Pondelkový večer kultúrne naplnený thrash metalom mal generálku vo štvrtok vo Viedni. Kedže som videl len posledné dve kapely, spomeniem tento večer len v skratke.
Začnem tým, čím koľkokrát u mňa končievajú koncerty mojich obľúbencov - čakaním na kapelu po koncerte. Veľa ráz je to vyčkávanie nekonečné a končí sa neúspechom. Kapela jednoducho "zdrhne". Chápem, únava, všetci toho majú dosť - fotenie, autogramiády a rozhovory bývajú často veľmi vyčerpávajúce.


Alebo len proste majú tour managera, ktorý nemá o niečo také záujem, aj keby kapela chcela. Presný opak toho sa udial vo Viedni. Človek si pred klubom otvorí plechovkové pivo (nie že by mi nechutilo to v bare, ale dať za pivo cez 3 eurá...), z klubu vylezie gitarista Lance z Hiraxu. Zbadá ma v tričku Hirax, hneď zamáva, ukáže paroháča a po chvíli sa zastaví s tým, že sa predstaví, teší ho, že nás vidí a dá sa do reči.

Ok, mám hrať viac sól, super! Čo je na tom zlé?

Chlapík hobitieho vzrastu nemá hlas, ale to ho nezastaví, aby nám s chrchľavým hlasom nespomenul, že o hlas prišiel na jednom z prvých koncertov na turné, keď sa nepočul z odposluchov a vrieskal ako o život. Že minuloročné turné, ktoré mali naplánované s Flotsam & Jetsam, nezrušili kvôli kapele Hirax (ževraj oni nikdy nezrušili turné), že majú koncerty nasekané mesiac v kuse bez jediného dňa pauzy, že na tomto turné nič nezarobia, a ak sa zadarí, zárobok sa vrazí do šoféra, technikov a pod, že po tom, ako sa vráti z turné, ide kopať jamy na káble (čo je jeho práca, keď nekoncertuje), že ženské naňho serú, keď sa prechádza okolo klubu pred koncertom... A keď sa mu nedarí vysloviť nejaké slovo, ktoré jeho hlasivky nedokážu dostať von, tak asi po piatom neúspešnom pokuse ukáže prostredník na hrdlo a zachrchle "Fuck you!" a veslelo pokračuje o živote na turné, ktorý nežije v honbe za peniazmi, ale pobúcha si po hrudi a ukáže na srdce. Človek sa ani nestihne spamätať, že s ním kecá gitarista kapely, kvôli ktorej tam prišiel a on na mňa stihne vychrchlať toľko vecí. Spomínam mu koncert v poľských Katoviciach, kde som ich videl prvýkrát v roku 2011, bol to jeden z najšialenejších koncertov, aký som kedy absolvoval a on len prikyvuje s tým, že to bola riadna divočina. Spomínam, že na turné nemajú druhého gitaristu, či to nie je preňho problém? On sa len zasmeje a povie: „Ok, mám hrať viac sól, super! Čo je na tom zlé?“

Po debatnom krúžku pred klubom sa presúvame dnu. V malej miestnosti klubu Escape, kde sa koncert odohráva, práve začala drtiť Bonded by Blood. Miestnosť cca zaplnená, ale žiadne šialenosti pod pódiom. Pár ľudí si tam poskakuje, aj z toho boli dvaja občania poľskej národnosti. Čo si pamätám z bratislavského koncertu BbB (asi rok 2010), tak mám pocit, že spomalili, ale to ma snáď len pamäť klame. Po nich nastupuje Hirax (o nich sa viac rozpíšem pri brnenskom koncerte). Spomeniem len, že hrajú špecialitu, ktorú nehrávajú, ale v ten večer to zahrajú. Pesničku, ku ktorej natočili aj posledný klip, Broken Neck. Spomína Poliakov, akí sú to zanietení fandovia a vytiahne ich na pódium s ešte pár (asi miestnymi) thrashermi, ktorí tam ostávajú na stejdži počas celej pesničky a robia čóro-móro aj s kapelou.
Po koncerte si nechám ešte od speváka Katona podpísať CD, hodím menší pokec a padám domov.

Pondelkový koncert som stíhal pekne s predstihom a od začiatku. Prvá kapela Crescent z Egypta mi exotikou pripomínala možno Nile. Pesničky v strednom tempe, ktorých minutáž sa blížila k 10 minútam, ľudí zaujala, ale žiaden circle pit sa nekonal. Po skončení ich 3-pesničkového setu sa začalo chystať pódium na kapelu Nuclear. Posledná kapela večera, ktorá nám predviedla svoju tvorbu dvojgitarovo. Thrash metal z Chile sa rozbiehal pomaly, až to vyhodilo poistky. Po asi 15-minútovej pauze sa umelci na pódiu opäť rozbehli, ale tentokrát akoby do seba stihli naliať nejaký životabudič. Konečne sa začalo poctivejšie hroziť rukami a krčné stavce sa precvičovali až po končeky vlasov. Česi dokázali, že sa u nich vypije najviac litrov piva na hlavu, tak sa snažili naliať zlatistý penivý mok aj do hláv kapely. Nepotrebovali na to ani pauzu medzi pesničkami, šikovnosť nalievačov a chľastačov piva spôsobila, že sa kapela stihla napojiť počas pesničiek. Nadšenie bolo badať na pódiu aj pod ním. Ľudia pod pódiom konečne dostali to, čo čakali. Poriadnu dávku thrashu.  Na záver pridali nejaký cover s punkovým nádychom.

Po odohraní setu si kapelu rozobrali ľudia s tým, že sa chceli fotiť a pokecať. Jeden z fanúšikov BbB bol obzvlášť neoblomný a vehementne sa dožadoval paličky od bubeníka, ktorý si práve chystal bicie a pripravoval sa na koncert svojej kapely. Ten sa mu snažil vysvetliť, že paličky bude teraz potrebovať, ale po koncerte mu určite jednu dá.
Thrashová mlaď z USA bola pre niektorých očividne headliner večera. Kapela sa po rýchlom nazvučení dožadovala zapnutia disko gule zo svetelného parku Melodky, žiaľ, muselo sa začať bez nej. Energia kapely a ľudí sa zrážala uprostred, tam, kde sa končí pódium a začína tanečný parket, čo spôsobovalo, že sa tam zdržiavali už podguráženejší fandovia hroziaci o život. Thrashová búrka začala naberať na sile a z tvárí kapely a davu pod pódiom sa nezdalo, že by mala poľaviť, skôr naopak. Po asi hodinovom sete kapela dohrala a pofotila sa s fanúšikmi.

Po intre a inštrumentálnom úvode vybehol na pódium jeden z najväčších maniakov, aký kedy v thrashmetale boli a sú. Katon W. De Pena. Diabol, ktorý na pódium so sebou priniesol energiu minimálne za  4 Temelíny. Jeho šialený výraz tváre nenechal nikoho na pochybách, že v ten večer sa bude odchádzať s riadnym piskotom v ušiach a zničenými krčnými stavcami. Kapela užívajúca si pivo tečúce z pohárov, ktoré im ľudia spod pódia núkali, nenechávala nikoho vydýchnuť. Keď som si predstavil, že takéto nasadenie starí fotri (až na bubeníka) majú každý večer a popritom podávajú excelentný výkon, tak klobúk dole. To sa len tak nevidí. Počas jednej pesničky spevák vytiahol českú vlajku a roztiahol ju (síce naopak, čo si pár jedincov pod pódiom, samozrejme, všimlo a dožadovalo sa nápravy). Kto mal napočúvanú tvorbu Hiraxu, tak zbadal, že vytiahli aj staré hitovky plus dosť vecí z nového albumu. Čo chýbalo, bola pesnička Broken Neck, ktorú hrali vo Viedni. Basák osviežil vystúpenie svojím sólom a medzi pesničkami rozdával brnkátka drtičom, ktorých mal práve v dosahu. Ich koncertné vystúpenie, ktoré trvalo niečo cez hodinu, skončili skôr s tým, že cestujú do Nemecka a musia sa ešte stihnúť pobaliť. Našliapnutý výplach mozgu musel každému, kto v ten večer bol v Melodke, zničiť toľko mozgových buniek, že odchádzal s blaženým úsmevom na tvári.

spustiť videospustiť video