Galiba sa nedá označiť za čisto punkovú kapelu, lebo ich tvorba nesie rozmanitosť. Napriek tomu už majú za sebou úspešnejšie koncerty po boku Konfliktu alebo talianskej kapely Fankaz, s ktorou absolvovali vlani miniturné. Chalani hľadajú náhradu za speváčku Savitri, máte záujem? Tak si prečítajte, čo by jej nemalo chýbať.

Rok 2014 bol pre Galibu rokom zmien. Vymenili ste bubeníka. Počas prestávky od koncertov speváčka Savitri nefunguje ako aktívna členka. Čo si za tým máme predstaviť?

Čau čau! Bubeníci sa v našej kapele menia už s pravidelnosťou. Čo je ale pri tejto opätovnej zmene veľmi pozitívne - do kapely sa vrátil náš pôvodný bubeník a zakladajúci člen Maťo Garaj, takže kapela znovu chytila rovnakú auru, ako keď sme ju zakladali, a je to skvelý pocit - byť po približne dvoch rokoch znovu v pôvodnej zostave. Tá spoločná vlna predsa len väčšinou najviac funguje v pôvodnej zostave.

Savitri už nie je členkou kapely od decembra. Odlišoval sa náš a jej prístup k celej veci, tak sme sa rozhodli, že túto spoluprácu rozpustíme. Určitú dobu po Savinom odchode sme skúšali aj hrávali koncerty bez ženského vokálu, ale pocítili sme, že ku Galibe proste ten ženský spev patrí. Momentálne skúšame náhradu, tak snáď sa osvedčí, inak ale stále nič nesľubujeme.


Zhodneme sa na tom, že úžasný Savitrin hlas bol v pesničkách príjemným prekvapením. Teraz mi prezraď - hľadáte presne jej kópiu alebo uprednostníte niečo úplne odlišné? Skrátene, ako si Galiba predstavuje novú speváčku?

Nie, nehľadáme kópiu. Keď Savi začala s nami spievať, nemala predtým so spevom žiadne skúsenosti a v podstate až u nás si našla tú svoju cestu. Najspokojnejší by sme boli, keby sa podobná udalosť stala
znovu. Nepotrebujeme žiadnu vyložene fundovanú speváčku, ktorá má desaťročné skúsenosti a spevácke vzdelanie. Základ je, aby vedela tak "ľudovo" spievať, aby tam bola určitá civilnosť.

V roku 2013 ste uviedli, že medzi členmi kapely panujú kamarátske vzťahy. Ako to prebieha teraz po odznení dlhšieho času a hlavne zmene zostavy?

Stále to tak platí! Ja a Gyťo sa poznáme od roku 2002 a nečakáme, že by sa to malo zásadne zmeniť a Maťo do tohto vzťahu priam až osudne zapadá. Máme kamarátske vzťahy, vieme spolupracovať a vieme nájsť kompromis - to je asi najdôležitejšie v kapele. S bývalými členmi kapely sme stále vo vrúcnom kontakte, predsa len bánovská scéna je malá, ale veľmi aktívna - už asi každý hral s každým.

V minulom roku ste vydali debut Mladí a pochabí, ktorý je vlastne súhrnom vašich troch EP. V čom sa potom CD líši od EP-čiek? Prečo vznikol debut až štyri roky po vzniku kapely?

Líši sa vo veľa veciach. Predošlé EPčká boli čisto demáče, v rôznych kvalitách, nahrávané v rôznych zostavách a prioritou bolo, aby sa naše pesničky dostali medzi ľudí. Keď sme šli robiť album, nahrali všetky tie piesne do takej podoby, v akej sme ich chceli mať, s rôznymi akustickými nástrojmi, zaujímavými hosťami a na rockovú hudbu v dosť hlbokom ladení. Samozrejme, na albume nie sú len piesne z predošlých demáčov, ale objavilo sa tam aj sedem nových skladieb.


Kto vám tento debut krstil?

Krstný tato nášho albumu bol Patrick Sasse, spevák kultovej nemeckej kapely Speichelbroiss. S Patrickom a jeho partiou sme sa zoznámili po Topfeste 2012, kedy som im zorganizoval jeden koncert v Bánovciach nad Bebravou. Veľmi sme si ľudsky sadli a dohodli sme sa, že ich pozveme znovu, keď budeme krstiť náš album. Tak sa aj stalo a napokon nám Patrick pokrstil aj album. Bola to pekná párty, od fanúšikov sme dokonca dostali tortu. Fakt úžasný večer, nezabudnuteľný zážitok.

To musela byť pre vás veľká pocta, keď vám CD krstil Patrick zo Speichelbroiss. Myslím, že je dôležitá podpora undergroundu aj v cezhraničnej spolupráci. Máte aj s inými zahraničnými kapelami bližšie vzťahy? Zachytila som, že ste absolvovali minitour s Fankaz z Talianska. Ako ste sa k nim dostali?

Patrick je fakt super týpek aj s celou ich kapelou. Človeka až zamrzí, že žijú tak ďaleko, stretával by sa s nimi aj častejšie. Aj spomínaní Fankaz sú super chalani! Na toto minitour nás pozval kamarát Lukáš Palatinus, ktorý organizuje koncerty zahraničným kapelám. S Fankazovcami nám bolo fakt super, ja som ich neskôr pozval aj k nám do Bánoviec, kde mali fakt výborný koncert. Dodám inak takú zaujímavosť, Fankazovci sa mnohokrát sťažovali, že oni takú dobrú scénu doma v Taliansku nemajú. A toto isté vraveli aj Speichelbroiss o Nemecku. V Taliansku vraj nemajú ani žiadnu rockovú legendu v mainstreamovej hudbe. A my sa tu sťažujeme a rozčuľujeme nad hiphopmi a popom a neviem čím ešte. Netuším ozaj, aký je problém. Keď si to takto plošne rozložíme, tak na Slovensku máme bohato zastúpené všetky hudobné žánre, dovolím si povedať, že veľmi kvalitnými interpretmi. Skúste sa nad tým zamyslieť.

Ste s debutom spokojní? Sú s nim spokojní fanúšikovia? Predáva sa dobre?

S odstupom času sme zhodnotili, že sme s debutom na 85 percent spokojný, niektoré veci by sme asi spravili inak, ale to už nezmeníme. Navždy to zostane už ako dôkaz doby a toho, ako sme veci videli vtedy. Ohlasy boli dobré, myslím si, že ľudia boli spokojní s výsledkom. Album vyšiel v extrémne nízkom náklade 100 kusov, z toho sa predalo presne 94 kusov, takže vlastne náklad je skoro celý preč. Ako kapela máme doma posledný kus, ktorý si asi necháme, ale ak by mal niekto záujem, niečo sa dá objednať z Hiraxshopu a celý album sa dá digitálne zakúpiť zo stránky bandsupport.sk. Ale áno, sme veľmi spokojní s tým, aký život ten album prežil. Vnímame sa ako dosť lokálna kapela, takže fakt, že je o to záujem, je priam neuveriteľný.


Telefonát je super skladba a výborný klip. Môžeš nám prezradiť niečo viac o priebehu natáčania? Museli ste siahnuť hlbšie do svojich úspor?

Vďaka! Tú pesničku celú zložil náš basák Gyťo a je to taký ťah na bránu. Klip mal pôvodne byť úplne iný, chceli sme z neho mať taký typický letný klip s kopou absurdných scén, lenže sme prepásli dátum a prišiel august, ktorý bol plný zlého počasia, a tak sme všetky nápady šľahli do šuflíka a museli sme siahnuť po jednoduchšej alternatíve. Čo sa týka točenia klipu, celý sme si ho robili sami, svojpomocne. Ja si privyrábam točením klipov a videoprodukciou všeobecne, takže v tomto smere nemáme problém a ako kapela si vieme všetko, čo sa týka videí, spraviť sami. Jediné, v čom sme museli hlbšie siahnuť do vrecka, bol večer pred natáčaním, kedy sme sa opili jak prasce (omylom) a potom bolo natáčanie nesmierne bolestivé. Ale s výsledkom sme spokojní, nehovorím teraz za zvyšok kapely, ale ja osobne som s ním asi v konečnom dôsledku spokojnejší ako s tou pôvodnou predstavou. Ale nápady sme mali nachystané fakt dobré, tak určite sa k nim ešte niekedy vrátime.

spustiť videospustiť video

Čo robia členovia Galiby v súkromnom živote?

Basák Gyťo momentálne dokončuje v Trenčíne magisterské štúdium a mimo toho a basgitary sa venuje klasickým odpočívacím rituálom ako vybehnúť si na jedno, vyvádzať humor, keď je teplo tak aj zašportovať. Maťo mimo hudby pracuje v jednej miestnej pizzérii a sem-tam chodí do Dánska pracovne. Ja taktiež dokončujem magisterské štúdium žurnalistiky v Nitre. Okrem toho chodím do roboty a organizujem koncerty, točím klipy, momentálne si zakladám aj malé undergroundové vydavateľstvo, takže sa ozaj nenudím. Toľko k nám.

Máte v obľube nejaké slovenské kapely? Možno by ste mohli nejakú z nich vyzdvihnúť...?

Joj, že či! Ja osobne milujem našu slovenskú scénu, lebo si myslím, že je veľmi bohatá a ojedinelá. Z kapiel by som spomenul Kýbel Mačiek, Kotúče DM, The Fraternity, Patália. Zaujímavý zjav, ktorý by som chcel osobne vyzdvihnúť, je kapela The Kowal Chicks z Popradu. Momentálne idú chalani nahrávať prvý nosič a ich hudba fakt nemá na našej scéne obdobu. Snáď budú trošku súhlasiť, keď poviem, že mi dýchajú atmosférou kapiel ako Gogol Bordello alebo The Clash zmiešaných s takým slovenským folkom a punkom. Fakt unikátna hudba, odporúčam ich úplne na plno, mňa osobne berú ich songy Sangria a Červená Monika. Inak taká zaujímavosť, našu prvú pesničku "Pepo vstávaj do školy" sme zložili spolu s Lukášom Kovalčíkom ešte v novembri 2010 na internáte v Banskej Bystrici, takže puto medzi nami a Kowal Chicks je dosť silné. Inak, ako som spomínal na začiatku, naša republika sa hemží hromadou kvalitných kapiel, len by to trvalo do rána, keby som ich mal všetky vymenovať. Základ je hľadať a dať šancu všetkému, čo je úprimné.

Čo plánuje Galiba v tomto roku? Na čo sa môžeme tešiť?

Koncom marca ideme nahrať ďalšie EPčko, dostali sme proste chuť vydať dáke nové songy do éteru. V našom prípade sa hromadia nové songy neustále, tak treba len povyberať, čo nahrať ďalej. Môžeme sľúbiť, že ďalšie EP bude o niečo tvrdšie ako naše doterajšie nahrávky, trošku sme sa priklonili k thrashovejším prístupom. Okrem toho chceme natočiť aj nejaké klipy, lebo náš bubeník Maťo koncom marca pôjde na chvíľu opäť do Dánska, tak budeme medzitým robiť veci okolo kapely.
A chceme sa ešte odfotiť pri ťažkej stavebnej technike. A ja si konečne dokončím toho magistra :-)

Máte nejaký odkaz pre čitateľov rockera?

Taký, ktorý už omieľame pár rokov a ten znie - Hudbou sa treba v prvom rade baviť a až v druhom rade ju riešiť! Želáme všetko pekné a veselé do života, vďaka za pekné otázky!