Takmer dva roky trvalo, kým sa kanadská legenda, alebo ako ju titulujú "jeden zo základných pilierov kanadského technickeho death metalu“, rozhodla opäť zavítať do Bratislavy. V utorok 12. apríla do klubu Randal neprišli spoza veľkej mláky len tak, ale so zvesťou, že vydanie ich zbrusu nového EP s názvom Pleiades´ Dust, ktoré im má podľa oficiálnych informácii výjsť až v máji tohto roku vo vydavateľstve Season Of Mist, ale už na koncerte sme si ho mohli vypočuť, je na spadnutie. Po piatich štúdiových a jednom live albume je to historicky ich prvé EP, ktoré nám prišli predstaviť v rámci svojho európskeho turné. U nás sa koncert konal pod záštitou Obscure Promotion. Na pomoc si pribrali PSYCROPTIC, DYSHRYTHMIA a NERO DI MARTE.

 

Prví sa predstavili Nero Di Mare. V talianskej Bologni sa už môžu pochváliť, že ďalším vývozným artiklom okrem špagiet je aj táto experimentálno-metalová kapela. Ak niekto čakal, že bude nejaké omeškanie, riadne sa oklamal. Celý koncert išiel časovo presne tak, že ste si podľa neho mohli nastaviť hodinky. Takže 19:40 už stáli na pódiu a spustili svoje dlhé, ťahavé, mierne depresívne tóny. V tomto rytme sa niesol viac-menej celý koncert, pomalé, takmer uspávajúce rytmy, odozvou na to bolo pomalé pokyvkávanie hláv. Neboli žiadne priepastné rozdiely vo výkonoch prvých dvoch kapiel, aj keď s každou ďalšou kapelou kvalita rástla a vyvrcholenie prišlo v podobe headlinera. Samozrejme, okrem Psyctropic, ktorí spôsobili úplný deathmetalový masaker do pokojného večera. Ale späť ku kapele. Rušivo občas pôsobilo nazvučenie, takže kapele občas ako keby utekali nástroje, resp. jeden zanikal v druhom a spevákovi uskakoval hlas. Ale na prvú kapelu zahrali obstojne.

 

Setlist: L´Eclisse, Convergence, Nero Di Marte, Il Diluvio

 

Druhý v poradí Dyshrythmia našťastie žiadnu srdcovú dysrytmiu ani hudobnú disharmóniu nepredviedli. Kapela z New Yorku nás odplavila do progresívnych vôd. Venujú sa iba inštrumentálnej hudbe. Pri pátraní po názvoch ich skladbách som zistil, že kapela nám v podstate predstavila neoficiálne jej nový album ešte pred vydaním a piesne zatiaľ názvy nemajú. Takže dúfame, že nabudúce budú mať album aj na nosiči a možno aj s pomenovanými skladbami.

 

Z mierneho podriemávania nás prebrala kapela Psycroptic, keď po mierne uspávajúcich rytmoch prišiel zrazu budíček. Prišli k nám od protinožcov z Tasmánie. Kapela od prvej skladby Cold  riadne nakladala. Bicie v podaní Dave Haley po nás štekali ako streľba z guľometu, do toho gitarove riffy a spevák Cameron Grant, ktorý celý čas pobehoval na pódiu ako rozzúrené zviera a hádzal ksichty, akoby nás chcel roztrhať. Možno by stálo za úvahu použiť tasmánskeho diabla do loga kapely, celkom by sa to hodilo. Pod pódiom sa to začalo mierne nahusťovať, akurát prerod publika zo sedmospáčov na besniaci dav sa nekonal, aj keď reakcia bola podstatne živšia.

Oprava (16. 4. 2016): Spevákom bol Jason Keyser z kapely Origin, nie Cameron Grant.

 

Setlist: Cold, Cerriers Of Plague, Forward To Submission, The World Discarded, Euphorinasia, Ob(Servant), Echoes To Come, The Sleepers Have Awoken, Initiate

 

O štvrť na jedenásť to celé vyvrcholilo. Na pódium prichádzajú Gorguts na čele so stále sa spoza okuliarov usmievajúcim Lucom Lemay, vokalistom a zároveň gitaristom kapely. Na úvod sa nám skúsil prihovoriť po slovensky, čo bolo od neho pekné gesto, ale nakoniec to vzdal a povedal, že radšej zostane pri angličtine. A spustili prvú skladbu Le Toit Du Monde, my sa môžeme vrátiť k trochu pokojnejšiemu pokyvovaniu hlavami do rytmu, poniektorí to preciťujú so zavretými očami, veď to je najlepší spôsob prežívania nekonečne dlhých inštrumentálnych pasáží. Ich skladby mávajú aj 18 minút s príležitostným dlhým ťahavým vokálom a konečná súhra týchto dvoch vecí veľmi chytľavo lezie pod kožu. V druhej polovici setu nechýba ani bubenícke sólo v podaní Patrica Hamelina, aby si na chvíľku zvyšok kapely vydýchol. Kapela po komunikačnej stránke pôsobí veľmi uvoľnene a na nič sa nehrá, napriek dlhému pôsobeniu na scéne a ich neodškriepiteľnému prínosu sa správajú ako "normálni" ľudia, čo dokazuje aj fakt, že po koncerte nemali problém sa povenovať fanúšikom a pofotiť sa.  Skladby sa príjemne zlievajú a zrazu je tu s poslednou skladbou Obscura koniec. Keď som sa pýtal ľudí, čo hovoria na koncert, tak som dostal odpoveď, že veľmi ku koncertu nemajú čo povedať, že sa to ťažko vyjadruje slovami a "Gorguts boli jednoducho orgazmickí“. Dúfajme, že nebudeme musieť čakať ďalšie dva roky, kým sa ukážu v našich končinách opäť.

 

Setlist: Le Toit Du Monde, Forgotten Arrows, Pleiades Dust, Nostalgia, From Wisdom To Hate, Obscura

 

Autorkou fotografií je Zuzana Tomková.