Prvú adventnú nedeľu rockoví a metaloví nadšenci slávili v Prahe ozaj veľkolepo. Švédska kapela GHOST tu síce predskakovala Metallice už v auguste, ale tento raz prišli predstaviť svoje plnohodnotné predstavenie v rámci turné The Ultimate Tour Named Death Europe 2019. A i keď koncert nebol ani zďaleka vypredaný a popri O2 Universum sa až do otvorenia brán potulovali ľudia snažiaci sa predať niekomu vstupenky, takmer všetko dopadlo nad očakávania a dotyční majú čo ľutovať.

 

Večer 1. decembra odštartovala kapela TRIBULATION pochádzajúca zo Švédska rovnako ako headlineri večera. Napriek tomu, že kapela vznikla už v roku 2005 a má na konte štyri štúdiové albumy, vypočul som si ich až vďaka turné s kapelou Ghost. Ako sa hovorí – lepšie neskoro ako nikdy. Svojím psychedelicko-gothickým metalom s prvkami black aj heavy a hlavne so značnou dávkou mysterióznosti a nádychom hororovej scenérie si štvorica pomaľovaných pánov odetých v čiernej veľmi rýchlo získala publikum. Temné kulisy a čierne svietniky s vonnými sviečkami navodili atmosféru, ktorú si toto vystúpenie vyžadovalo.

 

Kapela predstavila publiku svoju tvorbu energickým setom a spievajúci basgitarista nikoho nezdržiaval zbytočnými rečami. Najvýraznejším článkom bol ale bezpochyby počas celého vystúpenia sólový gitarista Jonathan. Patrilo mu celé pódium a ani na sekundu sa nezastavil. Zvláštne až neprirodzené pózy kombinoval s vábnymi gitarovými sólami, ktoré boli, bohužiaľ, v muzike trochu utopené. Pri svojom pobehovaní po pódiu sa mu raz dokonca podarilo spadnúť, ale bezchybne to zahral na zámer a bez zaváhania pokračoval v koncerte. Dávno som nevidel niečo tak fascinujúce a spektakulárne ako vystúpenie kapely Tribulation.

 

Ako druhí sa na pódium postavili američania ALL THEM WITCHES. Trio hudobníkov bolo muzikantsky bez debaty veľmi kvalitné, avšak do konceptu tohto večera zapadlo iba svojím menom, ktoré sa takejto kapele, mimochodom, akosi nehodí. Všetky skladby tejto kapely sú vystavané na inštrumentálnej zložke. Basákov bluesový polospev a polopokrikovanie identických fráz niekoľkokrát za sebou prispeli do hudby len z času na čas.

 

Oproti predošlej kapele navyše pôsobili páni až príliš staticky a na pódiu absentoval akýkoľvek náznak charizmy. Keď sa človek rozhliadol po sále, z očí väčšiny divákov sa vytratilo napätie a často i záujem a zvedavosť. Niektorí pozorne počúvali, iní neprítomne pokyvkávali hlavou, debatovali so susedom či kontrolovali, čo je nové na sociálnych sieťach.

 

I keď o hudobných zručnostiach a kvalitách kapely All Them Witches niet žiadnych pochýb a ich piesne mali hlavu i pätu, dovolím si tvrdiť, že drvivá väčšina nadšencov teatrálnosti, ktorí prišli predovšetkým kvôli kapele Ghost, sa nudila. Aj ja sám by som si na inom koncerte či festivale určite užil ich vystúpenie neporovnateľne viac. Progresívny blues rock ale pre tento večer nebol tým pravým orechovým.


Pódium sa zatiahlo a po niekoľkých minútach celú sálu zahalila tma, ktorou sa rozliehal iba hlas detí pospevujúcich si riekanku v upravenej verzii. Svetlá sa zažali, plachta padla a odhalila monumentálnu chrámovú scenériu. Biele pódium, schody, plošiny pre bicie a klávesy zdobené bielymi stĺpikmi a reťazami či kvetinová výzdoba... Čierne postavy v maskách čakajúce na pomyselný povel dokonale kontrastovali s bielym pozadím a pútavou vitrážou v pozadí. Ghost dokážu na seba strhnúť pozornosť diváka od prvej sekundy a udržať si ju až do tej poslednej. Okrem spomínanej scény nechýbala pyrotechnika a prepracovaná svetelná šou.

 

Pokiaľ máte akú-takú predstavu o dokonalosti scény, prejdime k tomu, čo sa na nej dialo. Kapela podávala bezchybné výkony. Inštrumentálne i herecké. Tento koncert bol skutočne i divadelným predstavením. Napriek tomu, že všetci mali na sebe masky, a teda divák nemal šancu rozpoznať z mimiky tváre ani náznak emócií, nebolo treba. Divák dokázal bez zaváhania vycítiť z pohybov, gestikulácie, svetiel a hudobnej atmosféry, či sa na pódiu práve odohráva komédia, alebo ho zahaľuje pochmúrne napätie.

 

To všetko bolo, samozrejme, doplnené o gitarové sóla, sólo na keytar či sólo na saxofón, ktoré predviedol sám Papa v sprievode dvoch technikov, ktorí ho podopierali, keď už nevládal s dychom. Ghost chcú na pódiu naživo odohrať a odspievať drvivú väčšinu všetkého, čo počujete na ich albumoch. A to je u kapiel v dnešnej dobe obrovské plus.

 

Osobitnou kapitolou tejto formácie je, samozrejme, frontman, spevák a mozog kapely Tobias Forge, alebo ak chcete, Cardinal Copia. Z tohto človeka priam srší charizma. Pohyby, gestá i hovorený prejav školeného gentlemana. Prepracované kostýmy, ktorých vystriedal počas koncertu hneď niekoľko, a, samozrejme, poriadna dávka nesileného a prirodzeného humoru.

 

Neviem, či je to maskou na tvári alebo niečím iným, ale Tobiasov hlas bol jediný, ktorý v pár skladbách trochu zaostával za kvalitou štúdiových nahrávok. Spomínaným charizmatickým prejavom ale zmietol zo stola všetky nedostatky. Napokon, refrény skladieb ako Rats, Mary On A Cross a Year Zero spievalo i tak celé prítomné osadenstvo. Dance Macabre či He Is by si diváci boli schopní odspievať sami aj celé.

 

Pokiaľ si radi zájdete na koncert, kde čakáte viac než len to, čo poznáte z CD, predstavenia kapely Ghost by mohli byť pre vás tými pravými. Nikdy som nebol na koncerte s prepracovanejšou pódiovou šou do posledného detailu, ktorá by popri všetkom pôsobila tak prirodzene. Každý jeden člen kapely si vystúpenie dokonale užíval, a tak si užívalo aj publikum. Dve hodiny ubehli ako voda a po poslednom prídavku opäť zahalila pódium, na ktorom sa klaňala kapela, čierna plachta. Ostalo konštatovať jediné. Ghost v Prahe predviedli najfarebnejšiu dávku temnoty, akú si len dokážete predstaviť.

 

Setlist: Rats, Absolution, Faith, Mary On A Cross, Devil Church, Cirice, Miasma, Ghuleh/Zombie Queen, Helvetesfönster, Spirit, From The Pinnacle To The Pit, Ritual, Satan Prayer, Year Zero, He Is, Mummy Dust, Kiss The Go-Goat, Dance Macabre, Square Hammer