6. ročník najväčšieho metalového festivalu na Slovensku sa tento rok konal na novom mieste – v areáli horskej chaty Kollárová v obci Ostrý Grúň. Zasvätení vedia, že sa tak stalo najmä kvôli opakujúcim sa kresťanským protestom v Novej Bani , kde sa Gothoom konal prvých päť rokov. Nezažila som atmosféru liet minulých pri jazere Tajch v Novej Bani, keďže tento rok som Gothoom navštívila prvýkrát, takže nemôžem porovnávať.  Avšak atmosféra v Ostrom Grúni bola tak výborná, že je mi vlastne akékoľvek porovnanie ukradnuté :o) Užili sme si s priateľmi 4 dni plné excelentných kapiel, dobrej nálady, samozrejme dobrého pivka, jedla a konečne aj prijateľného počasia.


Deň prvý - streda

Na miesto činu – do Ostrého Grúňa prichádzame v stredu poobede, v prvý deň konania festivalu. Po ubytovaní v príjemnom areáli ubytovacieho zariadenia Dopravárik sa presúvame do areálu festivalu, kde sa už nachádzajú prvé metalové duše nachystané na warm-up pagan day. Priznávam, že na tento deň som sa obzvlášť tešila, keďže pagan a black metal je môjmu srdcu veľmi blízky. Prvú kapelu z Brna – black metalových Asgard bohužiaľ nestíhame, zato druhá banda Balfor z Ukrajiny práve začína rezať svoj set. Títo black metaloví barbari to rozpálili naozaj slušne a predviedli nám explozívny mix black a death metalu prelínajúci sa s epickou melodikou. Vokalista Thorgeir svoje hlasivky vôbec nešetril a ja konštatujem, že začiatok je veľmi slušný. 


Po prestávke sa už teším na moju obľúbenú rusko-českú paganovú kapelu Welicoruss. Týchto pánov s kožušinami okolo krkov som pred rokom videla na inom festivale a ich výkon ma vskutku očaril. Inak tomu nebolo ani v tento večer. Od úvodného intra moja duša pišťala spokojnosťou a pri ďalších skladbách Bridge of Hope, Kharnha, či Slava Rusi si podupkávam do rytmu. Bohužiaľ zvuk nie je celkom podľa mojich predstáv, ale pódiová show a charizmatický spevák Alexej Boganov to vyrovnávajú. Ruské texty majú niečo do seba a k tejto kapelke mi vskutku pasujú. Set končí skladbou Sons of the North a my spokojne odchádzame na pifko. Obloha sa pomaly zaťahuje a my s obavami tipujeme, či spŕchne. 


Ukrajinská black metalová scéna, by sa v rámci slovanských krajín dala pokojne prirovnať k nórskej. Z Ukrajiny vzišli mnohé z veľkých mien slovanského black metalu a ďalšia vystupujúca kapela v poradí - Khors k nim taktiež určite patrí. Khors pôsobí na scéne od roku 2004 a na Gothoome potvrdili, že zrejú ako víno. Setlist mali vyskladaný zo starších i nových vecí z posledného albumu Night Falls Onto the Front of Ours, zvuk nástrojov bol výborný, gitary, vokál a bicie boli majstrovsky zvládnuté. Atmosféra bola priam elektrizujúca a Khors predviedli jedno z najlepších vystúpení večera.


Bohužiaľ počasie sa rozhodlo nám jemne skaziť záver prvého dňa a začalo pršať. Vystúpenie ďalšej kapely – rumunských mystikov Dordeduh sledujeme teda posediačky spod prístrešku. Táto kapela na metalovom poli nie je žiadnym nováčikom, jej členovia Hupogrammos a Sol Faur majú za sebou dlhoročné účinkovanie v kapele Negura Bunget a svoje hudobné skúsenosti ďalej zúročili vytvorením fúzie atmosferického black metalu a folklóru práve v zoskupení Dordeduh. Škoda toho dažďa, som si istá, že to špecifické fluidum, ktoré sa ťahalo celým ich vystúpením, by som si určite viac užila priamo pod pódiom. Nič to však nemení na tom, že koncert bol výborný a vysoko kladne hodnotím najmä Hupogrammov vokál, ktorý veľmi dobre zvláda tak agresívne polohy, ako aj uhrančivý civilný spev.


Dážď neustáva a tak aj vystúpenie poslednej kapely večera – švédskych black metalových Vikingov Ereb Altor sledujeme z povzdialia, stále chránené prístreškom. Švédi nám naservírovali parádny set, kde nám predstavili aj pár kúskov z posledného albumu Nattramn. Jemný a melodický vokál sa striedal s blackovým growlom a páni nám predviedli svoje silné gitary, aj úderné bicie. A opäť len smutno konštatujem, že škoda toho dažďa, zážitok zblízka mohol byť o polovicu silnejší.


Chlad a dážď velí na odchod, navliekame pršiplášte a „tešíme“ sa na 2,5 km pešej chôdze na ubytovňu. Pri východe nám našťastie ponúkli odvoz dve milé dámy, ktoré mali cestu do dediny, čím nás nesmierne potešili. Hodili nás až pred ubytovňu, takže sa môžeme rovno uložiť do teplých postelí.

Deň druhý – štvrtok

Spalo sa nám vskutku výborne, horský vzduch urobil svoje. Okolo obeda sa ťaháme z postelí, dávame sprchu, vonku pri bazéne si vychutnáme „ranné“ kafe, zdlabneme raňajky a prcháme do víru metalu. No, prcháme..skôr ideme light tempom naše dva kiláčiky, s fučaním prekonávam občasné stupáky do kopčekov a zisťujem, že ťažké glády sa na pešiu chôdzu akosi nehodia..teda aspon mne. Našťastie Ostrý Grúň je v týchto dňoch plný dobrých duší a v polceste nám zastavuje sympatický šuhajko s otázkou : Kočky, môžem vás zviezť? Moja odpoveď : Musíš! A tak sa v pohodlí za príjemného pokecu dovezieme do areálu festu, prvý pivec zasyčí a z tieňa pri vyhasnutom ohnisku sledujeme death-metalovú parádičku slovenskej kapely God Defamer. Obecenstva je zatiaľ poskromnejšie, počasie výborné, slnko svieti, vietor pofukuje a ďalšiu progressive-metalovú formáciu Holotropic sledujeme naďalej z pohodlia tieňa. Chalani predviedli výborný výkon a zjavne nabudili aj publikum, ktorého je čoraz viac. Začínajú prvé besnenia pod pódiom a nastupuje ďalšia death-metalová zostava Brute. Títo východniari rozpútali skutočnú smršť, growluje sa len taký rachot a vlny prachu sa dvíhajú pod nohami rozjarených metalheads v circle pite. Tempo sa nezvoľňuje ani pri vystúpení belušskej brutal death-metalovej bandy Suburban Terrorist. Spevák Walki na nás chŕli jednu pecku za druhou, basák Matej si odbehne do kotla strihnúť s davom pár kolečiek v circle pite a prach nemá kedy usadnúť k zemi.To sa ako-tak podarí počas ďalšej prestávky, kedy sa pod pódium začnú trúsiť rôzne masky – chlapík v bielom overale s včelárskou kuklou na hlave, ďalší je ozdobený maskou z hororu Vreskot a množstvo ľudí si nesie kotúče toaletného papiera. A o chvíľu nastane najväčšia mela dňa – na pódium totiž nabieha česká – ako sa sami charakterizujú - drum´n´bass gigolo gore grindová banda Spasm. Spevák Radim sporo odetý v zelených plavkách na štýl Borata a v podväzkových pásoch rozpútal grindovú veselicu plnú krochkania, kvíkania, lietania toaleťáku a prach opäť stúpol do výšky. Fandovia extrémnych štýlov si prišli na svoje a prichádza čas pre oficiálnych headlinerov dňa. 

Pomaly sa zotmelo a na pódiu vítame melodic-doom metalovú kapelu Doomas, ktorej leadrom je práve organizátor tohto skvelého festivalu Peter Beťko. Priznávam, že Doomas som live videla naposledy cca pre 6-timi rokmi (odvtedy sa akosi nezadarilo) a musím skonštatovať, že od tých čias kapela na sebe riadne zapracovala. Vystúpenie sa nieslo v duchu predstavenia nového albumu LaMuerte a následne aj jeho krstu. Páni z Doomasu nám nachystali vskutku excelentnú show. Zvuk výborný, osvetlenie taktiež a dali si záležať aj na krste albumu. Krstní otcovia boli hneď traja : Pegas – bicman z kapely Hypnos, Ivan Babilonský z kapely Obliterate a Jonas Lindström z kapely Ereb Altor.  Pálenka úspešne stiekla po CD-čku za mohutných ovácií publika a koncert pokračoval. Po hudobnej stránke niet absolútne čo vytknúť, deathové pasáže sa striedali s melodikou, Peťo to klincoval svojím growlom, gitarista Tomáš „Wigo“ Gajda nám predvádzal svoje parádne gitarové umenie, Erik Šabo za bicími detto a temná atmosféra sa dala priam krájať. Celé vystúpenie sa ukončilo fajnovou skladbou Forlorn, ku ktorej bol natočený aj videoklip. Onedlho sa chystám na ďalší festival Made of Metal, kde bude Doomas vystupovať a určite si nenechám ujsť repete ich výbornej show.

Ponurá atmosféra nestíha vychladnúť, pretože na stage nastupuje americká kapela Agalloch, na ktorú som sa veľmi tešila. Hneď od prvých tónov mi klesá sánka a užasnuto vnímam zmes temného doom-folk-progessive metalu, ktorý nám páni zo zámoria nakladali počas celého vystúpenia. To, čo dokazovali so svojimi gitarami, sa len tak ľahko nevidí, ani nepočuje. Spojenie akustických, niekedy až lyrických pasáži s ostrými riffmi a skvelým škrekotavým vokálom speváka Johna Haughama sa mi krásne dralo až pod kožu a bolo evidentné, ako kapela dávala do svojej hudby celú svoju dušu. Na pódium sa v pravidelných intervaloch valily haldy dymu a speváka Johna chvíľami nebolo vôbec vidno. Priznávam, čakala som, či po niektorej dymovej dávke neostane omdletý ležať, ale zvládol to bravúrne :o) John pochválil aj úžasné Slovensko a práve krásam našej krajiny venoval jeden song z albumu Ashes Against The Grain. Po skončení ich jeden a polhodinového setu som skonštatovala, že Agalloch boli jednoznačne topkou dňa a spätne dopĺňam, že aj jedným z najlepších vystúpení celého festivalu. Uff, uff, trávila som ich ešte dlho.


Čakala nás však ešte ďalšia kapela (neskôr sme zistili, že aj posledná v tento večer) – švédska progressive-doom metalová formácia Isole. Po zážitku z Agallochu som už neočakávala žiadne väčšie prekvápko, ale ono prišlo. Švédske kvarteto nám predviedlo parádnu energickú show a mňa po celom dni plnom growlov a screamov vskutku potešil najmä krásny čistý vokál speváka Daniela Bryntsa, ako aj back vokál gitaristu Cristera Olssona. Chvíľkami síce zaznel aj growl, ale čistota dominovala.  Áno, títo páni ma bavili do posledného tónu a po skončení som im tlieskala a kričala o dušu. Za odmenu mi hodil bicman Victor paličku rovno k nohám a tak mám aj milý suvenír.


A tu sa dozvedáme, že posledná avizovaná kapela Crown z Francúzska nevystúpi kvôli zdravotným problémom. Taxi sme mali objednaný až o hodinu, tak sme si ešte pozreli kúsok hororu Sinister, ktorý už bežal v Horrorcineme na plátne na pódiu. Do postele sa dostávam niečo po tretej a plná skvelých dojmov zalamujem.

Deň tretí – piatok

Aj v druhú noc/deň sa spalo výborne a tak sa na festival dostávame až po pol piatej, keď práve na pódiu „řádí“ maďarská death metalová kapela Angerseed. Zábava pod pódiom je už v plnom prúde a dnes pribudli aj ďalší návštevníci, ktorým začal víkend a stíhajú aspoň dva dni festivalu. Program pokračuje rakúskou thrash-death metalovou kapelou Darkfall, ale tých sledujeme z povzdialia a kecáme s priateľmi. Ďalšie death metalové tóny sa rinú z pódia od talianskej formácie Hideous Divinity a my naďalej ostávame v pohodlí tieňa. Páni v čiernych košeliach vyvolali celkom slušnú smršť v dave a priznávam, že sa počúvali veľmi dobre. Počas prestávky sa pódium začína zapĺňať lebkami a figurínami postriekanými „krvou“ a je jasné, že nás čaká zaujímavá show od nemeckej death metalovej bandy Debauchery. A že to teda naozaj rozpálili. Vizáž kapely bola rovnako „krvavá“ ako ich rekvizity a v tomto mäsiarskom duchu sa nieslo celé vystúpenie – bolo svižné, rezké, dav sa riadne vyskákal.Ani ďalšia kapela Wormed zo Španielska nepoľavuje v nasadenom tempe. Predvádza nám krásny technický death metal a pristihujem sa, že ledva stíham poberať rýchle zmeny tempa v jednotlivých songoch. A ešte uvažujem, aký šampón používa spevák Phlegeton, že má tak nádherné vlasy. Každopádne výborný zvuk vyrysoval brutalitu týchto španielov v najostrejších detailoch a celý set bol odkvíkaný vskutku na parádu – červia show nesklamala.

A už je tu vrchol večera a azda najočakávanejšia kapela v piatkovom programe – kanadská legenda Cryptopsy so svojím extrémnym technickým death metalom. Táto formácia v posledných rokoch ustálila svoju zostavu na štyroch členov a tak som bola zvedavá, ako to bude znieť bez druhej gitary. Pochybnosti boli zbytočné, kapela hrala s prehľadom a mazácky zvládla pozíciu headlinera. Ikona Flo Mounier za bicími to sypal s pokojom brutálneho akademika, basák Olivier Pinard okrem suverénneho výkonu predvádzal aj zaujímavé grimasy, gitarista Christian Donaldson ťahal namakaný set jednou gitarou a výrazný frontman Matt McGachy sa staral o poctivý kontakt s besniacim publikom. Došlo na prezentáciu ukážok z takmer celej ich diskografie, najmä z albumov None So Vile a Whisper Supremacy a mňa osobne potešili záverečnou skladbou Phobophile. Videli sme technicky dokonalé vystúpenie a Cryptopsy potvrdili svoju pevnú pozíciu na deathmetalovej scéne.


To, na čo som sa najviac tešila, už skončilo a ďalšiu kapelu Schirenc Plays Pungent Stench z Rakúska už som vnímala síce stále ešte v dave, ale už viac-menej na pol ucha. Zo začiatku ma to vcelku bavilo, ale ak by svoj set usekli o 5 songov skôr, vôbec nič by tým nepokazili. Možno som bola ešte príliš nabudená z predchádzajúcej kapely a tak mi death metal v podaní Rakúšanov pripadal subjektívne trochu „prefláknutý“ a tak akosi silený a rozťahaný. Únava už robí svoje a z vystúpenia poslednej kapely Contrastic z Čiech zvládame iba prvú skladbu a voláme taxi, aby sme nabrali sily na posledný a zároveň hudobne najsilnejší deň festivalu.


Deň štvrtý – sobota

Sobotné dopoludnie po prebudení opäť sľubovalo krásne počasie. Keďže nastal posledný deň tejto výbornej akcie a v noci nás čaká odchod, balíme všetky saky-paky, odhlasujeme sa z ubytovania a o tretej hodine prechádzame festivalovou bránou. Klasika – usadáme do tieňa stromov s pivom a zachytávame z pódia zvuky death metalu od pardubickej kapely Dysangelium. Páni podali štandardný výkon, neurazili, ale ani prehnane nenadchli. Prichádzajú ďalší kamaráti z Trenčína na jednodňovku a my sa vrháme do zvítavania a rozhovorov. Z klídku nás preberá riadny thrashový náklad od slovenskej kapely Čad. Kapela hrá vo dvojici, chýba basáčka Baška, avšak na kvalite vystúpenia to vôbec nebolo poznať. Spevák Pišta Vandal prekladal songy svojím nezameniteľným humorom a obecenstvo sa vskutku bavilo. Výborný setík. Ďalšou kapelou v poradí je česká death metalová úderka Pandemia. Obecenstvo sa však začína vytrácať, zrejme je unavené po predchádzajúcej tancovačke. Je to určite škoda, táto kapelka podáva totiž skutočne profi výkon a zaslúžili by si plný kotol, ako na ich koncertoch napr. v Latinskej Amerike. Výbornú divočinu nám v trojici naservírovala aj ďalšia česká death metalová kapela Tortharry a je evidentné, že ani po rokoch existencie nestagnujú. Ozýva sa hlad, ideme omrknúť dnešné menu v reštaurácii chaty a po prvom songu vynechávame set francúzskych death metalistov Loudblast. I keď je to vysoko počúvateľné, prázdne žalúdky rebelujú.

Po uspokojení biologických potrieb sa ideme zaradiť do nastúpenej masy, čakajúcej na grindcorovú nakladačku v podaní Fínov Rotten Sound. V momente, keď vybehnú na stage, začína sa skutočná smršť, energický grindcore pohlcuje všetko a všetkých. Vokalista Keijo Niinimaa vzorovo pracuje s publikom a nikoho nenecháva na pochybách, že je ťahúňom jednej z najlepších grindcorových kapiel v Európe. Bicie a basa sú skvele zohraté, gitarista predvádza zbesilé riffy – súhra ako z učebnice a pre mňa vskutku intenzívny zážitok. Keď sa mi neskôr večer Keijo prihováral v reštike pri bare, bolo na ňom už zjavné, že úspešný koncert slušne oslávil gin-tonicom. Ale za výborný vykon si zaslúžil :o)


Večer je už výborne naštartovaný a na pódiu vítame sobotného headlinera – grécku symfonic death metalovú kapelu Septicflesh z Grécka. Mám ich v čerstvej pamäti z tohtoročného Masters of Rock, tu si ich však budem vychutnávať z tesnej blízkosti. Set začína skladbou War in Heaven z posledného albumu Titan a charizmatický spevák Spiros „Seth“ rozbieha mystickú show. Podvedome si vybavujem koncert spred troch týždňov a áno, je takmer identický ako ten dnešný. Ale predsa len – atmosféra na Gothoome je oveľa, oveľa lepšia, akási zomknutejšia a elektrizujúcejšia, publikum je úplne oddané kapele. Spiros na nás chŕli paľbu v podobe skladieb Order of Dracul, Pyramid God, Prototype, Dogma, či Titan. Orchestrálne sample kritizovať nebudem, chápem, že je to pre kapelu jednoduchšie riešenie, ako ťahať na koncerty ďalšie nástroje, či ľudí. Majestátny Spiros sa nám medzi piesňami priateľsky prihovára a oslovenie „My dear friends“ zaznie za celý večer snáď 10 - 15 krát. Pódiová show bola dokonale zvládnutá do najmenších detailov – od kulís, cez vizáž kapely až po akúsi nepísanú choreografiu. Kvalitné hudobné výkony ostatných členov kapely samozrejme neopomínajúc. Posledná skladba Prometheus bola skvelým zlatým klinčekom ich programu a za mohutného aplauzu ich viac ako hodinový set končí. Tesne po koncerte stretávame Spirosa v chodbe chaty a využívame možnosti spoločnej fotky. Osobne pôsobí veľmi príjemne a sympaticky, dokonca sa nám ospravedlňuje, že je spotený, čo mu samozrejme bez debaty odpúšťame :o)


Ako som už avizovala, sobotný program bol na headlinerov najsilnejší a ja sa po kvalitnom gréckom náklade už teším na fínskych Insomnium a ich melodický death metal. Na Metalfeste v Plzni som ich bohužiaľ zmeškala kvôli nepriaznivej kombinácii skorého hracieho času a príliš dlhej cesty do Plzne. Na Gothoome našťastie dostali hrací čas podstatne zodpovedajúcejší ich kvalitám. A áno, ich set bol úžasný! Ponúkli nám niekoľko skladieb z posledného albumu Shadows of the Dying Sun, ale nevynechali ani kúsky zo staršej tvorby. Vychutnala som si fínsky cit pre jemnú melodiku, zádumčivé, až melancholické pasáže podoprené silnými riffmi a unikátnym growlovým recitálom vokalistu Nilla Sevänena. Držal sa naozaj skvele a statočne na to, že ho cestou na Gothoom zasiahla smutná správa o náhlej ťažkej chorobe v najbližšej rodine. Možno práve preto svoj set odohrali jemne skrátený oproti avizovanému času. Páni, veľká vďaka za túto hodinovú lahôdku.


Odvoz máme dohodnutý na pol druhú hodinu nočnú a podľa časového rozpisu by sme mali stihnúť aj poslednú kapelu večera – sludge/post metalových Poliakov Obscure Sphinx. Keď sa však namiesto avizovaných 20 minút zvučí takmer hodinu, tuším, že stihneme toho veľmi málo. Nakoniec to boli iba dva úvodné songy, ale aj to, čo sme videli, stálo za to. Zaujímavá vokalistka Zofia nekompromisne rozpútala na pódiu temné peklo hneď od začiatku vystúpenia. Svojím expresívnym vokálom v celej škále od mierne apatického čistého spevu cez všemožné kvílenie až po mohutný emotívny rev okamžite strhla na seba pozornosť pozostalého publika. Hlasový prejav efektne dopĺňala akýmsi výrazovým trhaným tancom a jej dominancia na pódiu bola nesporná. Hudobný doprovod štvorice pánov na pódiu však vôbec nezaostával a všetko klapalo ako poctivo namazaný stroj. Veľká škoda, že sme nestihli z tejto show viac, avšak ak bude v budúcnosti možnosť, určite si túto svojskú kapelku pôjdem pozrieť znova. A týmto efektným vystúpením sa pre nás skončili 4 skvelé festivalové dni. 


Záverečné hodnotenie

Nepísané heslo festivalu znie : Gothoom je sloboda. Áno, potvrdzujem, naozaj je to tak. Hodnotenie týchto štyroch dní je na mojom pomyselnom festivalovom rebríčku na najvyšších priečkach. A to vďaka výnimočnej priateľskej, až rodinnej atmosfére, excelentným kapelám, ale najmä vďaka skvelej organizácii celého festivalu (a že to určite muselo dať práce). Peter Beťko a celý jeho Gothoom team nám pripravili naozaj skvelý fest v nádhernom horskom areáli. Vyzdvihujem aj poskytované služby chatovej reštaurácie, kde bolo každý deň na výber z viacerých teplých jedál. Taktiež možnosť využiť vnútorné udržiavané toalety a rovnako veľkým plusom bola pre mňa neustála ochota a ústretovosť obsluhy v stánkoch, či v reštike. Stanové mestečko v tesnej blízkosti areálu bolo taktiež dobre vyriešené. V skratke – vlastne ani nenachádzam nič, čo by som mohla vytknúť, alebo by mi prekážalo – dokonca aj to výborné počasie bolo priam ako na objednávku :o) Oficiálne číslo zúčastnených bolo 1100 hláv, ale určite by sa ešte minimálne ďalších 200 kúskov metalových duší zmestilo. Verím, že o rok nás bude ešte viac – Gothoom si to totiž naozaj zaslúži.