Po roku nás v stredu 27. aprila 2016 poctili svojou návštevou Ukrajinci JINJER, cestou naložili v Košiciach WASTAGE a aby toho nebolo málo, z Trnavy si doviezli FISHARTCOLLECTION. Celý tento zájazd dotiahli do bratislavského Randalu, kde už na nich čakali netrpezliví fanúšikovia. Aj keď som čakal, že ich bude podstatne viac, na výnimočnosti večera to nič neubralo.

 

Akcia začala večer pár minút po pol deviatej, prví sa na pódium postavili trochu netradične Wastage. Pre domáce publikum zrejme neznáma kapela. Napriek tomu sa neľahkej úlohy rozkývať dav ujali veľmi statočne. Na ich vystúpeniach som si zvykol, že ho vždy odohrajú na vysokej úrovni, takže v tomto smere nijako neprekvapili. Ďaľšou pozitívnou vecou je, že sa neuspokojujú s vydaním jedného albumu a koncertovaním s ním do nemoty, ale postupne svoj set počas jednotlivých koncertov obmieňajú a dopĺňajú novými vecami. Tentokrát to bola novinka New Age, ktorá bude súčasťou ich ďalšieho albumu. Nechýbali ich časom overené veci ako Let me go, samozrejme, s albumom rovnomenná skladba Slave To The System či pieseň No Way Out, ku ktorej nedávno vydali aj videoklip. Po Bohušovej  otázke, či máme radi Machine Head, nasledoval opäť Davidian. Pod pódiom mali, žiaľ, asi len toľko ľudí koľko v Ružomberku, čo v podstatne väčšom klube pôsobilo prázdnym dojmom. Napriek tomu to nevzdávali, hlavne na Bohušovi bolo vidno snahu komunikovať s publikom rôznymi gestami a neustálim pohybom, išiel naplno, ako keby hral pred aspoň 300 ľuďmi. Ku koncu setu sa im podarilo dostať ľudí do správnej nálady, aj keď zatiaľ boli všetci statickí, kapelu odmeňovali aspoň aplauzom. Ako som sľúbil, veľká pochvala patrí Bohušovi okrem oduševneného vystúpenia aj za progres vo výbere trička, len tak ďalej.

 .

Setlist: Let Me Go, Away From The Darkness, I Walk Alone, Slave To The System, New Age, Davidian, You Can't Stop, Game, No Way Out, Right Now

 

Druhí prišli na pódium hardcoráci Fishartcollection. Na pódiu sa vynímala bedňa s ich logom - kostra ryby s tykadlom. Kapela po inštrumentálnej stránke celkom zdatná, aj keď chvíľku trvalo, kým sa správne nazvučili. Zaujímavé bolo aj to, že majú jedného člena, ktorý hrá na harmoniku, aj keď teda dosť veľkú časť setu sa len vlnil na pódiu v rytme. Čo sa týka vokalistu, bolo badať určité medzery, miestami výborne ťahal svoje pasáže s dobrým hlasom a miestami ho nebolo skoro vôbec počuť. Medvediu službu mu tam do istej miery robil aj harmonikár, ktorého tiež občas nebolo počuť, občas ho počuť bolo a niekedy sa zvuk harmoniky a vokalistov spev navzájom prehlučovali. Napriek tomu si set riadne užívali, hlavne spevák, ktorý zo dvakrát skočil medzi ľudí pod pódiom. Prvýkrát svojím skokom skoro skolil pár fotografov, našťastie sa mu stihli vyhnúť, zaskákál si s fanúšikmi a vydal sa na okružnú jazdu okolo Randalu až kdesi za zvukárovu klietku. A keď sme už mysleli, že sa asi nevráti, tak nabral kurz späť k pódiu. Z ich tvorby odzneli skladby v slovenčine z ich nového EP Pretlak ako Pešavár, Nedá Sa Svietiť či Sedem Smrtelných  a okrem toho pridali aj pár anglických skladieb z albumu In Oil ako Swan song či Follow.

 

Niečo pred jedenástou to všetko vypuklo. Na pódium prišla štvorčlenná zostava s atraktívnou potetovanou Tatianou na čele. O inštrumentálnu stránku sa postarali Roman Ibramkhalilov (gitara), Eugene Kostyuk (basa), Dmitriy Kim (bicie), ktorí okrem toho, že stíhali riadne nakladať, tak basák ani gitarista nemali problém si raz za čas ťapnúť s niekým z publika. Vytvárali výborný základ pre Tatianin vokál, ale povedzme si úprimne, aj tak takmer celé publikum (nielen mužské) malo oči iba na nej. Mylná predstava o nej ako krehkom žieňati sa rýchlo rozplynula a hneď každý pochopil, kto je tu pánom situácie. Najprv jej síce čistý vokál veľmi nešiel, evidentne sa nepočula, ale screaming a growling jej išiel ako motorová píla. Našťastie sa veľmi rýchlo rozospievala a behom dvoch - troch skladieb jej už naozaj nebolo čo vyčítať. Klobúk dole musím zložiť pred jej výdržou, ktorú mala aj napriek zranenej nohe. Na pravom kolene mala fixátor a evidentne jej to dosť spôsobovalo bolesti, niekoľkokrát si počas setu musela sadnúť a tak odspievať pár skladieb. Aj keď to bolo na radosť publika, keďže bedňa, na ktorej sedela, bola tak pol metra od prvého radu.

 

Zo skladieb sme mali možnosť počuť Scissors, Words Of Wisdom, Cloud Factory, ale aj ich asi najznámejšiu Sit Stay Roll Over. Časť textu "Crash bones, chrash, chrash bones" a pohľad na jej nohu vo fixátore vyvolávali zmiešané pocity. Napriek ich parádnemu setu by som našiel jednu chybičku. Na to, aké to bolo našľapané, to ubehlo pocitovo veľmi rýchlo, avšak vzhľadom k zdravotným problémom speváčky to predĺžiť nešlo, to je pochopiteľné. Takže Tatiane želáme skoré uzdravenie a dúfame, že ich v našich končinách opäť čoskoro uvidíme.

 

Fotila Alena Červeňanská.