Mother môže byť pre niekoho presne taký ten pompézne nahratý, avšak úplne impotentný, sterilný, zubokazný a obezitu spôsobujúci opus, totálne bez akejkoľvek invencie alebo výraznejších vrcholov či hitíkov. Pre iného je to chytro vystavaný, zmysluplný, kulantne vytvorený, skvelo nasnímaný a onanovačne odsýpajúci metalový napínač, ktorých je na dnešnej kovovej scéne ako ekonomických migrantov z Monte Carla. A keď sa konečne objaví, tak ho niektorí mentálne atrofovaní jedinci pošlú okamžite do modrých čísel bez toho, aby si minimálne uvedomili stále zdanlivo orateľnú Marie Brink a jej hrmotný doprovod s na špičke stojacim honeľníkom šiestich strún Chrisom Howorthom.

Väčšina mladých hudobníkov sa snaží o naplnenie určitého kánonu, ku ktorému sa svojou tvorbou hlási. In This Moment patria k tým, ktorým sú, naopak, nejaké pravidlá ukradnuté a štúdio chápu predovšetkým ako ihrisko s nekonečnými možnosťami. „Hravosť a rôznorodosť“ je pre ich tento siedmy opus kľúčové slovné spojenie, ďalším by mohlo byť napríklad „nepôvodnosť“ a možno aj „priemernosť“, ale to už by sme zašli priďaleko, lebo v tomto momente sú viac ako len priemerní. Zatiaľ čo v minulosti pôsobili ich abstraktné metalcoreové koláže s hard-rockovým smradom a továrenskou príchuťou príliš nepreniknuteľne a ľúbivo, tak Mother prekvapuje už od úvodnej skladby svojím iným prístupom, zase trošku iným ako na predchádzajúcej doske Ritual a napriek tomu skoro až šokujúcim, aj keď očakávateľným. Sound, ale aj samotná hudba prenesie fans do rituálnej nadstavby samotnej matky zeme. A tak si len sám pre seba kladiem otázku, prečo by takto nemohol znieť moderný metal alebo metal súčasnosti?



A sám pre seba si aj odpovedám, asi nemohol! ... a prečo? Mohlo by sa povedať, že In This Moment prišli na scénu k svojej smole trochu neskoro. Keby boli roky deväťdesiate, užili by sme si trochu viac tej ich dobre mienenej metalovej srandy a ani by nevadil ten továrenský smog, ani ten metalcoreouvý oder či gotická štylizácia. Začať album lodnou trúbou z Titanicu a druidským šepotom v intre „The Beginning“ a pokračovať coververziou „Fly Like an Eagle“ od Stevea Millera, je ako strčiť hlavu do cirkulárky. Obrovská odvaha alebo totálna hlúposť, ale svojsky poňatý cover hovorí, že to prvé je správne. Pekne sa rozbieha, úžasne graduje a zaujímavé aranžmány robia z toho úvod ako hrom. Ďalšie trištvrteminútové anjelské interlúdiium „The Red Crusade“ skvelo sekunduje úvodnej deklamácii Marie Brink v autorskej „The In-Between“, ktoré prehupne konečne do krutej smršte podkreslenej striedajúcim skresleným a anjelským vokálom a končí krehko, až človeka jebne. Štylisticky táto skladbička zapadá do šuflíka medzi hity „Blood“ a „Whore“. Teraz pri striktne globálnej ochrane životného prostredia sa mi z tých nekonečných továrensko-metalcoreových variácií trochu robí zle, ale treba ísť ďalej, a tak vyslovene popovou „Legacy“ trochu odľahčujú moment prekvapenia a jej krehkosť dáva pocit jedinečnosti, ale aj tuctovosti. Avšak v najlepších momentoch tejto placky začínam veriť, že dvojica Maria Brink a Chris Howorth to jednoducho konečne dokázali. S rituálom sa otočili správnym smerom a ich crossujúca tvorba od hard-rocku cez kovovú alternatívu až po továrenské zvuky vás nenechajú chladným, solídne melódie dokonca aj zaujmú, aj keď na Matke sú až tri coververzie, a tou ďalšou je „kráľovnino“ štadiónové skandovanie „We Will Rock You“ zaodeté do moderného industriálneho hávu s featuringom Lzzy Hale a Taylor Momsen z Pretty Reckless. Za mňa... geniálne, veď prerábok v industriále so ženskými vokálmi je ako šafranu. A to prichádza titulná „Mother“, ktorá to obracia do exteriéru pochodového rytmu s burácajúcim refrénom. Skvelá je aj ďalšia „As Above, So Below“, ale atmosférická „Born in Flames“ je len taká symfo výplň, s prekrásnymi vokálnymi linkami. A práve pre tento vokál by si ich človek v záplave iných kapiel nesplietol. „Brinkačka“ sa urputne snaží za pomoci plastických chirurgov, tonou mejkapu a pušapiek udržať strie, atrofiu a krásu v medziach pichateľnosti a pri zbežnom vneme, ale aj pri hlbokej analýze, sa je to zjavne darí. Dokonca pár momentov z tejto dosky by som aj doporučil na vokálne cvičenia v ZUŠkách. „Hunting Grounds“ excelujú vokálnym duelom s Joe Cotelou z Ded. Duní na všetky strany a súhra vokálov je priam geniálna. Celé toto potešenie končí epickou „Into Dust“ s klavírnym doprovodom a nadpozemským vokálom slabo podkreslenými atmosférickými samplami venované všetkým kornatejúcim heterosexuálnym panicom s "proklatě" rýchlymi pravačkami. Nádherný záver rôznorodého opusu.

spustiť videospustiť video

Vkus In This Moment je skvostný, ale príliš americký a hlavne niekto by to mohol brať ako revival, i keď táto kapelka za Veľkou mlákou výrazne boduje a možno ďalším album aj dobyje celý svet. Takže?... budete sa biť o mash-up Nine Inch Nails vs. Halestorm vs. Evanescence? Asi nie... alebo áno?

Moje hodnotenie:

In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 1In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 2In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 3In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 4In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 5In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 6In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 7In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 8In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 9In This Moment a ich nová Matka (recenzia) - 10