Bola obyčajná pracovná streda. Sedel som za počítačom, písal článok, popritom som sa zoznamoval s novou hudbou a sem-tam som skontroloval nástenku na Facebooku. Vyskočil na mňa príspevok od JAKUBA TIRČA – slovenského hudobníka – a jeho kapely IONS. Zdieľal zahraničný blog s najlepšími albumami roka 2019, v ktorom bol zaradený a chválený práve minuloročný Jakubov počin s rovnomenným názvom Ions. Spomenul som si, ako som pred pár mesiacmi počúval nahrávku od rána do večera v nekonečných opakovaniach a postupne sa vo mne opäť prebudili blažené pocity z tohto obdobia.

Nerobím to často, ale v tomto prípade som spravil výnimku. V blogu bola menšia chybička autora, na ktorú som Jakuba upozornil, a bola to práve jeho reakcia, ktorá ma primäla, aby som mu napísal aj osobne do súkromnej správy. Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou, aby tak skvelý a, nebojím sa tvrdiť, aj svetový, album získal viac zaslúženej pozornosti, než sa mu dostáva. Z ponuky na rozhovor bol podobne ako ja nadšený aj Jakub – mimochodom, aj gitarista skupiny HEĽENINE OČI –, a tak si tento, dnes už Slovensko-český projekt, predstavíme bližšie.

Ahoj Jakub. Pred projektom IONS si vydal pod svojím menom EP-čko (Extended Play) Introspection. Písal sa rok 2016 a celkovo išlo o štyri skladby. Tam sa v podstate zadefinoval aj sound projektu. Ako by si hudbu charakterizoval?

Nazdar. To je vždy najťažšia otázka. Mám výhodu, že pojem prog metal viac-menej zahŕňa čokoľvek. Ak si dobre pamätám, vtedy som to vnímal ako prog nenápadne inšpirovaný post-rockom a ambientom. V podstate toho sa držím doteraz, akurát sme trocha pritvrdili a pridali nejaké synthy, vocodery, začali trocha inak ponímať spevové linky a pod.

Introspection bol pôvodne čisto inštrumentálny. Kde nastal zlom v pridaní vokálov?

Myslím, že som v tej dobe dookola počúval GOOD TIGER a Elliotova farba hlasu sa mi nejak vryla pod kožu. Keď si to spätne pustím teraz, netuším, čím mi to pripomenulo Shortyho. Možno svojou špecifickosťou a vyššími linkami. Každopádne, skúsili sme nahrať titulnú skladbu Introspection, potom sa to rozrástlo na celé EP, potom na celý ďalší album, až nakoniec na celú novú kapelu.

Si z Prešova, ale momentálne pôsobíš v Prahe. To sa pravdepodobne podpísalo aj na zostave kapely. Mohol by si bližšie predstaviť minulých aj súčasných členov?

Je to asi prvýkrát, kedy som dal dokopy kapelu z menej ako troch miest (ale o to viac krajín). Prakticky my so Shortym to spolu držíme už od roku 2016. Christopher Géci nahral bicie na oba naše doterajšie počiny, avšak live zostava momentálne vyzerá trochu inak.

Na bicích hrá Karolína Uherčíková, a zo staršej zostavy OBLIGOD sme ukradli Dávida Gašpára na gitaru a Jiřího Horáka na basu. Je celkom fascinujúce sledovať, čo z toho pomaly rastie a ako sa pomaly ukazuje, akým zvukom sa to bude uberať naživo. Myslím, že to bude mať silný vplyv aj na nové skladby.

Neplánujete natočiť video, kde ako kapela hráte v jednej miestnosti naživo? Takéto „sessions“ sú medzi fanúšikmi veľmi obľúbené. Predsa len ide o intímnejší a intenzívnejší zážitok z počúvania.

Presne to plánujeme spraviť, možno tri alebo štyri skladby, medzi ktoré určite zaradíme aj niečo nové. Keďže koncerty už teraz pred letom nestihneme, sústredíme sa práve na toto.

 


spustiť videospustiť video

Obálky obidvoch albumov robil Adam Pizurny. Vo videu si spomínal, že na seba farebne a tematicky nadväzujú sčasti aj preto, aby si spojil tvoj sólo projekt Jakub Tirčo a IONS. Ako vznikali a ako prebiehala spolupráca s Adamom?

S Adamom som celkovo spolupracoval trikrát a vždy som mu nechal voľnú ruku. V čase, keď riešim obálku albumu, mám už svoje skladby tak opočúvané, že si to niekedy neviem graficko-hudobne spojiť. Mám tak ledva predstavu o nejakej farebnej schéme, ktorej by sme sa mali držať. Posledný artwork (na tohtoročné Noises&Colours EP) je trochu abstraktný, tak sme si poposielali o niečo viac veľmi podobných návrhov a hľadali tú správnu emóciu.

Pri nahrávaní albumu Ions boli skôr napísané texty alebo zložená hudba?

Zatiaľ sme neexperimentovali s opačným poradím, takže vždy to bolo tak, že najprv hudba, potom sme jemne poupravovali aranže podľa spevov a postupne robili texty. Hlavne, samozrejme, Shorty, ja sa v oblasti textov necítim až tak doma, ale raz za čas niečím prispejem. Väčšinou napíšem tak slohu a pol a stratím pojem, o čom som písal. Preto vlastne robím progresívnu hudbu – strata koncentrácie po štyroch taktoch a bum, niečo nové! V textoch by som s týmto prístupom asi moc nepochodil.

O čom je album tematicky?

Vždy, keď padne táto otázka, idem na Facebook a opýtam sa Shortyho. Aj moja mama mi stále vraví „Ako môžeš nevedieť, o čom spievate?“. Pre mňa sú to dva úplne odlišné svety. Aj keď počúvam cudziu hudbu, sústredím sa skôr na ten inštrumentálny vibe a iba sem-tam zachytím slovíčko, ktoré mi pomôže vytvoriť si nejaký pocit zo skladby, ale reálna tematika skladby je na 99% úplne iná.

IONS nemal nejakú tému, ktorá by album prepojovala tematicky. Môj obľúbený text je v skladbe At The Eleventh Hour, ktorý hovorí o obetiach samoupálenia ako Ján Palach, Ján Zajíc a pod. Podobne by sa dala vnímať skladba Hero, ktorá je o hrdinoch ako investigatívni novinári, svedkovia a pod., ktorí často obetujú svoju bezpečnosť, aby bojovali za lepšiu budúcnosť.

 

V jednom článku si dávnejšie spomínal, že si album mixoval sám a o mastering sa postaral Ermin Hamidovic. Aký je medzi tým rozdiel a koľko ti táto činnosť zabrala času?

Reálne mi to vždy zaberie niekoľkonásobne menej času, ako sa navonok zdá. Len si nechávam dlhé odstupy. Vždy niečo v post-processingu ešte dotvorím, uberiem, nechám to odležať, venujem sa medzitým niečomu inému a pod. Na konci to pošlem na mastering (s výnimkou teraz plánovaného Noises&Colours). Kedže mixujem cez svoj dočasný master bus, cez ktorý sa to snaží znieť približne ako finálny zmastrovaný track, tak môže byť rozdiel pre niekoho zanedbateľný, ale pre mňa je podstatný. Najmä keď to mastruje Ermin, vždy mi podá pomocnú ruku, ak je ešte v mixe treba niečo opraviť. V tejto fáze je to už vždy rýchle a profesionálne.

Pri počúvaní tvojho albumu mi najviac napadá spojenie s kapelou TESSERACT – inštrumentálne aj vokálne. Kde si čerpal inšpiráciu pri skladaní hudby?

Zaujímavé je, že TESSERACT počúvam dosť málo. Ale viem si predstaviť, ktoré pasáže/prvky môžu ľudom evokovať podobnosť. Spätne si už asi nedokážem vybaviť, čo boli moje najsilnejšie vplyvy, ale určite je mojou dlhodobou inšpiráciou DEVIN TOWNSEND. Moja niekdajšia obsesia s DREAM THEATER určite zmenila moje vnímanie hudby do budúcna. Myslím, že LEPROUS, OCEANSIZE, PERIPHERY, THE CONTORTIONIST, DAVID MAXIM MICIC, rôzne indie ako DEERHUNTER, ALT-J a elektroniky ako BOARDS OF CANADA alebo JON HOPKINS sa určite nejakým spôsobom podpísali na zvuku a štruktúre IONS.

A čo tvoje hudobné vzory?

V dnešnej dobe to už nie sú ani tak individuálne osobnosti, ako celé kapely a ich sound. K mnohým kapelám som sa dostal vďaka tomu, že ich mastroval Ermin a mixoval Nolly, ako napr. HAKEN alebo NORTHLANE. Veľa z nich som poznal iba tak naoko. Okrem nich sa cítim momentálne dosť inšpirovaný MESHUGGAH, VOLA, VENNART, TIDES FROM NEBULA, atď.

Sleduješ domácu metalovú scénu? Máš nejakú kapelu, na ktorej nový album sa vyslovene tešíš, alebo si sa tešil v nedávnej minulosti?

Priznám sa, že som v tomto mierne pozadu a niekedy som to sledoval viac, čo je fakt škoda, pretože kvalitného metalu je tu stále viac. Trochu poznám indie/elektronickú scénu, trochu sledujem post-rockovú scénu. Z metalovej sa veľmi teším na ďalší SYMBIOSIS, na druhej strane je škoda, že už nefunguje BRAINSCAN. Práve mi beží nový album od MORNY a nechápem, prečo ma to tak dlho obchádzalo.


Ktoré hudobné žánre sú ti najbližšie? Máš nejaké guilty pleasure?

Spotify mi za rok 2019 vyzradil takéto poradie: Djent, Modern rock, Post-rock, Indietronica, Progressive metal. Myslím, že veľa vecí, ktoré počúvam, nie sú primárne djent, iba je to nejaká podškatuľka, ktorá sa vyskytovala vo všetkých iných žánroch. Moje guilty pleasures sú jednoznačne synthwave, ambient electronica, rôzne lo-fi, downtempo, indie rock, indie pop a pod.

Takže ti, predpokladám, neunikol seriál Stranger Things alebo film Drive, v ktorých je dominantným elementom práve synthwave hudba.

Stranger Things je super! Drive som ešte nevidel, ale keď to tak spomínaš, musím si to pozrieť!

Ako si na tom s filmovou hudbou všeobecne? Máš obľúbené soundtracky, na ktoré nedáš dopustiť? A čo inšpirácia z nich?

Pozerám veľmi málo filmov, ani sám neviem prečo, čiže soundtracky až tak nepoznám. Raz som sa vďaka OCEANSIZE dostal k soundtracku Invisible (2007) a objavil zopár nových vecí. Myslím, že samotný film nebol nijak svetoborný, ale hneď v úvode zaznelo Music For A Nurse od OCEANSIZE. Breaking Bad a Stranger Things majú skvelý výber hudby, ak sa to dá považovať za seriálový soundtrack... Každopádne, hlavný spôsob objavovania hudby je pre mňa cez Spotify. Algoritmy ma poznajú až príliš dobre. Potom cez odporúčania od ľudí s podobnými chuťami a keď niečo zaujímavé niekde hrá, okamžite zapnem Shazam. Zo soundtrackov teda fakt iba minimum.

Dokážeš si predstaviť, že by sa z IONS stal projekt vhodný pre rádiové stanice?

Čo ja viem. Nikdy to nebola moja priorita. Som veľmi rád, ak sa sem-tam objavíme v nejakej relácii alebo internetovom rádiu, ale tvoríme hudbu, ktorá sa skôr páči menšine ľudí, ktorá si to medzi sebou posiela a zdieľa. Ak sa náhodou niečo podarí, budem rád, ale nechcel by som sa na to sústrediť.

Aký máš vzťah k rádiám, slovenským aj zahraničným? Je niečo, čo podľa teba na Slovensku z tohto pohľadu chýba?

Na rockových rádiách, v Česku aj na Slovensku, počujem častejšie hity 90. rokov, než čokoľvek nové. Akože, baví ma Enter Sandman, November Rain až tak nie, ale chcel by som z rádia dostávať niečo mienkotvorné aspoň z aktuálneho desaťročia. Na druhej strane, nemôžem povedať, že mi to vyslovene „chýba”, pretože mám vlastné zdroje, kde nachádzam hudbu a rovnako to majú aj iní ľudia, ktorí mne podobnú hudbu vyhľadávajú. Každopádne, myslím si, že Headbanger FM robí najviac pre našu metalovú scénu a často je teda Rádio FM aj jediné, čo si vypočujem, keď už náhodou šoférujem. Aj keď, paradoxne, málokedy kvôli metalovej hudbe. Sem-tam sa ešte snažím zapnúť Rádio Devín, ale ostatní mi ho vypnú.

 
spustiť videospustiť video

Nedávno ti vyšiel singel Polarized pod tvojím menom. Chceš s ním tematicky alebo hudobne pokračovať v EP-čku Introspection alebo pôjde o niečo nové?

Myslím, že nové EP je výrazne iné. Ide o inštrumentálne skladby, jemnejšie, dosť ovplyvnené synthami, jednoduché melódie, ale vždy s takým progresívne post-rockovým podtónom. Pravdepodobne sa časom bude moja sólo tvorba a IONS viac a viac odlišovať a hádam sa tým postupne objasní ten chaos, že som „Jakub Tirčo“ akoby premenoval na „IONS“, a teraz pokračujem v oboch, a ešte to dokonca funguje pod jednou Facebookovou stránkou.

Pri tvojej novej skladbe ešte zostanem. Jej „vibe“ je od prvotných tónov veľmi pozitívny, miestami trošku čarovný až rozprávkový, zasnený. Môžeš viac priblížiť myšlienkové pochody a pocity pri nahrávaní? Prípadne posolstvo skladby?

Polarized je v podstate prvá inštrumentálna skladba, ktorú som dal von po dlhej dobe, kedy som chcel spraviť inštrumentálny release. Prakticky to, čo je z nej najviac cítiť ako silné synthy alebo zasnené vrstvy v pozadí, neboli last-minute post-produkčným rozhodnutím, ale všetko to tam už bolo zakomponovávané, odkedy som kus po kúsku skladal prvé melódie. Preto som aj často taký samotár v skladaní hudby, pretože mám špecifickú predstavu o melódii a taký zvláštny nekoordinovaný systém, ako od toho odídem, potom si to počúvam a staviam na tom. Často z toho niečo nakoniec vyjde (alebo nevyjde) a na základe pocitov, ktoré to vo mne vo výsledku vyvoláva, si k tomu potom priradím nejaký zmysel. Čo som tým chcel vlastne povedať. Ak by som si sadol k Macbooku s gitarou a povedal si “teraz idem písať o konkrétnej veci”, napríklad ako nanobiotechnológia ovplyvní ľudstvo o tisíc rokov, vedel by som byť priamočiarejší v tom, čo je posolstvo mojej hudby. Ale takto vlastne neviem, čo robím, iba sa nejako svojimi podvedomými “automatizovanými” procesmi dopracujem k výsledku a niekedy ani neviem, čo ten výsledok znamená. :)

Chystáš s kapelou IONS v roku 2020 niečo nové? A čo živé vystúpenia?

Určite plánujeme živé vystúpenia ešte v 2020. Uvidíme, či niečo stihneme ešte pred letom, ale skôr to vidím až na jeseň. Pred letom sa však určite chceme povenovať singlom, ktoré máme nahraté vopred a postaviť na nich sound novej kapely. Veľmi sa na to teším!