Toto je produkcia, ktorá by chcela všetko liečiť, presne ako názov Healer, čo v angličtine znamená „liečiteľ“. Je to potulný jedinec využívajúci zabudnuté ľudové medicínske poznatky, ktoré mu pomáhajú liečiť chorých a zranených, jednoducho je to malá sonická kúra, a to ponúka aj tento relatívne mladý kvintet na svojej štvorke, malú hudobno-hlukovú kúru vyvolávajúcu v ľuďoch lásku k zámorskej poprockovej scéne, ktorá začala byť ohrozená nájazdom všemožných rýchlokvasných popových kobyliek.

Zaláskovaný grupáč, to je banda štyroch na pohľad skôr odpudivých mladíkov a jednej nevýraznej babenky so šerbľoidným účesom z amerického Mesta anjelov, hlásiacich sa, na celosvetové pomery úplne pochopiteľne, k výrazne alternatívnemu rocku s príjemným popovým soundom niekedy s predponou „synthy“.

Dierku do povedomia sa im podarilo spraviť už svojím sekundárnym singlom "Tongue Tied", ktorý vyšiel ešte druhého septembra roku 2011 a pochádzal z debutu Never Trust a Happy Song, ktorý sa dostal na pulty o tri dni neskôr.



Teraz, po štyroch rokoch od posledného Big Mess, sa znovu vystrkujú svojím rôznorodým albumom a zdá sa, že ním si tvrdo odmakanú malú štrbinku do rockového mainstreamu definitívne ucpali. Otvorila sa im ale široká tlama hudobného undergroundu, ktorý ich isto zhltne a vyvráti v pravý čas a na excelentnejšom mieste. Avšak neviem, či ich podzemie s takouto bezpohlavnou produkciou vezme. Nový materiál je poskladaný a zahratý tak, ako keby sa doň pustila celá indiepopová scéna na čele s krajanmi Young at Giant s helpingom „protinožných“ Atlas Genius a za produkčného dohľadu sympatického Wayna Coyona, ktorí sa ešte predtým spoločne korporatívne pomiatli a vymäkli. V zámorí to už trochu frčí, produkcia tejto päťky dostala už aj krycie meno alternatívny indierock&synthpop, čo znie prirodzene úplne mimo misu, ale vyústilo to v ďalšie pokračovanie úspešného opusu Spreading Rumours, ktorého hudobný obsah kritická mainstreamová verejnosť práve degustuje. Schválne hovorím mainstreamová, lebo tvrdý rocker, či nedajbože headbanger, by si vnemom tohto vymäknutého matrošu asi systematicky začali urezávať za obrovským három schované ušné lalôčiky. Celá táto „sebranka“ je úplne mimo akéhokoľvek tvrdšieho vyznenia a možno o tom to práve je. Pre kritika priam desivá koláž alternatívnych rockových a popových štýlov a rôznorodých postupov, kde sa nepoctivo vyzerajúci rock crossuje s synthpopovým soundom a zároveň kopuluje s indie melódiami, za ktoré by sa nehanbili ani Arcade Fire vo svojej najhoršej forme, a dostáva brutálne kopance občasným „female“ vokálom a nezaujímavými popovými rytmami, ktoré narýchlo absolvovali bleskovú minimalistickú inštruktáž, kde sa osemdesiatková nablýskanosť vlieva do synthpopovej presladenosti ako v „Youth“, alebo indierockovej pseudointeligencie ako v „The Great Unknown“, aby nakoniec spoločne dostali debakel bezmála naozaj garážovými gitarami ako asi v najlepšej skladbičke „Deleter“.

spustiť videospustiť video

V konečnom dôsledku ich diferenciálna disproporcia medzi rockovou alternatívou, indie rockom a synthpopom je skutočne mätúca. Niečo ako keby sa jeden musel rozhodovať, či mu má stvrdnúť pri nástupe do červeného Ferrari, na ktoré niekto namontoval úzke pneumatiky na plecháčoch z Dacie. Chce to tolerantný žalúdok a ochotu pristúpiť na ich hru, ktorej niekedy chýba hudobná i ľudská logika. Skúšajú boriť zavedené pojmy a chce to aj citlivé ucho, pretože v tej prevažne chorobnej šokujúcej zmäti sa tu a tam objaví perla, pútavá zaujímavosť, či chytrý progresívny nápad.

Moje hodnotenie:

Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 1Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 2Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 3Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 4Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 5Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 6Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 7Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 8Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 9Grouplove a ich vymäknutý liečiteľ (recenzia) - 10