Rok 2019 bol v histórii festivalu Gothoom výnimočný hneď z viacerých dôvodov. Ten najhlavnejší zo všetkých je ten, že tento rok to je 10. ročník. S tým je spojený aj asi najsilnejší line-up, aký sme tu kedy mali. Okrem toho sme tu mali ešte dve milé udalosti spojené s veľkými krokmi vo vzťahu - zásnuby aj sobáš fanúšikov festivalu priamo za účasti organizátorov. Festival sa uskutočnil od štvrtka 18. júla do soboty 20. júla, respektíve do ranných nedeľných hodín. Prísť ste však mohli už o deň skôr. 

 

Program odštartoval síce vo štvrtok, ale brány areálu v Revištskom Podzámčí sa pre prvých návštevníkov otvorili už v stredu. Tí mali možnosť sa po roku stretnúť, pokecať, vypiť, nachystať svoje kostýmy, masky, warpainty, nafukovacie Anče a iné doplnky, ktorých je na festivale neúrekom. Tie dopĺňajú, respektíve vylepšujú atmosféru, pričom tiež dávajú možnosť sa poriadne vyblázniť, realizovať, poprípade obliecť si to, čo chcete bez toho, aby na vás nevraživo zazerali na ulici. Tento festival predsa nie je len o kapelách, ale hlavne o ľuďoch a slobode.

 

Štvrtok bolo stanové mestečko zaplnené skoro až k Hronu. Na úvod festivalu predniesol Peťo Betko, organizátor, krátku otváraciu reč o tom, čo všetko si na nás prichystal. To ešte netušil, že niekoľko jeho kamarátov a priaznivcov festu si pripravilo prekvapenie aj preňho. Dostal od nich tematické tričko s vlastnou podobizňou spolu s plagátom. Zároveň prebehlo aj prvé zasnúbenie na Gothoome

 

Potom už nasledoval oficiálny program, kde sme mali možnosť vidieť desať kapiel. Štvrtok po minulé roky patril black metalu. Tentokrát to ale bolo oživené aj dvoma kapelami iných žánrov. O 12:20 mala tú česť odštartovať 10. ročník festivalu Gothoom kapela PURNAMA. S prekvapivo hojnou podporou (na úvodnú kapelu) to česká death/blackmetalová banda zobrala plne zodpovedne. Predviedli sa so všetkými prvkami a doplnkami, čo k tomuto žánru patria. Na záver prišlo aj na chrlenie ohňa pomocou spreju, ale, žiaľ, došlo i k menšiemu zraneniu.

 

Nasledovali old school deathmetalisti BLOODY OBSESSION a VENDETTA FM, hardcore zo španielskej Murcie. Tu už bolo pod pódiom o niečo menej fanúšikov. Kým českí BO pôsobili na mňa mierne fádnym dojmom, naopak Vendetta FM nakopala riť.


Na oblohu sa vzniesli mraky nasledované riadnym lejakom, ktorý trval asi hodinu a organizátorom narobil riadne vrásky pri zabezpečovaní všetkého, čo by sa mohlo poškodiť. Presne takýto emočný lejak, ale bez tých vrások, sme si zažili s poľskými ROSK. Stretol som sa s tým, že táto postmetalová kapela je často prirovnávaná k ich známejším krajanom Obscure Sphinx. Na rozdiel od nich majú však dvoch vokalistov a tiež mi tam chýba určitá konceptuálnosť oproti OS.

 

Po štvrtej hodine sa k slovu dostali maďarskí SEAR BLISS. Tí svoju blackmetalovú hudbu obohatili o zaujímavý prvok - trombón. Tento hudobný nástroj obsluhuje Zoltán Pál. V ich hudbe skvele obohacuje a umocňuje ťaživosť atmosféry. Ten mohutný zvuk v pozadí, čo vyludzoval, ma naozaj dostal. Vadilo mi len, že popri skladbách, ktoré boli naozaj výborné, sa našli aj také, čo ma vyslovene nudili.

 

O dva levely vyššie sme sa posunuli s kapelou NOCTEM. Tých som už mal možnosť vidieť viackrát, ale až na minuloročnom Loud Farme, kde boli headlinermi, ma úplne dostali. Vystúpenie týchto španielskych pekelníkov s vlčím zjavom síce prebieha zakaždým podobne, ale tú energiu a šou (samozrejme, nechýbalo ani oblievanie krvou a podobné kúsky), ktorú pri tom robia, jednoducho treba vidieť. Navyše nám prišli predstaviť svoj najnovší tohtoročný počin The Black Consecration.


Do hrôz a utrpenia vojny sme sa ponorili s kapelou 1914. Čakal som, že na pódium vybehne štvorica veteránov v bojom poznačených uniformách. Nakoniec to však ostalo len na vokalistovi, ktorý sa v kapele prezentuje ako pechotný nadporučík Ditmar Kumarberg z 2. divízie 147. regimentu. Nadporučík v roztrhanom mundúre a od hlavy po päty od blata si so sebou priniesol aj vojenskú pušku, ktorá mu poslúžila ako stojan pod mikrofón, z ktorého na nás chrlil príbehy jednej z najväčších katastrof, aké si ľudstvo spôsobilo, ako by bol sám ich súčasťou. Títo nadšenci histórie a 1. svetovej vojny už stihli vydať nový album The Blind Leading The Blind. Ten im vyšiel v roku 2018, takže sme počuli viac z novinky na úkor ich debutu Eschatology Of War.


Poslednou kapelou pred headlinerom bola poľská FURIA. Vystupovali o pol deviatej, teda ešte za svetla. Zámerne som bol zvedavý, ako táto kapela bude pôsobiť bez svojej svetelnej, agresívnej šou. Popravde, pôsobili dosť naho. Kým sa to v ich skladbe rozbehne, tak musíte pretrpieť strašne dlhé intro a rovnako dlhé rozohrávky. Potom je to už ,,masterpiece", ktorý po dlhom čakaní rýchlo skončí, aby ste si vypočuli ďalšiu dlhú rozohrávku. Nemám proti ich hudbe nič a v spojení s ich svetelnou šou to vyzerá naozaj efektne, ale takto to na mňa pôsobilo príliš rozvláčne.


Okolo jedenástej sa dostávame k vrcholu večera, k samotnej legende švédskeho black metalu DARK FUNERAL. Je to banda temných duší vo svojich typických brneniach, ktorým vládne Lord Ahriman (áno, to je ten, čo vyzerá ako profesor Snape), jediný pôvodný člen legendy zo začiatku 90. rokov. Šancu vidieť ich šou plnú blasfémie, satanizmu, smrti a vypočuť si skladby ako My Funeral, Temple Of Ahriman či Where Shadows Forever Reign využili snáď všetci zúčastnení festivalu. Kotol pod pódiom pretekal.

 

Besnenie pod pódiom, zrejme aj s dávkou alkoholu, spôsobilo, že došlo k pár nebezpečnejším strkancom. Pri crowd surfingu zase crowd surferov pred pódiom nikto neodchytával, tak pristáli väčšinou na hlavách ludí z prvého radu. Občas by ,,sekuriťáci" mohli lepšie kontrolovať aj to, čo sa deje za zábranami.

 

Mimo toho bol koncert Dark Funeral niečo, čo sa ťažko opisuje slovami. Jednoducho blackmetalové nebo. Alebo skôr peklo. V ten deň sa nikto z ďalších interpretov ani nepriblížil veľkosti ich vystúpenia. 


Záver večera nám spríjemnili KZOOH. Zároveň nás donútili hlboko sa zamyslieť, keďže je to kapela s najsilnejším posolstvom celého festivalu. Títo Ukrajinci previedli šou, ktorej základ netvorila ani tak ich hudba ako videoprojekcia morálneho a etického úpadku ľudstva. Boli tam zobrazené rôzne výjavy z koncentračných táborov, mrzačenie, nútenie k násiliu, popravovanie väzňov, decimácia a týranie. Hudba tvorila len doplnok a akoby určovala, ako máte celý ten výjav prijať, prežiť a hlavne zamyslieť sa, čoho sú ľudia schopní, kam až dokážu zájsť a klesnúť a ako dokážu jeden druhému ublížiť.

 

Na záver nám oznámili smutnú správu, že R.E.T. pre zdravotné problémy nevystúpia a rovnako sa nekonala ani Horror Cinema.

 

Čítaj aj: Deň prvýDeň druhýDeň tretí