Niekedy koncerty nevychádzajú tak, ako by si kapely želali. V tomto prípade môžem hovoriť aj z vlastnej skúsenosti. O to väčší rešpekt mám ako divák voči kapelám, ktoré i v takýchto situáciách podajú stopercentný výkon a užívajú si koncert tak, akoby stáli na profi pódiu s tisíckami divákov pod ním. A presne takýto rešpekt a obdiv som cítil v sobotný večer 28. septembra voči kapelám FICTIVE MARRY a LUISVILLE STORY v ružomberskom Novom Korze.

 

Koncert mal pôvodne začať o ôsmej hodine večer vystúpením kapely TRIX. Ale choroba neberie ohľad na termíny potvrdených koncertov. A tak, bohužiaľ, ani kapela nemohla kvôli zdravotnému stavu jedného z členov v tento večer vystúpiť.

 

Z troch kapiel sa stali dve a odštartovanie hudobného večera sa posunulo na deviatu hodinu. Práve vtedy vyšla na pódium košická modernrocková formácia Fictive Marry. V Ružomberku pripomenuli publiku pár kúskov zo svojej starej tvorby, ale zaznela aj úplne čerstvá novinka Labyrinty bláznov. Každou jednou skladbou kapela posielala do publika návaly novej a novej energie. A to aj napriek tomu, že počet ľudí v klube bol porovnateľný s počtom členov vystupujúcich kapiel.


René so svojou neónovozelenou gitarou a ozdoba celej kapely Mirka si z piesne na pieseň podávali sólové party a melodické, no zároveň dravé riffy. Návyková farba Marekovho hlasu pôsobila, že poslucháč musel hltať každé slovo z ich kvalitných textov. Plechová hutná basová gitara v podaní Filipa, Lukáš a jeho tvrdé rany do bicích či guľometné kopáky dodávali celému predstaveniu a hlavne zvuku gule.

 

Bolo nad slnko jasnejšie, že Fictive Marry sú na pódiu doma. Zohratá partia priateľov a muzikantských kolegov sa na pódiu dokonale dopĺňala hudobne aj dramaturgicky. Svoju šou si pred hŕstkou prítomných užívali, akoby hrali pred davom rozjarených divákov. A teraz k tomu všetkému prirátajte zvukára, ktorý vám počas koncertu sporadicky vybieha na pódium, pretože tam má mix. A aby toho nebolo málo, žiadne odposluchy. Teda, pokiaľ hráte na digitálnu techniku, žiadny zvuk na pódiu. Hranie, tak povediac, po pamäti.

 

Setlist: Nebo nechám pre iných, Pár slov, S dažďom o preteky, Najvyšší trest, Náročný, Kapitola nás dvoch, Labyrinty bláznov, Strieľaj, Som to ja, Piaty element, Donekonečna


Všetko, čomu čelili na pódiu Fictive Marry, si počkalo, samozrejme, aj na Luisville Story. Kvarteto rockerov z Komárna rovnako v Korze predstavilo hŕstke hudobných nadšencov svoju vlastnú tvorbu. Podobne ako prvá kapela aj oni do nich osadili chytľavé slovenské texty. V spojitosti s veľmi príjemným hlasom speváka Roberta to bol pekný hudobný zážitok. Medzi skladbami nenahovoril veľa, ale zato hovoril neuveriteľne rýchlo. Avšak s neustálym úsmevom na perách a farbou hlasu vhodnou do ktoréhokoľvek rádia.

 

Muzika tejto kapely bola svieža a rozmanitá. Zaznel melodický spev, dravší takmer growl a dokonca i rap. A tomu všetkému sa prispôsobovali aj Robertovi pódioví kolegovia. V niektorých skladbách bicie imitovali disko rytmy, v iných sa takmer dymilo z kvíliacich gitár a v ďalších zneli tvrdé hutné riffy. Luisville Story boli taktiež na pódiu skvele zohratí a svoje vystúpenie si užívali.  

 

Setlist: Povstanem, Navždy, Nedokonalosti, Prázdne slová, Spoveď, Koleda, Pasca, Nočné svetlá

 

Nápaditá a originálna hudba, slovenské texty, kopa energie a profesionálny prístup, bez ktorého by nebolo možné koncert v spomínaných podmienkach odohrať v takej kvalite. Či im niekde ušiel tónik alebo nie? Neviem. Ak nie, klobúk dole. Ak áno, nedali to na sebe znať ani najmenším náznakom. A práve to je podľa mňa u kapely vizitka profesionality. Počas svojich koncertných setov si páni a dáma z kapiel Fictive Marry a Luisville Story určite v Ružomberku našli nejedného nového fanúšika a tých skalných iba utvrdili v presvedčení o ich kvalitách.