí sa do nového dňa. Príhovor uzatvára pripomienkou o smrteľnosti každého z nás – „you never know when you’re gonna go.“ Nasleduje skladba Elevate z posledného albumu, ktorá sa nesie v duchu elektroniky a rapu.

Najnovší album „Who Do You Trust?“ (2019) je popisovaný ako jeden z najviac eklektických albumov z diskografie Papa Roach – ambiciózne pokrýva široké rozpätie zvukov a štýlov. Práve pri Elevate sa tak prejavuje rozpačitosť publika (a hlavne starších fanúšikov) v reakcii na takmer netradične znejúcu skladbu z kapelného repertoáru, no energii a intenzite vystúpenia to nijak neuberá, keďže vpredu to ľuďom poctivo skáče.

Či si Papa Roach túto rozpačitosť stihli všimnúť, sa asi nedozvieme, no podporovalo by to skutočnosť, že po odohraní Elevate Jacoby vyzval celú arénu (a najmä fanúšikov na tribúnach), aby sa pred ďalšou skladbou z najnovšieho albumu postavili a poriadne skákali. Z pódia tak začal znieť ďalší energický hit Feel Like Home a hala sa tak napohľad celkom dobre roztancovala.

Na tohtoročné európske turné sa Papa Roach rozhodli zaradiť do setlistu i akustickú verziu skladby Falling Apart z albumu „F.E.A.R.“ (2015). Tento song som v minulosti mala možnosť počuť aj v originálnom znení a tu môžem len konštatovať, že jeho akustické prevedenie bolo veľmi vkusné, výborne odohrané a odspievané, a davu v aréne poskytlo pár minút na oddych, resp. prípravu pred tým, čo sa kapela ešte chystala rozbaliť.


Po akustickom sete prichádza hitovka Scars z albumu „Getting Away With Murder“ (2004). Pri tejto hitovke sa už riadne rozospievalo aj publikum. Následné sólo na bicích poskytlo zvyšku kapely pár chvíľ oddychu pred dokončením setu a Jacoby zároveň stihol zmeniť tričko za nové, s podobizňou Keitha Flinta z legendárnych The Prodigy.


Ďalšou hitovkou ako stvorenou na masové zapojenie sa publika bola skladba Help z predposledného albumu „Crooked Teeth“ (2017). Tu opäť nastal okamih, keď starší fanúšikovia reagovali a spievali skladbu podstatne menej než mladšie ročníky.

Po takpovediac oddychovejšej časti koncertu kapela znova predviedla energickú show pri skladbe Getting Away With Murder. Počas nej sme viacerí márne hľadali Cobyho na pódiu alebo pod pódiom pri fanúšikoch – ten si totiž našiel cestu na tribúnu a skladbu odspieval tam, medzi fanúšikmi.

Po predminuloročnom tribute frontmanovi Linkin Parku Chesterovi Benningtonovi v Seredi (v podobe vlastnej verzie singlu In The End) tento rok Papa Roach vzdali hold ďalšiemu zosnulému kolegovi, Keithovi Flintovi. Ich originálna verzia megahitu Firestarter od The Prodigy kapele veľmi pristala a do koncertného setu skvele zapasovala. Dav v aréne nezaháľal a počas skladby vytvoril obrovský circle pit. Kapela zároveň nechala niekoľko sekúnd celú plochu v podrepe s následným výskokom (tento koncertný jav zaviedla kapela Slipknot pri ich skladbe Spit it Out). Papa Roach „ukončili“ svoj set obľúbenou skladbou ...To Be Loved z albumu „Paramour Sessions“ (2006).


Po posledných tónoch skladby a krátkej pauze došlo, prirodzene, aj na prídavky. Ako prvý naservírovala kapela singel Who Do You Trust? z najnovšieho, rovnomenného albumu. Táto skladba patrí v rámci nového albumu kapely medzi moje najobľúbenejšie, a jej live prevedenie ma len utvrdilo v názore, že je skutočne dobrým „prírastkom“ aj do koncertného setlistu – i napriek tomu, že podstatná časť arény ju v porovnaní so staršími „vypaľovačkami“ nejako zvlášť neprežívala.

Hneď po tejto skladbe nastal bezpochyby najintenzívnejší vrchol večera, o ktorý sa postaral bezkonkurenčne najväčší hit kapely – Last Resort z albumu „Infest“ (2000). Prvý refrén sme všetci odspievali spolu s kapelou, a mne znova naskočili zimomriavky, tentoraz však oveľa intenzívnejšie než pri Hollywood Undead.

Počas znenia Last Resort bolo jasne vidieť i cítiť nadčasovosť skladby – potešili sa jej úplne všetci fanúšikovia, bez rozdielu veku. Po skončení tak nastali obrovské ovácie a kapela sa slovenským fanúšikom poďakovala.

Papa Roach sa rozlúčili s bratislavským publikom skladbou Born for Greatness z albumu „Crooked Teeth“ (2017). Táto skladba skvele mapuje všetky elementy, ktoré sú obsiahnuté v hudbe kapely –  rap, rock, metal či elektronika – a dobre zavŕšila celý večerný set.


Piatkový bratislavský koncert Papa Roach bol môj v poradí piaty a ich vynikajúcemu vystúpeniu sa opäť nedá snáď nič vytknúť. Výberom skladieb pre koncertný set potešili postupne všetkých svojich fanúšikov, hala sa mnohokrát ozývala kolektívnym spevom a v publiku sa znova objavil aj ananás (ako referencia na Shaddixov typický koncertný účes). Navzdory absencii Jerryho Hortona to v piatkovej zostave Papa Roach zvládli na jednotku s hviezdičkou. Zostáva dúfať, že sa k nám ešte vrátia a ich kvalitné vystúpenie príde podporiť ešte viac fanúšikov. Ja určite budem zas medzi nimi. : )

Setlist Papa Roach:

Dead Cell
Blood Brothers
Between Angels and Insects
Renegade Music
I Suffer Well
Broken Home
Elevate
Feel Like Home
Falling Apart (acoustic)
Scars
The Ending
Help
Getting Away With Murder
Firestarter (The Prodigy cover)
...To Be Loved

Encore:
Who Do You Trust?
Last Resort
Born for Greatness

Použité zdroje:
Foto: Matej Holek