Sobota 26. októbra bola v levickom Erku opäť metalová s ďalším METAL UNLEASHED. Tentokrát kapelná ponuka pozostávala okrem ACHSARU, ktorí ako domovská kapela a organizátor, samozrejme, nemohli chýbať, z ďalších troch slovenských skupín. Tými boli martinská ABIÓZA, bratislavskí GUARDIANS OF ASGAARD a dunajskostredskí APRIL WEEPS.


Prvý set mal začať o devätnástej, no došlo k miernemu časovému posnunu, približne pätnásť minút. Vtedy sa na pódium malého klubu postavila Abióza. Kapelka funguje ešte dosť krátko oproti ostatným, takže o nich toho zatiaľ nenájdete veľmi veľa.

 

Ale minimálne by ste po zhliadnutí ich živého vystúpenia skonštatovali, že hoci na internete uvádzajú svoje žánrové zaradenie ako hardcore, skôr sú lepšie zaraditeľní k death metalu. Teda, aspoň nám to tak znelo. Každopádne, chalani podali skvelý výkon a boli dobrým prvým chodom večera.


A potom sa od Dunaja doplavil do Levíc drakkar s bratislavskými Vikingami Guardians Of Asgaard. Set tejto skupiny bol tiež poznačený meškaním. Kvôli časovému sklzu dokonca ani nestihli odohrať všetky naplánované skladby a publikum z toho nebolo veľmi nadšené, lebo kapela zožala skutočne dobré ohlasy. Dokonca padali chvály, že keby niekto stál vonku a nevedel, že v klube hrá tribute kapela Amon Amarth, aj by si myslel, že je tam švédsky originál.

 

Pravdupovediac, občas som tiež len tak na chvíľu zavrela oči a mala som dojem, akoby som namiesto Flaviovho spevu počula ten Johana Hegga. Hudobná zložka v podaní Mareka, Michala, Mareka a Daniela, samozrejme, nijako nezaostávala a to i napriek tomu, že mali mierne technické problémy. Tie však nijako neovplyvnili výkon ani jedného z nich.

 

Chalani zostavili svoj setlist zo starších i novších skladieb Švédov. Medzi inými odzneli napríklad As Loke Falls, Shield Wall, Destroyer Of The Universe (pred ktorou vokalista Flavio hovoril o tom, že po pomalej Runes To My Memory prišiel čas na niečo také rýchle, že bubeník Marek už za seba hľadal náhradu, lebo umiera) a set zavŕšili s Guardians Of Asgaard, skladbou, podľa ktorej sú pomenovaní.


Už to, že sa April Weeps podarilo všetkým napratať na malé pódium z paliet, bol malý zázrak. Na ich set sme si však museli počkať, lebo kvôli tomu, že ich sprevádzali technické problémy, mali najdlhšiu zvukovú skúšku zo všetkých prítomných. A časový sklz sa potom ešte natiahol. No nikomu to neprekážalo, lebo sa oplatilo čakať. Hoci po odohraní prvej skladby sa im vyskytol ďalší problém s prasknutou strunou, ale ten rýchlo vyriešili a pokračovali ďalej.

 

Zostava všetky odohrané skladby vybrala z aktuálneho albumu z minulého roka Comma. Odznelo z neho sedem skladieb, pričom prídavok Extirpation si od nich vypýtali fanúšikovia. Medzi ostatnými odzneli napríklad Palingenesis, Terminal Rumination Of A Broken Soul či A Way Of Mind.

 

S celkovým časovým posunom asi hodinu, ktorý sa v priebehu večera nazbieral, ako čerešnička na torte dostali priestor na pódium Achsar. Samozrejme, priestor pod pódiom bol počas ich setu naplnený najviac, keďže sa hralo v ich domovskom meste. A spôsobili aj najväčší kotol. Dokonca došlo i k nejakým tým circle pitom, pričom zopár z nich vyvolala samotná kapela.


Predchádzajúce kapely všetkých prítomných rozohriali a čo oni začali, Achsar dokončili. V ich setliste nesmeli chýbať Lost In Dungeons Of Ungor-Hel, Loud And Proud (počas ktorej si skupina vyžiadala čo najviac kriku od publika), Old Tavern Song (ktorú venovali k narodeninám ich kamarátovi Oliverovi) a úplne poslednou skladbou, ktorá od nich odznela, bola Pivo Pivo, slovenská verzia notoricky známej Beer Beer od fínskej kapely Korpiklaani. Pred poslednou skladbou Achsar dokonca žartovali, že nerátali s toľkými žiadosťami o prídavky a jej záver gitarista Michal dohral s uchom krígľa s pivom na krku gitary.

 

Opäť išlo o výbornú akciu plnú skvelej hudby a zábavy. Po technickej stránke sa našli nejaké tie chybičky. Napríklad už spomínané problémy April Weeps, počas setu Guardians Of Asgaard zase bolo niekoľkokrát počuť pískanie odposluchu. Veľakrát sa zároveň pri nich stalo, že Flaviov hlas takmer nebolo počuť, zostal prehlučený nástrojmi. Nebolo to celkom vyladené. No v priebehu večera sa zvuk ako-tak zlepšil. A aj tentokrát sa mi zdalo, že bolo príliš veľa hlučnosti na taký malý priestor. Neraz mi nepríjemne zadrásalo ušnými bubienkami. Ale takéto nedostatky vyrovnala celková atmosféra, ktorú vytvorili nielen kapely, no i všetci prítomní fanúšikovia.