Už dávno sa mi nestalo, aby som mal taký problém opísať počúvaný album. Je to totiž ten typ nahrávky „čuš a počúvaj!“. Jednoducho si to musíte vypočuť, iná možnosť, ako získať aspoň aký-taký obraz, neexistuje. Písať o hudbe HASH na ich albume 10 g je ako tancovať o architektúre. Avšak recenzie slúžia práve na to, aby potenciálnemu fanúšikovi pomohli rozhodnúť sa, tak sa do toho pusťme.

 

Ak máte radi bezstarostný šesťdesiatkový rock n’roll a surovosť britského hard rocku sedemdesiatych rokov, Hash sú určení presne pre vás. Keď vás dokáže rozpumpovať rýchle tempo a „feel-good“ atmosféra, siahnite po Hash. Potrpíte si na vypiplanú produkciu, nápadité aranžmány a kvalitné výkony muzikantov? Ani v tomto smere vás títo Trnavčania nesklamú. Počkať... Čo?! Toto, že sú Slováci? A fungujú už od roku 2006? No nič, človek sa učí celý život.

 

Obal ma zaujal ešte pred tým, než som ho stačil rozbaliť z fólie – ústa slečny na coveri boli vtipne prelepené QR kódom, ktorý ma nasmeroval na stránky kapely. V podstate drobnosť, ale sú to detaily, ktoré tvoria celok, za tento nápad chválim. A chváliť ani neprestanem, pretože aj fotografie členov formácie v booklete sú veľmi umelecky ladené, takže ďalší bod. A napokon zlatý klinec večera – piesne na 10 g. Od úvodných tónov otváračky Wild Shadows musí byť každému jasné, že melanchólia alebo čokoľvek negatívne tu veľa priestoru nedostanú, minimálne hudobne nie. Skákavé až punkové tempo je blízke viacerým skladbám, vyslovene pomalá vec sa na tomto desaťgramovom materiáli nenachádza. Album má neuveriteľnú dynamiku a postupne graduje až do veľkolepého finále v podobe trojice skladieb Pressure, Let It Out (môj favorit) a Old Punx Never Die. Napokon príde katarzia, ktorou je odľahčená, ale zato asi najtvrdšia skladba Rock N’ Roll Doesn’t Choose s jedným príjemným prekvapením v úplnom závere. Nie, neprezradím. 


Keďže mi nenapadá nič, za čo by som kritizoval, idem chváliť ďalej. Najevidentnejšia devíza celej kapely je spevák a hlavný skladateľ  Mário Gajarský. Ten chlap má v hlase neskutočnú charizmu človeka ostrieľaného životom, ale zároveň aj drzosť fagana z ulice a hlavne, a to zdôrazňujem, asi najlepšiu angličtinu, akú som kedy od Slováka počul. Bez prízvuku, bez afektu, so skvelou melódiou, jednoducho takmer „native speaker“.  Nedá sa nevšimnúť si aj výbornú prácu s klávesami. Denis Bango registríky príliš nestrieda, ale tie, ktoré používa, ovláda excelentne. Keď treba, tak len dokresľujú gitarovú kanonádu, avšak vedia sa aj predrať do popredia a stať sa nosným prvkom celej piesne, čo je aj prípad spomínanej Let It Out.

 

Textovo to už taká veselá pesnička nie je, skôr naopak, je to dokonalý kontrast. Zabŕdneme do rôznych spektier pocitov, pohľadov na stav spoločnosti a jednotlivcov aj do ríše snov – oplatí sa pozorne počúvať, neexistuje, aby si niekto v tých textoch nenašiel niečo, s čím sa stotožní.

 

Tento neuveriteľne konzistentný, avšak zároveň aj mnohotvárny album si nezaslúži, aby ostal nepovšimnutý. Uvidíme, či si nájde cestu medzi ľudí. Veľmi si prajem, aby sa tak stalo, pretože aj keď to nie je práve hudba, ktorú by som si púšťal dvakrát do dňa, iba hluchý by neocenil objektívne kvality tejto placky. V zahraničí by Hash boli hviezdy prvej kategórie. Niet o čom.


Moje hodnotenie:

Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 1Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 2Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 3Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 4Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 5Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 6Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 7Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 8Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 9Hash - 10 gramov úprimnosti (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video