Kapelám moderného metalu z východu sa u nás evidentne páči. Svedčí o tom aj množstvo návštev na našom území. Vystúpenie JINJER sme si 20. júna v bratislavskom Randali užili spolu s kapelami SINOPTIK a MOFOKILLER. Line-up mala pôvodne doplniť aj Tristana, žiaľ, ich spevák mal autonehodu v zahraničí, takže z tohto dôvodu svoju účasť odriekli. Dúfajme, že nehoda nebola vážna a bude bez následkov. 

 

Každá kapela hrala to svoje, úplne iné ako tá ďalšia. To, či to do seba zapadalo alebo nie, je vec každého fanúšika, ktorý sa koncertu zúčastnil. Isté je však, že od kapely ku kapele to gradovalo a nad všetkými stáli Jinjer.

 

Celé to odštartovali Mofokiller. Tí sa predstavili vo vynovenej zostave, do ktorej pribudol bubeník Anton Samokhvalov a gitarista Miro Bitomský. Ten zároveň aj screamuje. Vďaka týmto novým členom sa mohla ich hra posunúť do tvrdšej roviny, čo bolo vidno aj na pódiu. Uvidíme do budúcna, s čím prídu nabudúce. Zo skladieb sme mohli počuť napríklad Satanove Ruky, Slap Jack, Kult či Útek.


Druhou kapelou boli Sinoptik. Trojica chalanov z Ukrajiny hrajúca zmes všetkého možného od psychedelic cez stoner rock zahlásila, že zahrajú aj pravý rock n' roll ako v šesťdesiatych rokoch. V každom prípade to bolo zaujímavá zmes všetkého, hlavne pre náročnejších a špecifických divákov. Pod pódiom bolo vidno aj pár jedincov, pri ktorých bolo napohľad jasné, že tam prišli práve kvôli tejto kapele. Pochváliť treba aj profesionálne vystupovanie, ktoré navodilo dojem, že kapela, už má poriadne veľa odohraté.

Nasledovalo vyvrcholenie večera v podaní Jinjer. Pod pódium sa nahrnulo množstvo ľudí. Hladina kyslíka klesla na minimum, teplota išla prudko hore a šou sa mohla začať.  Kto sleduje túto kapelu už nejaký čas, vie, že kvalita ich vystúpení rovnako ako popularita ide u nich s každým koncertom hore. Nedávno vystupovali spolu s Arch Enemy v MMC, ale musím skonštatovať, že atmosféra stredne veľkého klubu, ako je Randal, im pristane viac. Predsa len ich šou, kde sa tvrdá hudba dopĺňa s emóciami a živelnosťou, si pýta bližší kontakt s publikom.

 

Pocitovo podali aj lepší výkon ako naposledy. Dokonca aj Tatianin čistý vokál sa o čosi zlepšil. O kvalite growlu a screamu sa nedalo pochybovať ani predtým. Čo sa týka headbangovania, na pódiu sa riadne odviazala a hlavou kmásala tak, že krk ju musel bolieť aj na druhý deň.

 

Pod pódiom sa vytvoril slušný kotol, našťastie, bez jedincov, čo sa potrebujú v pite oháňať päsťami, ako to občas na metal/hardcoreových koncertoch funguje. Vyskytli sa aj odvážlivci, ktorí si chceli skočiť z pódia, no odozvy sa nedočkali. Našťastie, bolo to bez ujmy.

 

Set odštartovali skladbou Who is Gonna Be The One. Nechýbali ani novšie či staršie hitovky ako Sit Stay Roll Over, Pisces I Speak Astronomy či Bad Water. Pôvodne mali hrať do 22:45, ale nakoniec set skrátili a končili už o pol s ospravedlnením, že je tu naozaj teplo. Keď sme sa neskôr pýtali kapely, aká je situácia, povedali nám, že Tatiane nie je dobre, že tam bolo strašne teplo, a teda sa v tento večer ani nebude s nikým fotiť. Aj z tohto dôvodu by sa mali v klube zamyslieť a používať vzduchotechniku, z neznámych príčin ostala zrejme vypnutá.