Program festivalu Radegast legendy 2015 bol rozdelený do dvoch dní. Z objektívnych príčin som, žiaľ, videl „len“ väčšiu (hlavnú) časť sobotného line-upu. Tá mi však plnohodnotne stačila.

Nevravím, že by som si napríklad Olympic, alebo Luciu Bílú nepozrel, ale naozaj sa nedalo. Prenocovanie v stane (nízka teplota a vlhkosť vzduchu) už tiež nie je pre mňa (chrbtica a kĺby by ma nepochválili), tak som si musel „vystačiť“ so spomínaným sobotným programom.

Počas môjho príchodu do areálu kempu v Nitrianskom Rudne bol na pódiu Peter Cmorík. Jeho vystúpenie, napriek môjmu názoru na superstárovské „hviezdičky“, neurazilo. Dokonca aj ľudia pod pódiom sa chytali na refrény rádiových „hitov“.


Po „Cmorovi“ prišla dažďová prehánka, počas ktorej sa návštevníci festivalu mali kam poschovávať. Či už to bol veľkokapacitný stan so stolmi a lavicami, Red Bull prístrešky, alebo terasy na okolí. Toto hodnotím u usporiadateľa vysoko pozitívne. Keď už sme pri zozname plusov organizátorov, musím spomenúť dostatočný počet stánkov s občerstvením. Naozaj sa nikde a na nič dlho nečakalo. Snáď len na ďalších účinkujúcich, ale tu bola pauza medzi vystúpeniami asi naplánovaná s ohľadom na dážď (nuž, dobrý organizátor vie aj kedy má podľa programu zapršať). Iné Kafe zahrali svoj štandard, ľudí bavili. Do toho času nebol v programe žiaden sklz. Dokonca aj Tublatanka začala s päťminútovým predstihom.

Kým sa však dostanem k samotnej Tublatanke, musím spomenúť azda najväčšie negatívum a slabinu celej akcie, a to moderátorov (zvažoval som, či nedať slovo moderátorov do úvodzoviek). Isto, mnohí môžu namietať na slabšieho zvukára a podobné neduhy väčších akcií, ale ani zvukári nie sú kúzelníci a problémy so zvukom, respektíve sťažovanie sa návštevníkov na zvuk a zvukárov sú takmer folklórom všetkých hudobných akcií. Ale späť k vypĺňačom času medzi jednotlivými koncertmi. „Piňďo“ mal zjavne dosť už po Cmoríkovi (možno bol len indisponovaný, ak áno, tak sa ospravedlňujem) a potom ho už vidieť a počuť nebolo. No a slečna alebo pani moderátorka (nie som si istý menom (Paulovičová?), naozaj nepoznám podobné typy)? Ak by sme prehliadli kostrbatý rozhovor s futbalovým reprezentantom, ktorý podľa nej hosťuje v FC Janov, Jurajom Kuckom, vrcholom moderátorskej neschopnosti bolo až trápne nútenie hokejového reprezentanta Tomáša Tatára k tomu, aby „niečo zatancoval“. Tu však moderátorské kiksy nekončili. Ten najlepší si nechám na neskôr, aby chronologicky zapadol do času použitia.

Späť k Tublatanke. Naživo to vedia, aj keď Maťo výšky nevytiahne. Staré hity fungujú stále, ľudia ich berú. Dokonca si Maťo odpustil svoje tradičné filozofické výlevy medzi pesničkami.

Pred hlavnou hviezdou dňa a celého festivalu nastala najdlhšia pauza na prípravu pódia. Aj keď doteraz všetci účinkujúci začínali včas, dokonca v predstihu, teraz prišiel sklz a EUROPE začali o päťdesiat minút neskôr. No a práve pred vystúpením Europe sa opäť predviedla „moderátorka“, keď zahlásila, že kapela sa na Slovensku predstaví po prvýkrát! (2004 Senec, 2010 Trnava, Prešov) Neviem čo si o tom myslí organizátor, ale toto nemôže nikto vypustiť z úst, ani keby moderoval zadarmo. Amaterizmus najhrubšieho zrna. Za to by som fakt nikomu nezaplatil. Kde je nejaká profesionalita? Veď keď idem niečo robiť, snáď sa pripravím a nebudem strieľať z brucha...

Predýchali sme trápnosti a začali si užívať Europe. Tí začali titulnou piesňou z ich najnovšieho albumu „War Of Kings“. Z neho napokon zahrali až päť kúskov. Tie však nechávali prítomné publikum chladnejším. Väčšina návštevníkov reagovala hlavne na hity z rokov osemdesiatych. Joey Tempest sa postupne dostával do varu a pridával v komunikácii s davom. Niekoľkokrát zopakované „Veľmi dobrrreeee“ či „Ďakujemeeee“ hecovalo publikum. Tempesta bolo plné pódium. Začal v strede, presunul sa naľavo, odtiaľ na pravú stranu javiska a odvšadiaľ umne ovládal divákov. Každým ďalším hitom si ich omotával okolo prsta viac a viac. Prvou zo známejších piesní, ktorá viac zarezonovala, bola tretia v poradí „Superstitious“, neskôr „Carrie“, pri ktorej už spievalo „celé Rudno“. Veľký potlesk si vyslúžila veta: „Máte pekné ženy.“

spustiť videospustiť video

Neskôr sa Tempest vybral pod pódium pozdraviť fanúšikov, popodávať ruky a vystískať ženy. Potom nechal otvoriť zábranu a vybral sa do davu (nočná mora všetkých ochrankárov), našťastie, vrátil sa bez ujmy. Umný mix starších hitov a noviniek pokračoval vo svižnom tempe. Keď však zazneli prvé tóny „Rock The Night“, dalo sa čakávať posledné odpočítavanie a koniec. Aj tak bolo. Posledná vec setu bola novinka s hitovým potenciálom „Days Of Rock 'N' Roll“. Po vytlieskavačke nasledoval, žiaľ, jediný prídavok „Final Countdown“. Škoda.

Dve výčitky smerom k Europe: 1. mohli hrať dlhšie (kto z prítomných by to nechcel?) (aj keď toto je štandardný setlist turné), 2. chýbal mi stánok s „merchom“ Europe (aj keď tu som si nie celkom istý, nenašiel som ho, ale Iné Kafe a Tublatanka tie svoje mali).

Čo som videl, ma uspokojilo. Na zvyšných nerockových interpretov by som nemal chuť v žiadnom stave, ale niektorí návštevníci určite prišli aj kvôli nim. Zostáva len veriť, že usporiadateľ L-PEGAS pripraví niečo podobné aj o rok. Miesto a organizácia vynikajúce, bola by škoda nepokračovať.

Setlist Europe:

WAR OF KINGS

HOLE IN MY POCKET

SUPERSTITIOUS

SCREAM OF ANGER

LAST LOOK AT EDEN

THE SECOND DAY

CARRIE

FIREBOX

SIGN OF THE TIMES

PRAISE YOU

READY OR NOT

GIRL FROM LEBANON

LET THE GOOD TIMES ROCK

ROCK THE NIGHT

DAYS OF ROCK 'N' ROLL

THE FINAL COUNTDOWN