Napriek tomu, že bol štvrtok a človek by ani nečakal až takú bohatú účasť, v MMC to 14. marca vyzeralo ako v saune. Nie, nikto nebol vyzlečený do naha, no horúco tam bolo. A nielen od vydýchaného vzduchu, ale aj množstva pohybu, keďže KORPIKLAANI spolu s kavalériou princezien TROLLFEST a barbarov TURISAS nenechali nikoho stáť na mieste. Vyhnúť sa skákaniu sa stalo nemožnou misiou.

 

Večer začal luxusnou, bláznivou skákačkou s Nórmi Trollfest. Pre tých, ktorí ich poznali, nebolo žiadne prekvapenie, keď sa na pódiu objavili v poriadne trafených kostýmoch. Pre nezasvätených však mohlo byť šokom, keď sme namiesto siedmich mužov mali možnosť vidieť jedného kráľa s korunou tvorenou z balónov, ktorú neskôr hodil do davu, a šesť princezien, u ktorých pre presvedčivosť nechýbali ani poriadne prsia, hoci ich neskôr odložili niekam preč. Tomu sa už povie slušný hárem, no nie?

 

Strategický výber kostýmov a aj war paintov, ak sa to tak vôbec dá nazvať, keďže mali na tvárach niečo, čo pripomínalo skôr maľovky z detských osláv alebo odniekiaľ od kolotočov, zrejme kapela zvolila na základe faktu, že koncert bol súčasťou ich turné s názvom Norwegian Fairies In Europe, teda nórske víly v Európe. A v podstate pri troche predstavivosti vílami boli. Trochu chlpatými, čo by zrejme mierne vydesili každé normálne detiská, no predstavivosti sa medze nekladú.

 

Čo ste rozhodne nevideli dávno pri žiadnej kapele, ak vôbec pri nejakej, tak to bolo množstvo balónov, ktoré poletovali po klube ešte aj pri nasledujúcich kapelách a hromada použitých svetielok. Veď im žiarilo snáď všetko od saxofónu cez gitary, klávesy, korunky až po tenisky.

 

Ľudia sa výborne bavili na nie až tak typickom folkmetalovom výstupe, ochotne spolupracovali po každej výzve. Tak sa stalo napríklad, že v jednom momente vokalista Trollmannen (Jostein Austvik) prinútil stred davu, aby sa posadil na zem a vesloval na jeho pokyn, lebo mal chuť spôsobiť nejaký ten chaos. Potom zase ukázali, ako veľmi majú radi fanúšikov, keď jeden z gitaristov najskôr vbehol do davu, kde urobil s ľuďmi hadíka a neskôr urobil stage dive z pódia, pri ktorom spevák ľuďom zakričal, že keďže ho už držia, nech ho aspoň poposúvajú až k záchodom, lebo mu je treba.

 

Pokiaľ by ste si mysleli, že toto už bolo všetko, tak ani náhodou. Trollfest mali neustále čo ukázať, bavili ľudí a naoplátku dostávali naspäť bujaré výkriky, skákanie a dokonalú spoluprácu. Nakoniec ešte slovenské publikum pri príležitosti prvej návštevy v našom štáte odmenili aj bonusovým hosťom v podobe švédskej skupiny Rednex, ktorá sa k nim pripojila, aby spoločne odspievali záverečnú pieseň setu.

 

Setlist: Fjøsnissens Fjaseri, Kjettaren Mot Strømmen, Toxic, Steel Sarah, Illsint, De Tre Bukkene Berusa, Kaptein Kaos, Professor Otto, Deildegasten, Solskinnsmedisin, Espen Bin Askeladden, Helvetes Hunden Garm (s Rednex)


Niekedy okolo dvadsiatej hodiny veselých Nórov vystriedali o niečo tvrdšie a serióznejšie pôsobiaci Fíni Turisas, ktorí vyzerali ako divokí barbari. Oproti Trollfestu vytvárali aj o niečo temnejší dojem. No mali smolu, že im trochu kolísal zvuk, miestami ho mali naozaj zlý až príliš prezvučený. Postupne sa to však ustálilo.

 

Táto partička už v našich končinách ale nebola ničím neznámym, keďže u nás dávnejšie boli niekedy v roku 2008 alebo 2009, kedy vystúpili v Randali, ako si zaspomínal vokalista Mathias "Warlord" Nygård. Vďaka tomu slovenské publikum vedelo, čo má od nich čakať i pýtať. Dav každú chvíľu burácajúcimi pokrikmi silou mocou žiadal ich povestnú verziu Rasputina. No na toho sme si ešte museli počkať.

 

Turisas podobne ako predchádzajúce zoskupenie nezaháľali v práci s publikom, dokonca pýtali potlesk aj pre svojich kolegov z Trollfestu a Korpiklaani. No nehýbali iba s ľuďmi, ale aj s doplnkami scény, keď gitarista vytiahol zo stojanu jednu z vlajok a zamával ňou na okraji pódia tesne pred publikom. Neskôr zase počas Stand Up And Fight dav dostal spŕšku z konfiet. Práve po nej konečne prišlo splnenie želania fanúšikov. Opäť sme sa zo serióznejších sfér preniesli do až disco zábavy, keď prišiel Rasputin a s ním záver riadnej časti setu.

 

Keď sa už zdalo, že dav sa márne snažil privolal kapelu naspäť, najskôr prišli gitarista Jussi Wickström, ktorý si namiesto gitary priniesol malú balalajku, spolu s klávesákom Robertom Engstrandom, ktorý si so sebou nástroj pripomínajúci niečo medzi klávesami a fúkacou harmonikou. Ostatní ich rýchlo nasledovali, aby nám dopriali prídavok v podobe krátkeho akustického setu.

 

Setlist: As Torches Rise, A Portage To The Unknown, We Ride Together, To Holmgard And Beyond, In The Court Of Jarisleif, Greek Fire, Hunting Pirates, Battle Metal, Five Hundred And One, Stand Up And Fight, RasputinOne More, The March Of The Varangian Guard, For Your Own Good 

Tesne po dvadsiatejdruhej hodine zhasli svetlá v MMC naposledy. To už sa čakalo na najväčšiu hviezdu večera, čo naznačovalo aj zdobenie pódia. Na bicích sme videli obrovské parohy, zadná plachta bola pomaľovaná chatkou a kde-tu sa našli zelené plôšky s umelou trávou. A dav bol najviac nedočkavý za celý večer. No a Korpiklaani? Tí najskôr vyvolali smiech, keď sa ešte mimo dosiek pódia ozval vysoký výkrik, akoby ženský, ale to len Jonne Järvelä, spevák Korpíkov, klamal telom. Následne ešte stále odniekiaľ zo schodov vedúcim na stage, kým sme ho nevideli, zaburácal výkrik: ,,Bratislavaaaa!“ a po ňom už pred nás za bujarích výkrikov davu konečne vybehli tí, na ktorých sme všetci čakali najviac.

 

Stačilo, že sme šesticu ešte len uvideli a davu nebolo rady. Všetci kričali, skákali, nesmierne dobre sa bavili. Vrátane kapely. Sotva sa dalo občas stíhať sledovať, kde sa kto nachádza, keďže sa snažili rovnomerne dopriať výhľad na každého člena pred každým zákutím pódia. Počas Kotikonnuť Jonne všetkým vyznal lásku slovami: ,,Bratislava, I love you!“ A potom poriadne živelné vystúpenie pokračovalo s Henkselipoika.

 

Kapela sa neštítila ani priameho kontaktu s fanúšikmi, práve naopak, nechýbali dotyky prstami s prvými radmi a keď nie tie, tak aspoň neustály očný kontakt a úsmevy zo strany všetkých, ale najviac asi z Jonneho. Aj keď v jednom momente všetko dostal do iných rozmerov Tuomas počas toho, ako sa zameral na jednu konkrétnu fanúšičku približne niekde v strede prvej línie a chytil ju za ruku tak pevne, až ju skoro vytiahol na pódium.

 

Odznievali novinky, ale aj staré dobré klasiky, medzi ktorými ľuďom chýbala Vodka. Niekomu dokonca až tak veľmi, že asi na blok z obchodu napísal perom veľkými písmenami VODKA a prebehol popred kapelu, aby upútal pozornosť. Či to pomohlo alebo nie, to ťažko určiť, avšak Vodka nakoniec odznela v rámci bonusu.

 

A propo bonus. Uctiť si slovenských fanúšikov chceli Fíni aj prekvapením. Možno ste to zachytili, možno nie, že levickí Achsar majú veľmi dobré vzťahy s Korpiklaani. Najskôr prebehla pôžička Tuomasa do Achsar, ale potom bolo treba oplatiť túto láskavosť, a tak Achsar požičali Korpiklaani svojho speváka Milana, aby s nimi nahral slovenskú verziu Beer Beer, teda Pivo Pivo. Prekvapením večera bolo, keď Korpiklaani na chvíľu odišli z pódia, no keď sa najbližšie vrátili, prišli všetci okrem Jonneho a za mikrofónom stál náš Milan. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Lebo prišlo Pivo Pivo! A existuje snáď niečo lepšie, ako počuť takúto skvelú rodnojazyčnú verziu tejto kultovej skladby?

 

Po Pivo Pivo sa na svoj post vrátil Jonne a konečne sme sa dočkali aj Vodky. Vyvrcholenie večera prišlo s veselou opijášskou skladbou Happy Little Boozer, počas ktorej sa ku Korpiklaani pridal gitarista Turisas so svojou malou balalajkou. A potom, chtiac či nie, prišiel koniec. Ale hoci už všetci ostatní opustili pódium, huslista Tuomas Rounakari a bubeník Matti Johansson ešte chvíľu zostali so slovenskými fanúšikmi a otestovali, koľko síl nám ešte zostalo. Dav reagoval na každý ich pokyn zakričať. A keď aj oni dvaja opustili pódium, krásny večer sa skončil a človeku bolo až ľuto, že nemohli hrať snáď i do rána.

 

Setlist: Noita, Juomamaa, Korpikuusen kyynel, Aallon Alla, A Man With A Plan, Palovana, Kallon malja, Pellervoinen, Harmaja, Kotikonnut, Henkselipoika, Sillanrakentaja, Kylästä keväinen kehto, Lempo, Pilli on pajusta tehty, You Looked Into My Eyes, Wooden Pints, Beer Beer (verzia Pivo Pivo), Vodka, Happy Little Boozer

 

Všetky tri kapely predviedli poriadne živelné vystúpenia a strhli nás ako tornáda. A bolo jedno, že Turisas mali chvíľu trochu horšie zvučenie alebo že Jonnemu počas setu Korpiklaani pri skladbe Kotikonnut na chvíľu zahaproval mikrofón. Všetko to boli iba kozmetické chybičky, ktoré sa dajú prepáčiť v pomere ku zvyšku večera, kedy, ako to skonštatoval aj vokalista Turisas, sme mali z MMC hotovú saunu a Slovensko opäť ukázalo, že sa vie poriadne baviť.