Čo robíte najradšej v pondelkový večer? Prídete domov unavení a ubití po šoku z prvého pracovného dňa v týždni, najideálnejšie je si nazuť papučky, otvoriť si pivo a chystať sa na ďalší deň. Ale čo ak má prísť zaujímavá kapela? Myslím, že túto dilemu rieši nejeden metalista. Našťastie, v prospech kapely EVERGREY sa dosť fanúšikov rozhodlo prekonať sa, a tak si mohli 8. apríla naplno užiť tento nevšedný koncert. Spolu s nimi prišiel aj zaujímavý support GENUS ORDINIS DEI a BLOODRED HOURGLASS.

 

K slovu sa dostala aj slovenská banda, ktorá dostala príležitosť to celé otvoriť. Ňou boli bratislavskí stoneri MOFOKILLER. Tí sa od júna minulého roka prezentujú v novom, temnejšom šate, ktorí z divokého východu so sebou doniesol ich talentovaný bubeník Anton. Sám za seba musím povedať, že hoci žánrovo nie sú moja šálka kávy, ich texty mi v tvrdšom prevedení dávajú väčší zmysel. Samozrejme, ich herná kvalita v živom podaní je na vysokej úrovni a ťažko im niečo vyčítať. Okrem starších vecí do ich setlistu už pribudla aj skladba Kult.


Druhou kapelou boli talianski symfonickí deathmetalisti Genus Ordinis Dei. Tí začali najprv temnejšie a až druhá polovica setu zahŕňala symfonickejšie časti. V každom prípade som bol milo prekvapený od začiatku do konca. Bolo to úderné, malo to riadnu šťavu so štipkou južanského temperamentu. Ja som o tejto kapele ešte nepočul a oni mali tiež na Slovensku premiéru, ale ako povedali, dúfajú, že sa čoskoro vrátia. Verím, že to dodržia. GOD sú rozhodne kapela, ktorú sa oplatí vidieť.

Predposlednou bandou boli fínski Bloodred Hourglass. Už len kvôli krajine pôvodu som mal od tejto kapely veľké očakávania. Žiaľ, hneď ako začali, mi ich tóny akosi nešli do hlavy. Možno nebudete so mnou súhlasiť a netvrdím, že by hrali zle, to rozhodne nie. Skôr mi to pripomínalo, ako keď do jedla dáte z každej silnejšej koreniny priveľa, až vám z toho vznikne... Riadny guľáš? Jednoducho priveľa silných prvkov, ktoré do seba nepasovali. Navyše, celý ich set sme z nich kvôli výberu svetla videli len siluety.

Po desiatej sme sa konečne dostali k vyvrcholeniu večera. Kapela EVERGRAY u nás naposledy vystupovala pred troma rokmi. Teraz prišli predstaviť novinku The Atlantic. Z tohto albumu odzneli tri skladby. Hneď na začiatku A Silent Arc Weightless. Skladbou All I Have sa s nami prvýkrát lúčili, aj keď iba na chvíľku, lebo ako sa ukázalo, ani z ďaleka nevyhádzali všetky esá, čo mali v zálohe.

 

Jedným z najsilnejších momentov celého večera bolo sólové vystúpenie najskôr klávesáka Rikarda Zandera v sprievode svetelnej šou, ktoré plynule prešlo do sóla gitaristu Henrika Danhageho, ktorý svojimi rýchlymi prstami predviedol všetky možné aj nemožné riffy a podľa toho, ako sa tváril, si to aj poriadne užíval.  

 

Zvyšné dve skladby A Touch Of BlessingKing Of Errors odohrali s riadnou dávkou emócií. Nie že by predchádzajúce skladby emócie nevyvolávali, veď ich vokalista Tom Englund má na to hlas ako stvorený a keď sa to ešte doplní o ťaživé úderné gitarové melódie, vzniká niečo perfektné. Ale ten záver bol prosto s väčším nádychom citov možno aj preto, že sme vedeli, že ich šou sa chýli ku koncu.