Undergroudová kapela z Banskej Bystrice chystá 16. novembra v poradí už dvanástu Gazdovskú veselicu v Tirishi. Ako sa im od tej prvej pláva v metalových vodách, nám porozprával bubeník Jozef.

Písal sa rok 1998. Aké ste vtedy mali sny, ideály?

V tom roku Gazdasgrind vznikol, a to úplne náhodou a úplne "sprdele". Dovtedy som sa potácal len po rôznych kapelách, z ktorých nikdy nič nebolo, a vlastne ani z tejto veľa nebolo, lebo po dvoch rokoch takého chľastania, hrania, nehrania, dvoch koncertoch a žiadnej nahrávke, to nejako samovoľne zaniklo. 


Potom som ešte skúšal založiť inú kapelu, ale ani to vlastne nevyšlo, tak som to zabalil aj kvôli tomu, že som mal čerstvú rodinu. Po 6 rokoch, po tom, čo som sa prestal venovať alkoholu, som zrazu nemal čo robiť a po dohode sme znovu oživili Gazdasgrind. Pred tým sme nemali nejakú osobu, čo by chytila opraty a držala to na uzde. Teraz som to chytil ja a došlo to až tam, kde sme dnes a dúfam, že ešte aj budeme. Máme na konte jedno štúdiové demo, jednu live nahrávku, jeden serióznejší album. Chystáme nový. Odohrali sme aj pár koncertov, cca 80, čo nie je ani veľa ani málo na tunajšie pomery s tým, čo produkujeme. Takže sen o kapele a hraní a státí na pódiu sa mi splnil, aj keď je to len v malom. A to je hlavné, lebo ma (nás) to stále baví. Či je to malé, väčšie, alebo veľké, hlavne, že to je. 

Ako si sa dostal ku grind/deathu a vôbec, ako si sa dostal za bicie a čo zapálilo oheň pre Gazdasgrind?

Bolo to veru dávno, kto si to má pamätať? Hehe. Ja ti to poviem takto. Ako teenager som počúval disco, pop, ale aj rock a rôzne takéto muziky. Raz, už keď som bol trošku starší, dostal som sa do partie starších chalanov - metalistov. Tá muzika, čo im hučala z kazeťáka v dedinskom klube mládeže, sa mi bohovsky zapáčila, tak so začal mazať všetky discopopy a nahrávať metal, a zrazu som bol aj ja metalista. To som mal tak 14 rokov (r.1989) a drží ma to doteraz. Ako asi skoro každý metalista sa chceli podobať na svoje vzory, tak aj v dotyčnej partii si zaobstarali bicie, gitary a mrvili. Chodil som sa na nich dívať a páčilo sa mi to, hlavne bubny, do ktorých som sa vtedy zaľúbil. Kapela a hranie sa vtedy stali mojím snom. Mimochodom, na webe máme k dispozícii biografiu (www.gazdasgrind.eu).

OK, naštudujeme si aj oficiálne zdroje :-). Čo bol impulz pre Vás, aby ste odbočili od agroproblematiky a vytiahli ste témy ťažkého kalibru, na ktoré poukazujete v tvorbe z posledných rokov? Celkovo ste zmenili aj štýl a image . . .

Impulz asi nebol žiadny. Prišlo to tak ako si samo, ako všetko vo vývoji našej kapely, aj keď sme tomu aj trošku dopomohli. My, tvrdé jadro, trojica Ja, Ďegvaj a Motaj, sme boli vždy viac deathmetalisti ako grinderi, a bolo to cítiť aj v starých skladbách. Dopĺňa nás ešte Pajko a Martinus. Naše staré nahrávky pôsobia dosť necelistvo a rozhádzane, lebo skladby sú ani nie tak grind/deathové, alebo death/grindové, ale jedna je death, ďalšia grind, ďalšia death/grind a potom grind/death. Dokonca máme aj jednu blackmetalovú skladbu. S textami to bolo to isté. Humorné agro aj vážne. Po vydaní albumu Gazdovská Veselica sme si dali trošku pauzu v skladaní. Keď sme sa znovu pustili do skladania nových vecí, ktoré tvoríme spontánne ako skoro všetko, zrazu sa z našich nástrojov začal na nás valiť poväčšine len deathmetal, tak sme sa rozhodli urobiť v našej tvorbe viac poriadku. V nových songoch už nie je taký neporiadok. Sú viac zjednotené a myslím, že už ako celok nebudú pôsobiť tak, ako keby ich hrali dve alebo tri kapely s rovnakým zvukom na jednom albume, ale jedna. Čo sa týka textovej stránky, prečo tie vážne témy? Prišlo to asi tak samo ako k nám prišiel ten deathmetal. Do toho s takou tvárou, ako ho hráme teraz, sa určite nehodia texty o Maťkovi a Kubkovi, salašoch a vetrieskach (V3S) a asi sme už na také kokotiny aj dosť starí, aj keď humoru nikdy nie dosť a je korením života. Vážne pre to, lebo už sme sa dostali za tie roky aj na trošku iný rozumový level a trápia nás aj veci, čo sa dejú okolo nás a chceli by sme sa aj týmto spôsobom k tomu vyjadriť. Pre jemné objasnenie, spomeniem pár názvov nových songov z pripravovaného albumu Zlo (Zlo, Zlatá Unca, Bolesť, Zem Nikoho, Budúcnosť). Upustili sme od nášho live montérkového imidžu, ktorý sa už k tejto tvári kapely nehodí. Pravdepodobne príde aj k zmene loga. Mnohí sa ma pýtali, či pri týchto zmenách nechceme zmeniť aj názov, ale povedali sme si, že určite nie, aj keď je to trošku zmätočné. Sme stále tí istí ľudia, len s trochu iným pohľadom na vec, a tá hudba je predsa stále taká istá, aj keď je iná. Na naše staré skladby sme nezanevreli a najväčšie hity sú a vždy budú počuteľné na našich koncertoch.

Gazdovskú Veselicu nerobíme zo zištných dôvodov.

Ako to vyzerá s novým materiálom, pôjde to na nosiče von do éteru?

Tak to dúfam, že sa nám to čoskoro podarí aj zvečniť na nahrávke. Dokončovacie práce na skladbách sa nám nejako naťahujú z rôznych dôvodov. Na takých 95% je to pripravené. Nechceme však nechať nič na náhodu a chceme všetko poriadne pripraviť. Poučili sme sa hádam už z chýb z minulosti, keď sme na všetko išli viac-menej "hrrr", a potom to nebolo až také, ako sme si to predstavovali. Na dokončovacích prácach sa podieľa už aj druhý gitarista Martinus, ktorý sa k nám pridal minulý rok v lete. Vniesol k nám do nových, ale už aj hotových, skladieb nový čerstvý vietor a trošku sme pri ňom aj omladli. Inak sranda, že jeho prvý koncert, na ktorom bol, bola naša druhá Gazdovská Veselica pred 6 rokmi. Mal vtedy 15 rokov. 

Aký je ten svet malý! Teraz chystáte už 12. pokračovanie tejto tradičnej akcie, uskutoční sa 16. 11. v Tirishi u vás doma v Banskej Bystrici. Čo by ste vyzdvihli pre tento ročník, aby ste presvedčili ľudí sa zúčastniť?

Nebudeme nikoho nútiť, presviedčať ani lanáriť, aby prišli na koncert. Ľudia majú slobodnú vôľu a rozhodujú sa sami. Keď prídu, prídu, keď neprídu, neprídu. Hlavne sme vždy radi, keď neprerobíme a skončíme s rozpočtom na nule. Zatiaľ sa nám to celkom dobre darí, možno až asi na dvakrát, keď sme prerobili pár šupov. Takže Gazdovskú Veselicu nerobíme ani zo zištných dôvodov. Väčšinou si pozývame kapely, s ktorými riešime koncerty na výmenu, pretože pozvánok od organizátorov je málo. Zvykneme aj podporiť nejakú mladú začínajúcu miestnu kapelu, ak sa nejaká nájde, samozrejme, lebo ich je málo. To je hlavný dôvod. Inak by sme to asi ani nerobili, lebo doma v BB môžeme hrať hocikedy. Ľudia, príďte všetci, nech už konečne dačo aj zarobíme!!! :D :D :D

So mnou môžete počítať! Mne je jedno, či BA, BB, BC :-D. Koncertovali ste už kade-tade po rôznych mestách bývalej ČSR. Kde ste zažili taký koncert, ktorý okamžite viete označiť ako total číslo 1?

Hrávame väčšinou len na Slovensku a sem-tam v Česku, inde sa nám nejako nepodarilo dostať. Ťažko je hovoriť, ktorý koncert je naj, lebo sú lepšie, aj horšie. Týka sa to aj výkonu publika, aj výkonu kapely a organizátora. Ale keby som už mal jeden vyzdvihnúť, asi naj bol 27. apríla tento rok v Brne na GRINDCORE BIRDTHDAY, RC Brooklyn. Pozrite si záznam. 

To bol neskutočný masaker. Síce skoro som skolaboval, lebo sme hrali o 2 hod. neskôr (ako poslední), ako bolo plánované, a spal som 4 hodiny po nočnej, a to ešte odšoférovať naspäť. Začali sme o druhej v noci a tí ľudia, ako sa bavili od začiatku koncertu až do konca, s akou energiou a čo sa toho tam vypilo a v akých podmienkach to bolo, 100 stupňov v klube. Proste pecka. Treba pozrieť video. Trošku to objasní situáciu.

To bol teda ozaj Hardcore feat. Grind :-). Brooklyn je skvelý podnik, tam je super, aj keď tam sedíš len tak. Do ktorého mesta, resp. ku ktorým fanúšikom sa najradšej vraciate?

Neriešime veľmi kde, pre nás je každý koncert potešením, či už pre 200 alebo 20 ľudí. Prídeme na každý koncert, a to dokonca niekedy aj v nekompletnej zostave. Samozrejme, základ bubeník, spevák, a jeden gitarista musí byť. Neradi rušíme koncerty. Za koncertnú kariéru sme zrušili asi len dva, kvôli chorobe mňa alebo speváka. Pokiaľ sme aspoň trochu v stave docestovať a odohrať, tak ideme, a aj s odretými ušami to odohráme. Ale keď už túžiš vedieť kde, tak asi v Bratislave. Tam je vždy zverina a odohrali sme tam aj najviac koncertov na mesto. A potom, samozrejme, doma v Banskej Bystrici.

Ako sa dá „zabojovať “ o fanúšika? Ako nového, tak i starého.

Ja neviem, my nebojujeme o fanúšikov asi :D. Fanúšikovia si vyberajú kapely, ktorým budú fandiť podľa toho, či sa im páčia, alebo nie. My sa nikomu nevnucujeme. Sme radi, keď sa im páčime a nesmierne nás to teší, a keď im nepáčime, nevadí nám to. Ani nám sa všetko nepáči. Hudbu hráme hlavne pre seba, ale to neznamená, že nie aj pre iných ľudí, pre to sme radi, keď nás radi počúvajú aj iní ľudia. Keby nás nikto nepočúval, hráme len pre seba a pre radosť.

Chápem, ale existovať ešte neznamená, že sa dostaneš do povedomia. Treba kopnúť do vrtule. Pavel "Hirax" Baričák vo svojom komentári na blogu opisuje aktuálny stav na hudobnej scéne, ako upadá záujem o živú muziku. Čo s tým ste vy ako hudobníci ochotní a schopní spraviť?

My ako amatérski undergroundoví hudobníci hráme svoju muziku, investujeme svoj čas a peniaze do nej, pretože nás to baví, máme hudbu radi a berieme to hlavne ako zábavu a koníček. Tak isto koncertujeme pre to, lebo nás to baví a nájdu sa aj ľudia, čo ich to baví s nami, chcú sa s nami zabaviť a vypočuť si to, čo robíme a to, čo baví nás. A keď to baví aj ich, tak nás to baví ešte viac, lebo keď človek vidí, že na veci, na ktorej sa baví, sa bavia aj iní ešte viac, tak ho to teší. A čo by sme s tým vedeli urobiť? Hmm. No neviem ti povedať. Dôvodov, prečo ľudia nechodia na koncerty a nekupujú nosiče je mnoho a už sa na túto tému aj mnoho popísalo. Hirax vo svojom článku, aj keď je už staršieho dáta, to zhrnul v krátkosti tak, ako to je. Koncertov veľa nemáme a keď už žiadne nebudú alebo záujem nebude, tak si budeme asi brnkať sami pre seba. Inak, sme na Slovensku. Neviem, ako je to inde, len sa mi vidí, že UG koncertov je podstatne menej za posledné roky, ako tomu bolo pred tým. Ľudí nedonútiš nijako chodiť na koncerty, keď nechcú. Bude to aj touto dobou. Sú tu nespočetné možnosti zábavy aj mimo hudby, je ich omnoho viac ako bolo niekedy. Ponuka je vysoká, niekedy taká nebola. Ľudia sa viac rozhodujú a majú viac možností, z ktorých si vyberajú a tých stále pribúda. Ale ľudí nie, alebo ak aj áno, uprednostňujú iné formy zábavy.


Vezmime teraz do úvahy taký stav, kedy sa ľudia stanú uvedomelými, vidia a chápu súvislosti i aktivity na pozadí, ktoré nás ovplyvňujú, priam dokonca nám riadia život. Teraz chcem využiť to, že sa trochu poznáme a viem, ako o niektorých veciach premýšľaš. Nadviažem tým trochu na predchádzajúcu otázku a vezmeme do úvahy aj smerovanie kapely v poslednej dobe, už z názvov songov je jasné, kam tým smerujete (aj svet samotný) . . .

Dnešný svet, ako ho poznáme a vidíme, nie až taký, ako sa zdá. Podľa mňa je zlý. Ľudské hodnoty sú prevrátené naopak. Vládne tu len chamtivosť, podlosť, zrada, klamstvo, bezcharakter. Tradičné ľudské hodnoty nahradila honba za majetkami a materiálnymi statkami. Aj keď to tu bolo vždy, ale teraz sa to stalo masovým javom obludných rozmerov. Vidieť to a stretnúť sa s tým môžeme na každom kroku. Bojím sa, že týmto spôsob sa ženie svet do záhuby. My sa toho asi už nedožijeme - bodaj by a ani naše deti, ani nik. Dúfam, že ľudia nájdu ešte zdravý rozum, racionálne uvažovanie (nájdu sa takí, ale je ich málo) a nejako tento nastúpený a rozbehnutý trend - vlak, zastavia. Človek by mal počúvať hlavne svoj vlastný rozum. Ale aj to je ťažké, lebo tu už ani nevieš, čomu máš vlastne veriť. Informácie, ktoré nám dávajú masmédiá a potom ďalšie informácie, ktoré vyvracajú a spochybňujú predošlé informácie. Je to bludný kruh, v ktorom sa ľudia strácajú. Buď sa stratia, alebo ostávajú apatickí. 

Čím ďalej, tým viac sa to dostáva na povrch . . .

Mocní tohto sveta sa snažia ovplyvniť a ovplyvňujú naše životy k obrazu svojmu. Otupujú rôznymi spôsobmi naše myslenie, aby nás mohli ľahko ovládať a my aby sme na nich ako tupé stádo dreli, aby sa oni mohli mať ako prasce v žite. Tento svet nie je žiadna sloboda ani demokracia. Toto zriadenie, čo tu vládne, je novodobá otrokárska spoločnosť, nový prešpekulovaný feudalizmus. Ešte sú tu aj ďalšie veci, ako globalizácia, multikulturalizmus. Už ani nehovorím o v poslednej dobe veľmi diskutovanej a prepieranej téme Juvenilnej justícii a gender ideológii (kto by sa viac zaujímal o čo ide, nech si vygúgli), ale aj tu sa zase otvára otázka, či je to pravda, alebo výmysel. Čomu máme vlastne veriť? Keď čítam rôzne články na tému ovládanie ľudstva mocnými, vymývanie mozgov a pod., tak sa to v mnohom zhoduje s realitou, aká je tu. Ja by som povedal, že v prvom rade treba veriť v seba samého. Určiť si priority, čo od života chceme a očakávame. Zvážiť možnosti, aké máme, ale aj na to potrebujeme rozum, a keď nám niekto vymyje mozog, potom nemôžeme racionálne rozmýšľať a uvažovať a správame sa ako tupé stádo, s ktorým si robí kto chce, čo chce. Stretol som sa aj s názorom, že svet by bol krajší a lepší, keby sa dodržiavalo desatoro božích prikázaní. Akože pozor, nie som ani katolík a ani neverím na žiadne nadpozemské neskutočné bytosti (boha, alaha, satana), ale s vyradením niektorých tých prikázaní (konkrétnejšie prvých dvoch a tretie by som trošku poopravil) by som sa s týmto názorom asi stotožnil. 

Si sa pekne rozrečnil, je to ozaj nadlho a zhrnúť sa to v skratke dá len veľmi obtiažne. Čo by sa podľa Teba muselo stať, aby sme sa potom mohli vyzuť z okov, ktoré sú tu nachystané pre každého z nás?

Naozaj je to obšírna téma, na ktorú by sa dalo polemizovať hodiny a písať romány, takže už končím. Na tvoju otázku, ako sa vyzuť z týchto okov, dám konkrétnu odpoveď. Nie je to jednoduché, ak je to vôbec aj možné. V prvom rade treba začať u jednotlivca. Viac uvedomelých jednotlivcov vytvorí skupinu. Viac skupín väčšie skupiny. Potom sa najväčšie skupiny zjednotia do más a len obrovské masy dokážu vyhubiť toto zlo, čo tu existuje. To zlo, aj keď je v menšine, má ale obrovskú moc a v rukách nástroje (peniaze, zbrane, armády) a na jeho likvidáciu sú potrebné obrovské masy uvedomelých. Tento recept je jednoduchý, ale je ťažké podľa neho navariť. Či sa to niekomu niekedy podarí, ukáže len čas. Snažím sa byť v živote optimista, ale v tomto som dosť na vážkach. Keby sa to však podarilo, bolo by to super. Lenže aj keby sa to podarilo, tak či by to aj vydržalo. Lebo vieme, aký je človek tvor a pochybujem, že vždy a všetci budú žiť podľa desatora (môjho sedmitora), haha.

Super, zaujímavo si to povedal, ďakujem Ti za rozhovor a za redakciu prajem ešte veľa zábavy na pódiách a v živote.

Ďakujem aj ja za seba, aj za celú kapelu a aj za záujem a prajem vášmu webu nech sa mu darí v tomto interaktívnom svete.

NA GAZDAS. Gazdajozef.

Čo to o kapele sa dozviete aj na nasledujúcich odkazoch:

http://gazdasgrind.eu/
http://bandzone.cz/gazdasgrind
https://www.facebook.com/pages/GAZDASGRIND/188317435482