Keď sa z komiksových stripov stane kniha alebo z komiksovej série film, je to pochopiteľné. Nebýva ale bežnou praxou, aby z niečoho takéhoto vznikla skutočne nová metalová kapela, ktorá vydá album rovno pod Century Media. Ako sa to vlastne stalo a ako Belzebubs vznikli sme sa porozprávali priamo s ich tvorcom, fínskym komiksovým umelcom JP Ahonenom.

 

Kedy a prečo si začal s komiksovou sériou Belzebubs?

Belzebubs v skutočnosti začali ako projekt autoterapie. Niekedy v rokoch 2014 - 2015 som bol hrozne vyhorený a trpel som depresiami, ale robil som, čo bolo v mojich silách, aby som stále pracoval. A to aj napriek tomu, že som cítil, akoby som najradšej svoj pracovný stôl vyhodil z okna. Mozog mi nepracoval a fixoval som sa na nepodstatné detaily, na ktorých vôbec nezáležalo. Vedel som o tom všetkom aj v tej dobe, ale je strašne ťažké striasť sa takého pocitu. Hlavne pre perfekcionistu.

Z nejakého dôvodu som sa rozhodol bojovať ohňom proti ohňu a zo svojho dna som sa prekreslil. Zúčastnil som sa výzvy Inktober. Namiesto toho, aby som zdokonaľoval svoje zručnosti, použil som túto výzvu ako ospravedlnenie pre svoje improvizovanie na papieri a ihneď som všetko vešal na internet. Prvá vec, ktorú som načmáral, boli tí dvaja blackmetaloví chlapíci komentujúci logo na tričku (gag so „zaschnutými zvratkami“). A keďže to bola sranda, rozhodol som sa urobiť z black metalu a okultizmu voľnú tému pre celú výzvu. Som si istý, že tie postavy mi naskočili v mysli v dôsledku mojej grafickej novely Perkeros.

Nebol som schopný Inktober dokončiť, ale postavy a koncept v mojej hlave sa ďalej vyvíjali. A veľmi sa mi páčilo publikovať niečo online. Počas leta v roku 2016 som nakreslil okolo štyridsať nápadov a začal ich publikovať jeden po druhom raz do týždňa. Bolo to hlavne pre mňa samého a bol som ohromený, keď som každým týždňom videl viac a viac ľudí naskakovať na palubu ku kapele.


Prečo práve tematika blackmetalovej kapely?

Ako som povedal, začalo to rozmarne, takže ti ani neviem povedať. Ale dobre, som metalista od svojich trinástich a ťahalo ma to počas života k okultistickým a satanistickým témam. Takže, keď sa to tak vezme, je celkom prirodzené, že to takto dopadlo.

 

Chcel si sa pôvodne zaoberať témou celej kapely alebo skôr Sløthovej rodiny?

No, samozrejme, oboma, keďže kapela je Sløthova práca, však? Ale nie je to iba Sløthova rodina, ktorá je v centre pozornosti. Hubbathove a Obesyxove príbehy sú rovnako dôležité.

 

Keď sa pozrieme na tvoje ďalšie práce, zaznamenal som komiksové série o študentoch, žurnalistoch, inej metalovej kapele Perkeros... Vždy vydávaš svoje komiksové série knižne?

Väčšina mojich prác je zozbieraná do knižnej podoby, ale nie všetky. Robím komiksy viac-menej profesionálne už šestnásť rokov, takže mám vo svojej súkromnej zbierke práce všetkých druhov. Villimpi Pohjola, séria o študentoch, je nedeľné okienko vychádzajúce v lokálnych novinách od roku 2003. Je zozbieraná zatiaľ do piatich čísel. Puskaradio bola politická satira, ktorá vychádzala v magazíne Journalist. Perkeros je momentálne moja jediná grafická novela, ktorá sa točí, ako si povedal, okolo progressive-metalovej kapely.

Navyše som robil aj iné série, ktoré mali kratšiu životnosť a navrhol aj zavrhol som viac grafických noviel, ako som si ochotný pamätať. Ale zarobiť si z komiksov je dosť ťažké. Takže som musel robiť aj ilustrátorské práce pre agentúry, vydavateľstvá či učebnice.

 

Veľa tvojich prác sa dá nájsť iba vo fínčine. Perkeros a Belzebubs sú k dispozícii aj v iných jazykoch. Fínsky, anglický, španielsky, francúzsky, grécky a taliansky. Sú tieto komiksy s metalovou tematikou populárnejšie medzi tvojimi fanúšikmi než ostatné?

Villimpi Pohjolaalebo Northern Overexposure, ako som ju preložil, som tiež posunul zahraničným vydavateľom. Ale nikdy sa jej nedostalo žiadnej trakcie. Aj keď sú udalosti a príbehy univerzálne – študentský život a ťažkosti, ktoré sa počas života vyskytnú sú celkom výpovedné – realizácia je ťažšia. Ešte raz pripomínam, že je to kompilácia ústrižkov z novín, a tak sa to niektorým asi zdá až príliš fínske. Možno to začnem prekladať na Webtoon. Uvidíme.

 

Očakával si, že bude séria Belzebubs taká populárna?

Skutočne nikdy.


Kto a kedy prišiel s nápadom spraviť z nich skutočnú kapelu a vydať album?

Belzebubs bol môj prvý online strip, takže mojou pôvodnou myšlienkou bolo vyblázniť sa s vecami okolo, ktoré sa v tlačenej podobe robiť nedajú: zvuk, hudba, animácie, prepájanie, rôzne metódy rozprávania, a tak ďalej. Pôvodne som zamýšľal spraviť sám dvadsaťsekundový klip ako úryvky z ich videoklipov a živých vystúpení. Ale keďže som nikdy nemal dostatok času, nikde som s tým nepohol.

Našťastie, jeden môj kamarát-muzikant za mnou prišiel s rovnakým nápadom a chvíľu sme sa s tou myšlienkou pohrávali len my dvaja. To bolo vlastne ešte predtým, než začali Belzebubs vzrastať. Ale čoskoro sme cítili, že si to zaslúži viac. Tak sme dali dokopy jadro kapely, postúpili k nahraniu dema ako každá iná kapela a poslali sme ich do Century Media. A teraz sme tu.

Belzebubs možno začali spontánne, ale svojím spôsobom prichádzali veľmi dlho. Kedysi som veľmi chcel vytvoriť projekt kombinujúci metal a komiks, ale nikdy sa to nestalo. Potom, keď som pracoval na Perkeros, myslel som, že by to mohlo byť ono. Ale koncept opäť zlyhal. Teraz som znovu zacítil príležitosť pri Belzebubs. Rozhodol som sa dať tomu ešte jednu šancu. Pred celým tým projektom som bol taký vyhorený a v koncoch, že som plánoval skončiť svoju komiksovú kariéru a sústrediť sa len na prácu ilustrátora na voľnej nohe.

Napriek tomu, že osud mi nadelil tento raz lepšie karty, stále si to vyžaduje mnoho práce a obety, a to nielen odo mňa, ale od každého zúčastneného. Je to skutočne práca z lásky, pretože tento šialený projekt robíme s našponovaným rozpočtom a na naše vlastné riziko. Myslím, že ľudia budú prekvapení, keď jedného dňa všetko odhalím. Ale snáď to nebude tak skoro. Takže aj keď ma sem-tam iritujú falošné obvinenia a analýzy, robím všetko, čo je v mojich silách, aby som sa nad to povzniesol a sústredil sa len na svoju prácu.

 

Čo si myslíš o nálepke Gorillaz black metalu?

No, je prirodzené, že sa ľudia snažia prirovnávať vždy, keď sa stretnú s niečím novým. Ale ja preferujem pohľad na Belzebubs ako na ako takých. Držíme hlavy dole a sústreďujeme sa na vlastnú víziu, takže nevidíme potrebu spájania s Dethklok či Gorillaz a podobne.

 

Môžeme očakávať aj ďalšie knihy o Belzebubs?

Áno. Ako náhle bude dostatok materiálu, začnem dávať dokopy druhú kompiláciu.